Dějiny jihoslovanských zemí

Publikácia Dějiny jihoslovanských zemí je pravdepodobne najvhodnejšou možnosťou, pokiaľ chce čitateľ získať dostatočné informácie o histórií západného Balkánu, ale na strane druhej nepotrebuje až natoľko podrobné spracovanie, aby postupne prečítal iné diela Nakladatelství lidové noviny venované konkrétnym krajinám daného regiónu. Toto súhrnné dielo je výsledkom práce kolektívu autorov, z ktorého sa každý špecializuje na konkrétnu krajinu, resp. časť jej dejinného vývoja. Kniha je členená chronologicky podľa kapitol od stručného popisu situácie v staroveku cez ranný a neskorší stredovek až po hlavnú a najobsiahlejšiu časť venovanú novovekým dejinám od feudálnych panstiev až po rozpad SFRJ a ustanovenie nových nástupníckych nezávislých štátov. V rámci každého časového obdobia sú kapitoly ďalej rozčlenené podľa jednotlivých krajín.

Obecne platí to isté, čo pre ostatné publikácie tejto edície - kniha je obsahovo bohatá s množstvom údajov a informácií, zároveň dominuje odbornosť a snaha o vyvážené podanie pred zaujatosťou v prospech akejkoľvek skupiny či etnika. Dozvieme sa tu tak všetko podstatné o dejinách krajín od Slovinska po Macedónsko, avšak napr. oproti samostatným Dějinám Makedonie v zhustenej forme. Sledujeme nekonfliktnú históriu slovinského národa v rámci Habsburskej monarchie, vymedzovanie Chorvátov voči habsburskej nadvláde i iným etnikám na Balkáne, problematický vývoj Bosny a Hercegoviny za tureckej i rakúskej okupácie, rast politických ambícií Srbska i budovanie macedónskeho národa napriek prekážkam z každej strany. Dejiny niektorých krajín pochopiteľne v istých obdobiach do veľkej miery konvergujú, autori sa však snažia o relatívne nezávislé postihnutie špecifiík každého národa či regiónu i v prípade, keď boli tieto krajiny spravované spoločnou centrálnou mocou. Hoci tak boli napr. Bosna a Hercegovina spoločne so Srbskom a Macedónskom súčasťou osmanskej ríše, vývoj na týchto územiach prebiehal odlišným spôsobom, čo sa odrazilo neskôr po rozpade impéria a vzniku nových politických reálií. A i keď v období Titovej SFRJ boli rozdiely medzi politickou situáciou jednotlivých republík nie príliš výrazné, prejavovali sa odlíšenia iného charakteru - ekonomického, kultúrneho a v neposlednom rade i ohľadom prístupu k zachovaniu celistvej Juhoslávie.

Obzvlášť podnetnou je záverečná časť knihy, kde autori popisujú situáciu v jednotlivých krajinách tesne pred rozpadom SFRJ, resp. po ukončení občianskej vojny a v procese budovania nových nezávislých republík. Z týchto analýz sa dá získať dostatočný základný prehľad o politickom vývoji vo všetkých štátoch a zistiť, že každá krajina trpela vlastnými špecifickými neduhmi vo vnútornej politickej aréne. Je tak na zamyslenie, či by iní politickí vodcovia pristupovali k bujnejúcemu nacionalizmu iným spôsobom a dokázali by zodpovednejšie narábať s obrovskou mocou, ktorá sa po uskutočnení prvých slobodných volieb v jednotlivých republikách ocitla v ich rukách. Pre záujemcov o Balkán, ktorí sú len na začiatku svojho bádania a chcú získať prvotný vhľad do regionálnej problematiky, sa jedná o pravdepodobne najvhodnejšiu prácu z edície Dějiny států. Akonáhle sa budú chcieť špecializovať na konkrétnu krajinu, sú im k dispozícii ďalšie špecializované publikácie.

Informácie o publikácii a možnosti jej zakúpenia sa nachádzajú napr. na internetových portáloch Kosmas (pre ČR) a Martinus (pre SR).