Sandžak

NOVI PAZAR STARI RAS A SOPOĆANI STUDENICA

NOVI PAZAR

Novi Pazar je výrazne odlišný od väčšiny ostatných srbských miest. Historicky bol dlhodobo súčasťou Osmanskej ríše, avšak na rozdiel od väčšiny srbského teritória sa dostal pod kontrolu Belehradu až v r. 1912 po krátkom medzidobí rakúsko-uhorskej správy po bosnianskom vzore. Mesto (a obecne región Sandžaku v tejto časti Srbska) je obývaný väčšinovo moslimským obyvateľstvom, čo vytvára typický charakter obývaných lokalít. Mešít je viac ako kostolov, v množstve prevádzok neponúkajú žiaden alkohol a citeľné je i isté oddelenie mužskej a ženskej časti spoločnosti, inde v Srbsku nevídané. Atmosféra v kaviarňach, kde muži pijú tureckú kávu a hrajú backgammon, je príbuzná tej, ktorú nájdete v Istanbule či inde v Turecku. Hoci náklonnosť k radikálnym vetvám islamu nikdy na území niekdajšej Juhoslávie nedominovala, občas tu uvidíte ženy zahalené v burke po afgánskom vzore, čo sa často stretáva s okatou nevôľou nemoslimských Srbov. Vzťahy medzi pravoslávnym a moslimským živlom tu síce nie sú úplne idylické, avšak nejaké výraznejšie napätie bežný turista pocíti len sotva. Obecne zhrnuté - Novi Pazar je akýsi bizarný mix srbského historického dedičstva, dlhodobého dominujúceho tureckého vplyvu a juhoslovanského socialistického plánovania, čo z mesta nevytvorilo nič extra malebné, ale možno o to zaujímavejšie pre vnímavého návštevníka.

Turistické informácie sa nachádzajú na ulici 28. novembra 27 hneď vedľa hlavného centrálneho námestia, avšak v dobe poslednej návštevy nefungovali - nad dverami bol nápis "turistické informácie", avšak dvere boli zamknuté a miesto nevykazovalo žiadne známky života. Je možné, že dnes už úrad funguje.

UBYTOVANIE STRAVOVANIE ČO VIDIEŤ DOPRAVA

UBYTOVANIE

V meste je dostatok ubytovacích kapacít. Novi Pazar je len zriedka navštevovaný klasickými turistami, pre ktorých Srbsko obecne nie je príliš príťažlivou destináciou vzhľadom na absenciu mora. Ak už turisti prídu, väčšinou mieria do Belehradu a potom do Vojvodiny, pričom juh krajiny je pre nich poväčšine nezaujímavý. V Novom Pazare sa zväčša zastavia tí návštevníci, ktorí majú hlbší záujem o históriu srbských stredovekých kláštorov, ktorých sa v okolí nachádza hneď niekoľko. Hotel Vrbak patrí medzi najzaujímavejšie hotely v celom priestore bývalej Juhoslávie, hoci jeho niekdajší význam drasticky upadol.

HOTEL VRBAK
ADRESA: Sandžačke divizije 2; hotel je v absolútnom strede mesta a nie je možné ho minúť - jeho konštrukcia zároveň preklenuje rieku Rašku.
WEB: http://www.hotelvrbak.com
CENY: 4500 DIN za dvojlôžkovú izbu / noc, 2500 DIN za jednolôžkovú.
POPIS: Hotel Vrbak bol pokladaný za architektonicky najzaujímavejší hotel v Juhoslávii, čo v 70. rokoch, keď bol postavený, mohla byť pravda. Jeho konštrukcia je niečo medzi včelím úľom a vesmírnou loďou, všetko šmrncnuté juhoslovanským socialistickým realizmom. Hotel bol nedávno privatizovaný, avšak jeho ubytovacie kapacity sú citeľne predimenzované a Novi Pazar už zrejme nikdy nebude mať toľko návštevníkov, aby sa jeho pravádzka v súčasnej podobe vyplatila. Priestory sú veľmi zaujímavé a hoci nesú istú známku úpadku, vo Vrbaku by sa mali návštevníci mesta ubytovať už len z princípu.
HOTEL TADŽ
ADRESA: Rifata Burdževića 79; ulica vybiehajúca z hlavného námestia západným smerom. Hotel je asi po 300 m na ľavej strane.
WEB: http://www.hoteltadz.rs
CENY: nadpriemerné.
POPIS: Hotel Tadž je zrejme najkomfortnejším hotelom v meste. Jedná sa o moderný hotel v budove, ktorá nijako nepribližuje atmosféru mesta - vhodná voľba pre tých, ktorí uprednostňujú pohodlie pred prílišnou exotikou.

HOTEL KAN
ADRESA: Rifata Burdžovića 10; oproti Vrbaku hneď vedľa ústredného námestia.
CENY: 2-posteľová izba 2870 DIN / noc; 1-posteľová izba 1914 DIN / noc
POPIS: Malý hotel v orientálnom štýle. Izby sú pomerne malé a občas sem dolieha hluk z ulice, avšak inak je tu čisto, personál je nápomocný a lokalita je tak centrálna, ako je len možné.

STRAVOVANIE

V Novom Pazare nájdete množstvo reštaurácií ponúkajúcich prevažne ćevapi obzvlášť pozdĺž ulice 28. Novembra vybiehajúcej z hlavného námestia. Nie je medzi nimi zásadný rozdiel (skúste napr. Šadrvan na začiatku ulice neďaleko Vrbaku), ale ak chcete aj pivo, pre istotu sa informujte vopred - často nie je v ponuke (islam). Mávajú však veľmi dobrú citronádu.

UKUS
ADRESA: 1 Maj 59; ulica vedúca na juh z hlavného námestia cez rieku okolo mestskej pevnosti.
CENY: Veľmi prijateľné.
POPIS: Domáca kuchyňa - výborné šaláty, guláš a pod., a hlavne skvelé plnená paprika. Čerstvé jedlo je k dispozícii každý deň, no rýchlo sa míňa.

ČO VIDIEŤ

Novi Pazar samotný je orientálnym zážitkom so srbskými špecifikami. Život mesta sa koncentruje na hlavnom námesti (Žitni trg), ktorý je hneď vedľa rieky Rašky. Z námestia vybieha na severozápad ulica 28. novembra, kde nájdete množstvo reštaurácií, turistické infocentrum, či poštu. Naopak južným smerom leží ulica 1. maja, ktorá vedie zvyškami starého tureckého mesta. Môžete sa len tak prechádzať v úzkych uličkách lemovaných prízemnými tureckými domami a bielymi mešitami, a vychutnávať si atmosféru. Zrejme najzaujímavejšou mešitou je mešita Altun Alem, ktorá leží približne v strede ulice 1. maja. Neprehliadnuteľný je areál ohraničený hradbami na miernej vyvýšenine, kde nájdete i typicky tureckú strážnu vežu. V areáli je príjemná kaviareň priamo na hradbách, odkiaľ sa vám naskytá výhľad na mesto pod sebou.

Táto časť južného Srbska bola spoločne s časťami Kosova a Čiernej Hory miestom, kde sa rodila stredoveká srbská štátnosť. Jej základy boli do veľkej miery prepojené s rozvojom srbskej pravoslávnej cirkvi, z čoho logicky vyplýva prítomnosť množstva stredovekých cirkevných pamiatok v tomto regióne. Na území samotného Nového Pazaru stoja za návštevu dva hlavné monumenty - kostol Sv. Petra a kláštor Djurdjevi Stupovi.

Kostol Sv. Petra je najstaršou cirkevnou stavbou v Srbsku - jeho časti pochádzajú už z 8. storočia. Je to zároveň jediný srbský kostol, ktorý je datovaný do éry pred Nemanjićovskou dynastiou. Samotná stavba je neveľká, leží v severnej časti mesta nad cestou a obkolesuje ju starý cintorín. Interiér kostola je naozaj starobylý, miesto dýcha atmosférou.

Odtiaľto sa môžete vydať smerom ku kláštoru Djurdjevi Stupovi, ktorý leží približne ďalšie tri kilometre na kopci nad kostolom Sv. Petra - kláštor je odtiaľto čiastočne viditeľný. Dostanete sa sem nasledujúc chodníček idúci lúkami a menšími lesíkmi, je to vcelku príjemná prechádzka v prírode. Dá sa sem dostať aj priamo z mesta po rovnomennej ulici Djurdjevi Stupovi ležiacej na severozápad od centra - spýtajte sa miestnych na cestu. Ideálny rozvrh výletu je však ísť z mesta na kostol Sv. Petra, odtiaľ cez kopec ku kláštoru, a z kláštora sa vrátiť cestou do mesta, ktorú v tomto opačnom smere nie je problém sledovať. Kláštor pochádza z 12. storočia a je najstarším zo srbských kláštorov, avšak bol do veľkej miere zničený nielen Turkami, ale i Nemcami počas 2. svetovej vojny (z pôvodnej stavby zostali iba dve steny). V súčasnosti prebieha na mieste rozsiahla rekonštrukcia, ktorej konečným výsledkom bude nepochybne úplná obnova stavby - kláštor je však už dnes plne funkčný. Z kopca, na ktorom sa nachádza, sú nádherné výhľady do okolia.

DOPRAVA

Autobusová stanica sa nachádza na ulici Omladinska - z centra sa vydáte smerom na sever po ulici Stevana Nemanje a za relatívne veľkou svetelnou križovatkou zabočíte doprava. V 70. rokoch bola stanica dozaista architektonickým skvostom (svojou UFO-idnou štruktúrou trochu pripomína časti hotelu Vrbak), avšak dnes je všetko v citeľnom úpadku - všade je hrdza, neporiadok a vo vnútri neveľmi ochotné pracovníčky predávajúce lístky.

Cestovné poriadky online nie sú k dispozícii. Každopádne odtiaľto premáva veľký počet autobusov severným smerom cez Kraljevo do Belehradu. Okrem toho môžete využiť množstvo lokálnych spojov premávajúcich do Rašky či Sjenice. Dostanete sa odtiaľto do Čiernej Hory (väčšina medzinárodných autobusov medzi rôznymi destináciami v Srbsku a Čiernou Horou prechádza cez Novi Pazar) i do Kosova (viď príslušnú sekciu)

Železničná stanica v Novom Pazari nie je - vlaky tadiaľto nepremávajú.

STARI RAS & SOPOĆANI

Stari Ras bol jedným z najdôležitejsích stredovekých centier ranného srbského stredovekého štátneho útvaru s názvom Raška. Kláštor Sopoćani patrí medzi najkrajšie srbské pravoslávne kláštory a najzaujímavejšie kláštorné komplexy svojho druhu na Balkáne vôbec. Obe pamiatky ležia pomerne blízko seba neďaleko Nového Pazaru a dohromady tvoria súčasť zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Srbsko samotné nikdy nebolo turistickým magnetom porovnateľným napr. s Chorvátskom, avšak tieto dve pamiatky sú rozhodne hodné návštevy pre každého, kto sa o balkánsky región zaujíma aspoň trochu viac do hĺbky.

ČO VIDIEŤ DOPRAVA

ČO VIDIEŤ

Stari Ras je vo svojej podstate komplexom archeologických nálezísk roztrúsených na území západne od Nového Pazaru. Jedná sa o miesto, kde sa stretávali obchodné cesty zo západu i z juhu, ktoré viedli ďalej východným smerom. Významných archeologických lokalít je niekoľko a sú od seba vzdialené často niekoľko kilometrov, pričom hlavné nálezisko, ktoré sa oplatí navštíviť predovšetkým, je zrejme tzv. Gradina na Pazarištu zobrazená i na mapke vyššie. Význam lokality začínal vzrastať v 9. storočí, pričom svoj vrchol Stari Ras dosiahol v rannom stredoveku v 11. a 12. storočí. Vtedy sa stáva hlavným sídlom panovníkov z Nemanjićovskej dynastie. Koncom 13. storočia dochádza k istému úpadku, ktorý bol neskoršie urýchlený príchodom osmanských vojsk a ich prevzatím kontroly nad vtedajším územím Srbska.

Existuje i teória, podľa ktorej sa Stari Ras v skutočnosti nachádzal na mieste tzv. Gradiny u Postenju, cca 2 km na sever od Nového Pazara vedľa cesty vedúcej do Rašky; zatiaľ však neexistuje dostatok dôkazov, ktorí by túto teóriu potvrdili. V samotnom meste Raška, ktorej názov by nasvedčoval historickej signifikantnosti, nenájdete nič zaujímavé.

Kláštor Sopoćani bol postavený v 12. storočí a spoločne so Studenicou s dvoma ďalšími kláštornými komplexmi v Kosove (Gračanica a Visoki Dečani) rozhodne patrí medzi najkrajšie a najvýznamnejšie stavby tohto druhu na Balkáne. Osobne môžem povedať, že na mňa Sopoćani zapôsobili asi najviac zo všetkých, a to z viacerých dôvodov. Atmosféra je tu vskutku čarovná - vysoko nad cestou a medzi kláštornými múrmi sa cítite ako niekde ďaleko od civilizácie a ľahko si dokážete predstaviť význam tohto miesta pred mnohými stáročiami. Fresky vo vnútri hlavného kostola sú nádherné. Fascinujúci je však hlavne fakt, ako tieto fresky dokázali prežiť obrovskú nepriazeň osudu - na konci 17. storočia bola veľká časť kláštora zničená Turkami, a to vrátane strechy kostola. Fresky na stenách tak boli vystavené vplyvu počasia počas nadchádzajúcich cca 300 rokov, keďže rekonštrukcia bola zrealizovaná až v 20. rokoch minulého storočia. Je priam neuveriteľné, v akom dobrom stave sa fresky stále nachádzajú. Tmavé a tajomné vnútro stavby s freskami na modrom podklade si podmaní pravdepodobne každého návštevníka.

V komplexe žijúci mnísi vám s najväčšou pravdepodobnosťou ochotne dajú exkurziu po kláštore a vysvetlia význam a historické súvislosti jednotlivých fresiek. Zvykom návštevníkov v pravoslávnych kostoloch je zakúpiť si za symbolický obnos sviečku a zapáliť ju - výnos ide na udržiavanie stavby. Ak aj nie ste pravoslávni či veriaci vôbec, dodržaním tohto zvyku ukážete, že nie ste len obyčajní turisti s fotoaparátom na krku nezaujímajúci sa o regionálne zvyklosti.

DOPRAVA

Dostanete sa sem z Nového Pazaru autobusom. Nie je pravdou, že sem autobusové linky nechodia, akurát nie sú priamo určené pre Sopoćani. Spoje, ktoré smerujú do Sjenice, idú po ceste lemujúcej odbočku na Stari Ras a neskôr Sopoćani. Tabule so značkou "Sopoćani" na ceste existujú, Stari Ras je však značený de facto nulovo. Povedzte šoférovi, kam máte namierené, a on vám na danom úseku cesty zastaví (pre istotu si overte na autobusovej stanici v Novom Pazare, že sa trasa do Sjenice nezmenila a autobusy stále chodia okolo kláštora). Sopoćani sú prakticky hneď nad cestou, zatiaľ čo k vykopávkam Starého Rasu je potrebné odbočiť z hlavnej cesty smerom do lesa (viď mapu). Na ceste nazad je to trochu problém - na ceste nie je žiadna autobusová zastávka a frekvencia autobusov nie je príliš častá; teoreticky môžete čakať i dve hodiny na najbližší spoj. Odporúčam stopovať - v podstate všetky autá idúce danou cestou idú do Nového Pazaru.

Alternatívou je taxík, ktorý sa mi však vzhľadom na existenciu zmieneného autobusového spojenia zdá byť zbytočne drahou variantou. Taxikári v Novom Pazare sú však na cesty ku kláštoru zvyknutí a viete sa s nimi dohodnúť i na cca hodine čakania venovanej prehliadke kláštora.

STUDENICA

Studenica je so Sopoćanmi ďalším kláštorným komplexom, ktorý by si nemal žiaden návštevník Srbska nechať ujsť. Je tu o niečo lepšia dopravná dostupnosť a celý komplex pôsobí o niečo "turistickejšie" - zrejme k tomu prispieva i lokalita, ktorá nie je natoľko izolovaná. Atmosfére to však rozhodne neuberá.

ČO VIDIEŤ DOPRAVA

ČO VIDIEŤ

Studenica bola postavená na konci 12. storočia (podobne ako Sopoćani) a nachádza sa uprostred hôr a lesov stredného Srbska pozdĺž rovnomennej rieky. Kláštor založil Stefan Nemanja, zakladateľ tejto dynastie, ktorý je tu zároveň pochovaný. V rámci obvyklého oválneho komplexu ohraničeného hradbami sa nachádzajú dohromady tri kostolné stavby, z ktorých najdôležitejší je centrálny kostol Bohorodičky (Bogorodičina crkva). Kraljeva crkva a Crkva Svetog Nikole sú o niečo menšie, avšak všetky tri ukrývajú nádherné fresky. Celý areál je veľmi malebný, okolo kostolíkov a ďalších stavieb mnísi pestujú rôzne plodiny, miesto budí dojem pokoja a všeobecnej vyrovnanosti. Podobne ako v Sopoćanoch, i tu je pravdepodobné, že niektorí z mníchov vás areálom prevedie a oboznámi vás s históriou miesta, ako aj s obecným vnímaním pravoslávia a srbských dejín. Vo vnútri niektorého z kostolíkov si kúpte sviečku za pár dinárov a zapáľte ju na znak úcty, ako aj pre podporu studenického kláštorného komplexu.

DOPRAVA

Do Studenice sa dostanete z mestečka Ušće, ktoré leží na hlavnom ťahu medzi Novým Pazarom a Kraljevom; touto cestou idú všetky autobusy premávajúce z Belehradu do Nového Pazaru a nazad. Spoje chodia často tak z Kraljeva, ako aj z Nového Pazaru. Diaľkový autobus vás vyhodí na kraji cesty v Ušći a hneď vedľa je malá autobusová stanica. Odtiaľto premávajú lokálne autobusy smerom do Ivanjice; hoci niektorí sprievodcovia uvádzajú, že doprava na tejto trase je riedka a viac sa oplatí vziať si taxík, nie je to tak celkom pravda a frekvencia spojov je dostatočná. Vodič autobusu vám taktiež bude vedieť povedať, kedy pôjde nazad a kedy ho tak treba očakávať na ceste pod kláštorom. Obvykle máte približne hodinku a pol na strávenie času na mieste. Na ceste nazad si môžete u vodiča kúpiť i lístok priamo do Kraljeva, v Ušći však budete obvykle musieť prestúpiť.