Sprievodca svetom Balkánu...

Věra Stojarová sa vo svojej akademickej práci zaoberá hlavne straníckou politikou krajín západného Balkánu, v októbri 2009 jej vyšla spoločne s britským autorom Peterom Emersonom práca Party Politics in the Western Balkans. Publikácia Současné bezpečnostní hrozby západního Balkánu je zároveň jej dizertačnou prácou. Kniha je rozčlenená do troch základných častí - v prvej autorka predstavuje teoretické východiská práce s dôrazom na chápanie bezpečnostných hrozieb v podaní Kodaňskej školy, v druhej poskytuje čitateľovi základný prehľad o udalostiach súvisiacich s rozpadom SFRJ pre vytvorenie aspoň čiastočného porozumenia balkánskeho reigónu. V tretej časti následne aplikuje teoretické modely Kodaňskej školy na jednotlivé bezpečnostné sektory krajín západného Balkánu. Táto časť je tým pádom členená ďalej podľa jednotlivých sektorov, resp. oblastí, v ktorých sa bezpečnostné hrozby môžu prejavovať - sektor vojenský, politicko-societálny, ekonomický a enviromentálny. V úvode práce je ďalej stanovených niekoľko hypotéz, s ktorými autorka ďalej pracuje - 1) prekrývanie societálnych a politických hrozieb v regióne západného Balkánu, 2) koncept ekonomických hrozieb ako ho definuje Kodaňská škola nie je na oblasť západného Balkánu aplikovateľný, 3) ohnisko regionálnych bezpečnostných hrozieb sa nachádza v Kosove.

Teoretické východiská práce sú zaujímavé hlavne pre čitateľov, ktorým je problematika bezpečnostných štúdií ako vedného odboru blízka, resp. prácu ponímajú primárne ako obohatenie vedomostí v obecnej problematike bezp. štúdií, balkánsky región je braný iba ako case study. "Praktické" časti publikácie sú každopádne veľmi prínosné, hoci úvodná kapitola predstavujúca juhoslovanské nástupnícke konflikty v kocke je skôr nevyhnutným doplnkom pre ďalšie texty tvoriace samotné gro práce - pokiaľ čitateľ zatiaľ príliš neprišiel do kontaktu s problematikou rozpadu SFRJ, bude sa možno v niektorých neskorších pasážach knihy ťažšie orientovať. Nejedná sa však o nedostatok práce - hlavným cieľom autorky je pojednať o partikulárnych bezpečnostných hrozbách jednotlivých oblastí regiónu, pričom sa tak predpokladá dostatočná znalosť balkánskych reálií súvisiacich s udalosťami v 90-tych rokoch. Zaujímavé sú hlavne kapitoly o vojenských a politicko-societálnych hrozbách, ktoré sa týkajú dobre známych problémových aspektov súčasnej existencie krajín západného Balkánu. Autorka analyzuje postupne situáciu v jednotlivých štátoch, charakterizuje rôzne ozbrojené skupiny disponujúce väčšou či menšou mierou legitimity a napojenia na oficiálne vládne kruhy. Ďalej sa snaží zachytiť komplikované vnútropolitické vzťahy obzvlášť v Kosove a Macedónsku, zaoberá sa perspektívami jednotlivých politických strán a ich potenciálnym negatívnym dopadom na stabilitu politického systému. V neposlednom rade si všíma hrozbu organizovaného zločinu, ktorý je v regióne závažným problémom presahujúcim do politických štruktúr - objavujú sa i teórie, že akcie "oslobodeneckých" armád albánskych povstalcov na prelome tisícročí boli v skutočnosti bojmi medzi jednotlivými zločineckými skupinami o ovládnutie transportných ciest.

Stojarová kladie obzvlášť veľký dôraz na problematiku albánskeho etnického priestoru. Správne poukazuje na potenciálnu výbušnosť a nestabilitu tohto regiónu, ktorý síce nie je vymedzený prísne geograficky, dá sa však charakterizovať ako územie obývané väčšinovo albánskym etnikom, ktoré zároveň disponuje istými typickými koherentnými črtami a zároveň pri ňom kultúrne prepojenia presahujú štátne hranice. Detailne analyzuje situáciu vo vnútri jednotlivých ozbrojených hnutí operujúcich v tomto priestore, ako aj politickú a spoločenskú situáciu, ktorá v istých momentoch môže podobným hnutiam umožniť zisk masívnej verejnej podpory. V tejto súvislosti konštatuje, že súčasné radikálne ozbrojené skupiny (ako napr. tzv. Albánska národná armáda - nepliesť s oficiálnymi Albánskymi ozbrojenými silami) nedisponujú dostatočnou silou i legitimitou v očiach verejnosti, aby mohli významne narušiť regionálnu stabilitu. Zároveň však vzhľadom na množstvo faktorov - komplikované historické vzťahy, demografický vývoj, sociálna situácia obzvlášť mladej generácie atď. - predstavujú albánske etnické skupiny najmä v Macedónsku a južnom Srbsku pravdepodobne najvýznamnejšiu bezpečnostnú hrozbu. Medzinárodné spoločenstvo by sa tak malo na prípadné nezvládnutie situácie lokálnymi vládami (ako sa koniec koncov de facto stalo v Macedónsku počas krízy v roku 2001) pripraviť a dokázať flexibilne a efektívne reagovať. Vzhľadom na silnú previazanosť rôznych sektorov bezpečnosti v predmetných krajinách, ako aj nedávnu históriu, v ktorej hrali prím vojenské a politické hrozby, nie sú kapitoly o ekonomickom a environmentálnom sektore príliš podrobné, autorka však vysvetľuje príčiny (nemožnosť práce so samostatným ekonomickým sektorom je i jedna zo stanovených hypotéz práce). Publikácia poskytuje dobrý vhľad do špecifík bezpečnostnej problematiky v krajinách západného Balkánu a ocení ju predovšetkým odborná verejnosť, ktorá v knihe nájde potrebné doplňujúce informácie o rôznych aspektoch balkánskych vojenských, politických i spoločenských štruktúr.

Informácie o publikácii a možnosti jej zakúpenia sa nachádzajú napr. na internetových portáloch Kosmas (pre ČR) a Gorila (pre SR). Keďže sa jedná pôvodne o dizertačnú prácu, v jej pôvodnom znení je voľné dostupná na portále autorkinej domovskej Masarykovej univerzity.