Kosovo na vlastní kůži

Autor publikácie Kosovo na vlastní kůži je bývalý primátor mesta Hradec Králové Martin Dvořák. Vo funkcii primátora pôsobil v rokoch 1990 - 1998, následne odišiel do Kosova, kde v rámci misie UNMIK vykonával funkciu administrátora miest Istog/Istok a Gjakova/Djakovica, ako aj riaditeľa odboru rozvoja miestnej samosprávy regiónu Pejë/Peč. Neskôr sa venoval rozvoju miestnej samosprávy taktiež na misii v Iraku a v súčasnosti pôsobí na ZÚ ČR vo Washingtone, jeho dielo sa však pochopiteľne týka práve obdobia jeho kosovskej anabázy.

Pri čítaní knihy je potrebné mať na pamäti, že autor pôsobil v Kosove ako odborník na miestnu samosprávu a nie ako balkanista - UNMIK využíval jeho skúsenosti z komunálnej politiky v Hradci Králové, pričom prioritou jeho angažovanosti bolo vybudovanie funkčného samosprávneho systému v oblasti západného Kosova. Úsilie pri tomto procese vyvinuté by tak pravdepodobne bolo viac či menej rovnaké bez ohľadu na oblasť pôsobenia, hoci je pochopiteľne vždy potrebné brať do úvahy miestne špecifiká. Dvořák tak prichádza do prostredia, ktoré sa diametrálne odlišuje od známej českej reality, nedisponuje dostatočnou znalosťou lokálnych pomerov a naviac sa jedná o obdobie roku 1999, keď Kosovo vyzeralo úplne ináč, než je tomu dnes. Prví pracovníci medzinárodných misií trpeli nedostatkom vody a elektrického prúdu, v zime sa poriadne nekúrilo, neboli k dispozícii základné komunikačné prostriedky atď. - jednoducho vytýčené priority museli ísť do úzadia a bolo potrebné vôbec dostať misiu do prijateľného stavu pre efektívny výkon práce.

Väčšina knihy je venovaná podrobnému popisu zavádzania štandardných noriem do výkonu miestnej samosprávy a zabezpečovania relatívne normálneho fungovania rôznych aspektov každodenného života v miestach, kde autor pôsôbil. Dozvedáme sa tak o skutočne širokej škále praktických problémov, ktoré sťažovali obyvateľstvu život a čakali na zahraničných pomocníkov, aby ich často za nich vyriešili. Časť týchto ťažkostí bola spôsobená jednoducho rozvrátenosťou krajiny po ledva ukončenom vojenskom konflikte a nesúvisela priamo s inter-etnickými problematickými vzťahmi. V týchto pasážach autor celkom čtivo približuje každodennú kosovskú realitu netečúcej vody, špiny, rozmáhajúceho sa organizovaného zločinu, bezpečnostných problémov a byrokratických prekážok (množstvo obyvateľov napr. nemalo osobné doklady), keď dochádzalo k dezilúzii na oboch stranách. Lokálni obyvatelia boli často sklamaní z prístupu medzinárodných pracovníkov, zatiaľ čo títo narážali na časté "Hlavy XXII" vyplývajúce nielen zo zdenenej postsocialistickej administratívy, ale i prebujnelej byrokracie zavádzanej ďalšími predstaviteľmi medzinárodných organizácii. Popisovaná je komunikácia s hlavnými nadriadenými v Prištine, ktorí sa často pohybovali v inej realite a riešili iné typy problémov. Autor konštatuje, že predstavitelia miestnych Albáncov, ktorí boli často bývalými bojovníkmi UÇK, členmi organizovaných zločineckých skupín, prípadne oboje, mali svoje vlastné záujmy a zahraniční pracovníci im do istej miery stáli v ceste - obecne je problematika bezpečnosti v Kosove jednou z nosných tém knihy.

Autor si všíma i postavenie miestnych Srbov v malých enklávach západného Kosova a nevyhnutne podotýka, že ich situácia vonkoncom nie je dobrá. Na strane druhej v istých pasážach predstavuje srbskú komunitu ako značne pasívnu a s tendenciou k neustálemu sťažovaniu sa, pričom sa ich energia miesto efektívneho riešenia neutešeného postavenia vybíja konzumáciou alkoholu. Obecne sa však väčšina diela týka situácie väčšinového albánskeho etnika, ktoré napriek dosiahnutiu hlavného cieľa vojny - zbavenia sa srbskej správy - musí čeliť množstvu nezávideniahodných situácií v rozvrátenej a nestabilnej krajine. Najväčšie pozitívum knihy je osobná výpoveď autora - hoci sa čitateľ znalý histórie a kontextu kosovských problémov nedozvie nové skutočnosti o kosovskom konflikte, Kosovo na vlastní kůži ani takéto ambície nemá. Cieľom je poskytnúť autentické svedectvo o prvých rokoch budovania "nového" Kosova a vykresliť často sizyfovskú snahu množstva zahraničných pracovníkov o zlepšenie smutných pomerov. V knihe chýbajú zamyslenia obecne nad stratégiou medzinárodného spoločenstva v Kosove, či udržateľným a kompromisným riešením albánsko-srbských vzťahov, občas akoby sa riešili drobnosti a marginality bez prvotného zamyslenia nad celkovým kontextom. Autor tak napr. kritizuje konkrétnych kolegov, ktorí podľa neho pristupovali k riešeným úlohám nepremyslene či neefektívne, avšak na tejto rovine sa kritika väčšinou zastavuje. Každopádne je dielo zaujímavým pokusom o vykreslenie bežného života českého predstaviteľa UNMIK v počiatkoch procesu "state-buildingu" v Kosove.

Informácie o publikácii a možnosti jej zakúpenia sa nachádzajú napr. na internetových portáloch Kosmas (pre ČR) a Gorila (pre SR).