Kosovo - všeobecná sekcia |
ČO VIDIEŤ BEZPEČNOSŤ COLNÉ PREDPISY A VÍZA DOPRAVA JAZYK PENIAZE UBYTOVANIE VEĽVYSLANECTVÁ
| ČO VIDIEŤ |
Kosovo nemá more a nikdy tak nebude vychytenou turistickou destináciou pre bežných turistov, ktorí si chcú užiť letné dovolenkové ničnerobenie. Záujemcov o balkánsku históriu a autentickú atmosféru si však môže získať veľmi ľahko. Destinácie, ktoré je hodné vidieť, sa v zásade delia na dve skupiny - srbské pravoslávne pamiatky a turecká architektúra z čias trvania osmanskej ríše.
Najkrajšie srbské kláštory sa nachádzajú v Gračanici (10 km od Prištiny), vo Vysokých Dečanoch (asi 3 km od centra mesta Dečani na ceste medzi Pećou a Djakovicou) a v Peći (asi 2 km od centra mesta, kláštor sa volá Pećska patrijaršija). Vo vnútri sa nachádzajú nádherné fresky a zároveň sú to miesta pokoja a relaxácie. Najkrajšie kosovské mesto je zrejme Prizren, ktoré trochu pripomína Mostar v Hercegovine - cez centrum mesta preteká rieka a naokolo sú stavby v tureckom štýle. Nad mestom sa vypína stará pevnosť Kaljaja, ku ktorej sa ide cestou okolo vypálených srbských domov a kostola. V Kosove sa nachádza i niekoľko ďalších pevností, medzi najväčšie patria pevnosť Novo Brdo východne od Prištiny a pevnosť Zvečan v severnej, srbskej časti Kosova. I mesto Peć má svoju dávnu históriu, bolo však ťažko zasiahnuté vojenským konfliktom a dnes nie je samo o sebe príliš atraktívne.
Hlavné mesto Priština má len minimum historických budov, keďže bolo počas 2. svetovej vojny zničené. Na severovýchod od centra sa nachádza malá "turecká štvrť" s niekoľkými mešitami, atmosféra sa však nedá porovnávať napr. so Sarajevom. Zaujímavá môže byť návšteva Múzea Kosova, obzvlášť jeho propagandistickej expozície venovanej americkej aktivite v Kosove od 19. storočia po dnešok. Nevšedným zážitkom môže byť lyžovanie v zimnej sezóne v stredisku Brezovica - leží v južnom Kosove medzi Prizrenom a Štrpcami.
| BEZPEČNOSŤ |
Kosovo je vzhľadom na vojenský konflikt, ktorý v tejto krajine v porovnaní s ostatnými balkánskymi štátmi prebehol s najmenším časovým odstupom od súčasnosti, stále opradené akýmsi mýtom nebezpečia, strachu a hrôzy. V internetových diskusiách na stránkach hlavných českých a slovenských denníkov rôzni diskutéri s obľubou zdôrazňujú mafiánsky charakter Kosova, všadeprítomných číhajúcich banditov, pašovanie ľudských orgánov a pod. Tieto názory obvykle vyplývajú z politického presvedčenia, že uznanie nezávislého Kosova bolo nelegitímnym aktom, inak však títo prispievatelia v Kosove zvyčajne nikdy neboli a svoje názory čerpajú takpovediac z ľudovej slovesnosti. Krajina má samozrejme množstvo veľkých problémov na rôznych úrovniach, ktoré sa však týkajú hlavne domáceho obyvateľstva - vplyv mafie, skorumpovaných politikov a ďalších neduhov bežného cestovateľa príliš nezasahuje. O to dôležitejšie je uviesť na pravú mieru, aká je reálna bezpečnostná situácia v Kosove.
Na úvod - bez ohľadu na môj názor o legitímnosti existencie samostatného Kosova - Kosovo je krajinou, kde turistom nehrozia žiadne špecifické bezpečnostné hrozby, ktoré by sa vymykali balkánskym štandardom. Pravdepodobnosť, že vás zbijú, okradnú alebo unesú je takmer identická s okolitými balkánskymi susednými krajinami. V tomto pravidle jestvujú dve výnimky. Po prvé, krajina obsahuje podobne ako Bosna a Hercegovina množstvo nevybuchnutej vojenskej munície a nášlapných mín, je preto odporúčaniahodné vyhýbať sa túlaniu po voľnej prírode a neschádzať z označených komunikácií. Po druhé, krajina je v súčasnosti celkom stabilná, stále však hrozia etnicky motivované násilnosti, ktorých vypuknutie je niekedy ťažké predpovedať - v tomto zmysle je Kosovo naozaj nebezpečnejšie, ako okolité krajiny. Týka sa to však hlavne etnicky zmiešaných oblastí, ako Kosovská Mitrovica, a naviac je pravdepodobnosť eskalácie napätia skôr malá. Väčšinu času môžu turisti slobodne navštíviť obe časti Kosovskej Mitrovice a prechádzať sa po jej uliciach, občas sa však situácia zmení a miestni Srbi sa pobijú s miestnymi Albáncami za asistencie polície a KFORu. Pre istotu neodporúčam navštevovať tieto oblasti v časovom období okolo volieb, osláv nezávislosti a podobných akcií, ktoré priťahujú pouličné aktivity a demonštrácie. K posledným nepokojom došlo 11. septembra 2010 a niekoľko osôb vrátane zahraničného policajta bolo počas násilných stretov zranených.
Klasická turistická návšteva krajiny vás na prvý pohľad pravdepodobne skôr príjemne prekvapí - odhliadnuc teda od dosť rozbitej infraštruktúry, špiny a neporiadku sú mestá ako Priština či Prizren plné života, ľudia sú priateľskí a ochotní pomôcť a stopy po vojne sú badateľné až pri pohľade na vypálené srbské domy a kláštory napr. na kopci nad Prizrenom, pozdĺž stúpania na tamojšiu mestskú pevnosť. Pochopiteľne však nie je vhodné pred albánskym obyvateľstvom zdôrazňovať svoje politické názory podporujúce srbskú pozíciu, či naopak - niektorí Balkánci sú dosť prchkí a mohli by si to vyložiť ako otvorenú provokáciu. Miestni obyvatelia si prešli vojnovými hrôzami pomerne nedávno (uvážte, že počas ofenzívy NATO Allied Force bolo z Kosova vyhnaných cca 850,000 Albáncov, zatiaľ čo po vojne do 200,000 Srbov, čo sú pri celkovom počte obyvateľov 2 milióny obrovské čísla) a sú úprimne presvedčení o vlastnej pravde a zverstvách vykonávaných druhou stranou. Ak vás teda Albánci či Srbi začnú presviedčať o niečom, s čím nesúhlasíte, radšej buďte diplomatickí a nepúšťajte sa do otvoreného sporu. Panuje i obecne vžitá predstava, že je nebezpečné používať srbský jazyk v albánskych oblastiach a naopak. Nie je to úplne pravda, istá dávka opatrnosti však nie je na škodu. Pokiaľ sa potrebujete spýtať na cestu a použijete hoci v Prištine srbčinu, väčšina ľudí vám ochotne odpovie - de facto všetci kosovskí Albánci srbsky vedia, medzi sebou sa však samozrejme bavia albánsky. Pochopiteľne je však dobré nedráždiť na prvý pohľad podozrivé a konfliktné typy, či rozkrikovať sa po srbsky na albánskej diskotéke. Za bežné použitie srbčiny vám však pravdepodobne nikto hlavu neodtrhne - napr. Srbi z Gračanice chodia bežne nakupovať do pár kilometrov vzdialenej Prištiny, bezpečnostná situácia sa v tomto za posledné roky výrazne zlepšila.
Čo sa týka jedla a pitnej vody, platia podobné zásady, ako v okolitých krajinách. Istý zmätok panuje ohľadom platnosti medzinárodného poistenia motorových vozidiel, resp. tzv. zelenej karty. Oficiálne zelená karta pre Kosovo neplatí (resp. platnosť pre Srbsko nie je rozšírené na územie Kosova) a motoristi si tak na hraniciach musia zakúpiť miestne poistenie v hodnote 50 € na dva týždne, príp. 70 € na mesiac (niektoré zdroje uvádzajú 45, resp. 60 €). Urobia tak v búdke na hraniciach, kde majú svoje "pobočky" lokálne poisťovacie spoločnosti. Iná situácia vládne na hraničných priechodoch Gate 1 a 31 (Leposavić a Zubin Potok, čiže priechody medzi Srbskom a srbskými časťami v severnom Kosove). Tieto priechody nemá vláda v Prištine plne pod kontrolou, čo v konečnom dôsledku znamená i iný prístup k možnosti zakúpenia kosovského poistenia. Väčšina automobilov prechádzajúcich tieto hraničné priechody patrí Srbom, ktorí nezachádzajú do albánskych častí Kosova. Hraničná kontrola sa vás možno opýta, či máte záujem o zakúpenie poistenia, resp. či zamýšľate cestovať južne od Kosovskej Mitrovice. Nútiť vás však pravdepodobne nebudú. Na ceste do Kosovskej Mitrovice sa však zvyknú pohybovať kontroly, ktoré vás môžu v prípade nezakúpeného poistenia pokutovať. V konečnom dôsledku je tak či tak potrebné poistenie pre každý prípad mať, pretože v prípade nehody vám vaša poisťovňa s odvolaním sa na nezahrnutie Kosova do poistného systému odmietne pomôcť. Od roku 2008 však niekoľko cestovateľov do Kosova tvrdilo, že im pohraničné kontroly uznali klasickú zelenú kartu, zdá sa tak, že situácia je zmätočná a nikto úplne presne nevie, aké sú oficiálne pravidlá.
Cesty v Kosove sú v dosť zlom stave, obzvlášť to platí o trase Peć - Priština, kde sa vozovka rozširuje na štvorprúdovú diaľnicu, v súčasnosti tam však v dôsledku stavby dochádza k zúženiam a tvoreniu dlhých kolón - idete rýchlosťou cca 30 km/h niekoľko desiatok kilometrov, naviac po štrkovitom a prašnom povrchu. V tejto situácii považujem za výhodnejšie využitie verejnej dopravy.
| COLNÉ PREDPISY A VÍZA |
V Kosove oficiálne platí Zákon o cudzincoch, jeho tretia kapitola o vízach však zatiaľ nie je zo strany kosovských úradov napĺňaná. V praxi to znamená, že sa zatiaľ neuplatňuje vízový režim voči krajinám, ktoré by do neho mali byť zaradené a záleží na postoji hraničnej kontroly, ako sa postaví k vstupu cudzieho štátneho príslušníka do krajiny. Občania krajín EÚ však žiadne problémy pri vstupe do Kosova nemávajú a stačí im cestovný pas, platný ešte šesť mesiacov od dátumu vstupu. Pre pobyt kratší ako 90 dní nie je potrebné registrovať sa na polícii.
Problematickou záležitosťou od vyhlásenia nezávislosti Kosova, resp. zavedenia nových kosovských razítok do pasov (tieto nahradili pôvodné razítka UNMIK), je vstup z Kosova do Srbska. Srbská vláda považuje hraničné priechody do Kosova z tretích krajín, ergo tie, ktoré majú pod kontrolou príslušníci kosovskej polície, za ilegálne - a za rovnaké považuje vstupy na teritórium Kosova (ktoré stále považuje za integrálnu súčasť Srbska) cez tieto prechody. V praxi to znamená, že ak vstúpite do Srbska cez hraničný priechod s ktoroukoľvek susediacou krajinou okrem Kosova, musíte Srbsko niektorým takýmto priechodom i opustiť (nemôžete, resp. oficiálne by ste nemali odcestovať cez Kosovo). Zároveň ak vstúpite do Kosova z inej krajiny ako Srbsko, nemáte právo pokračovať ďalej do Srbska a z Kosova musíte vycestovať do niektorej tretej krajiny. Kosovo sa tak legálne podľa srbskej strany dá navštíviť iba pokiaľ doň vstúpite zo Srbska, a vrátite sa naspäť taktiež cez Srbsko. Ak vstúpite do Srbska z niektorej susednej krajiny, dostanete vstupné razítko do pasu, ak však prejdete zo Srbska do Kosova, výstupné razítko vám nebude udelené - môžete ho dostať iba ak sa vrátite nazad a opustíte Srbsko niektorým "legitímnym" hraničným priechodom. Absencia výstupného razítka vám môže spôsobiť problémy, ak sa budete chcieť z niektorej tretej krajiny opäť vrátiť do Srbska - napr. po trase Srbsko-Kosovo-Macedónsko-Srbsko. Srbskí pohraničníci sú prekvapivo pozorní pri kontrole pasov, často nimi listujú po jednotlivých stránkach a všímajú si zosúladenosť vstupných a výstupných razítok. Ešte väčším problémom je, ak prídete do Kosova napr. z Macedónska chcete ísť ďalej do Srbska - srbskí pohraničníci týchto turistov vracajú naspäť a odmietajú im povoliť vstup do Srbska. Od roku 2008 dostávali zastupiteľské úrady množstva krajín v Belehrade i Prištine sťažnosti od nahnevaných cestovateľov, ktorých zaskočil nekompromisný prístup srbských hraničných úradov. Vyskytli sa dokonca i prípady, keď srbským pohraničníkom vadila i prítomnosť kosovských razítok v pase - situácia, keď cestovateľ navštívil Kosovo z tretej krajiny, rovnako tak ju opustil (obdržal tak kosovské vstupné i výstupné razítko) a neskôr sa rozhodol cestovať do Srbska. Obvykle sú tieto razítka iba prebité srbskými pečiatkami s nápisom "anulované", stalo sa však i to, že cestovateľ nebol do Srbska vpustený (v podstate sa jedná o situáciu identickú s "prípadom Irán", keď turisti s izraelskými pečiatkami v pase nie sú vpúšťaní do Iránu). Zlé na tomto stave je hlavne to, že oficiálne srbská vláda neuvádza prítomnosť kosovských razítok v pase ako možný dôvod zamietnutia vstupu do krajiny, jedná sa tak o zjavnú svojvôľu. Konanie Srbska pripomína v istom zmysle detské trucovanie, jednotliví turisti sú postihovaní za údajne protisrbskú politiku niektorých zahraničných vlád a srbská pozícia tak v konečnom dôsledku ide sama proti sebe.
Na hraničných priechodoch s Kosovom je teoreticky možné požiadať colnú kontrolu, aby vám razítko dala na separátny papier a nie priamo do pasu.
Poznámka - od 12. júna 2010 nepotrebujú občania členských krajín EÚ pri ceste do Srbska (nie do Kosova!) cestovný pas, stačí im občiansky preukaz. V občianskom preukaze sa pochopiteľne žiadne kosovské razítka nachádzať nemôžu - ak ste teda boli v Kosove, máte v pase ich razítka a chystáte sa do Srbska, odporúčam pre každý prípad použiť radšej občiansky preukaz.
Pokiaľ dovážate či vyvážate finančné prostriedky prevyšujúce hodnotu 10.000 €, je potrebné ich spolu so zdrojom deklarovať colnému úradníkovi. Hoci sa podobné nariadenia v praxi často ignorujú, odporúčam ich pre každý prípad dodržiavať - náhodná kontrola môže padnúť práve na vás a nestojí za to nechať si skonfiškovať veľký objem peňazí kvôli vlastnej pohodlnosti. Hraničné kontroly sú klasicky balkánske - niektorí úradníci sa vyžívajú vo svojej nadobudnutej moci a sekírujú individuálnych cestovateľov, iní sa zase ledva pozrú do pasu. Hraničné priechody zo Srbska do severozápadného Kosova sú skôr formalitou, toto však neplatí pri vstupe z Kosova do Srbska, kde srbskí pohraničníci pristupujú ku svojej práci nadmieru seriózne a dôkladne.
Do Kosova je povolené dovážať nasledovné produkty (zdroj: ZÚ ČR v Prištine):
- z tabakových výrobkov: 200 cigariet, alebo 100 krátkych cigár, alebo 50 klasických cigár, alebo 250 g tabaku, alebo proporcionálnu zmes týchto výrobkov
- z alkoholických nápojov: 1 liter nápoja s viac než 22% alkoholu, alebo 2 litre nápoja s menej než 22% alkoholu.
- 50 g parfému alebo 0.25 l toaletnej vody
- množstvo medikamentov pre osobnú potrebu cestovateľa
Okrem medikamentov nesmie súhrnná hodnota dovážaného tovaru presiahnuť 175 €. V opačnom prípade je cestovateľ povinný zaplatiť clo vo výške 26% hodnoty dovážaného tovaru.
| DOPRAVA |
| DO KOSOVA |
LETECKY
Do Kosova lieta niekoľko nízkonákladových leteckých spoločností - EasyJet zo Ženevy/Bazileja, Germanwings a AirBerlin z niekoľkých nemeckých miest, a dve turecké nízkonákladové aerolinky (pochopiteľne z Turecka). Inak sú letenky dosť drahé, a to aj v porovnaní so susednými balkánskymi krajinami. V Kosove je len jedno medzinárodné letisko v Prištine, ktoré svojou veľkosťou pripomína podobné malé letiská v susedných štátoch. Keďže krajina je pre typických zájazdových turistov pomerne neatraktívna, do Kosova nelietajú ani takmer žiadne charterové sezóone lety; väčšina destinácií sa tak nachádza v nemeckom jazykovom priestore, kde žije a pracuje množstvo kosovských Albáncov. Napriek cene leteniek môže byť pre niektorých návštevníkov letecká doprava najvýhodnejšia (pochopiteľne nerátam zahraničných pracovníkov medzinárodných inštitúcií, ktorí majú cestovné náklady hradené) - spojenie po zemi je dosť únavné a na dlhé lakte. Medzinárodné vlakové linky existujú iba medzi Kosovom a Macedónskom, pričom o kvalite tejto trate je ťažké povedať niečo pozitívne. Autobusové linky v najväčšom počte spájajú krajinu taktiež s Macedónskom, ale i so Srbskom, väčšina liniek zo Srbska však mieri do Srbmi obývaných oblastí.
Prehľad odletov a príletov z letiska Priština.
Možnosti letov do Prištiny z letísk v ČR, SR a okolí:
| Letecká spoločnosť | Odletové letisko | Približná najnižšia cena* | Prestupy |
| MALÉV | PRAHA | 223 € | 1 |
| AUSTRIAN AIRWAYS | PRAHA | 251 € | 1 |
| MALÉV | BUDAPEŠŤ | 264 € | 0 |
| SWISS AIR | PRAHA | 279 € | 1 |
| ADRIA AIRWAYS | VIEDEŇ | 349 € | 1 |
*ceny sú za spiatočnú letenku pre dospelú osobu vrátane letiskových poplatkov a s rezerváciou 3 mesiace vopred. Pre aktuálny stav cien leteniek odporúčam napr. Student Agency, či CKM.
Z krajín západného Balkánu lietajú priame linky do Prištiny iba z Chorvátska a Albánska. Z Chorvátska lieta Croatia Airlines zo Záhrebu do Prištiny každý deň okrem utorka a soboty. Z Albánska lieta do Prištiny albánska nízkonákladová spoločnosť BelleAir, ktorá sa špecializuje inak hlavne na destinácie v Taliansku. V súčasnosti však priame lety medzi Tiranou a Prištinou v ponuke nemá.
AUTOBUSOM
Srbsko-Kosovo Chorvátsko-Kosovo Albánsko-Kosovo Macedónsko-Kosovo BiH-Kosovo CG-Kosovo
Do Kosova nepremávajú žiadne priame autobusové linky z ČR ani SR a pravdepodobne ani nikdy premávať nebudú. V československom priestore nežije toľko kosovských Albáncov ako v západnej Európe, pričom priame spoje sú určené hlavne pre nich. Tí kosovskí Albánci, čo žijú v ČR alebo SR, používajú obvykle na návštevu svojej rodnej krajiny osobnú automobilovú dopravu. Vzhľadom na absenciu mora a atrakcií priťahujúcich zájazdových turistov do krajiny nepremávajú ani žiadne charterové autobusové linky cestovných kancelárií, ako je tomu v prípade Chorvátska a Čiernej Hory. Pre individuálnych cestovateľov je najrozumnejšou autobusovou variantou cesta cez Srbsko s jedným prestupom v Belehrade.
| Stanica | Čas odchodu* | Čas odchodu* |
| PRAHA | 13:00 | - |
| BRNO | 15:30 | - |
| BRATISLAVA | - | 19:00 |
| SUBOTICA | 03:30 | 04:00 |
| NOVI SAD | 05:15 | - |
| BEOGRAD | 06:30 | 07:00 |
*Oba spoje premávajú v pondelok a piatok, prepravca: Lasta
Medzi Kosovom a Srbskom jazdí slušný počet autobusových liniek, väčšina z nich však smeruje do srbských oblastí Kosova. Týka sa to troch severných kosovských okresov Zvečan, Leposavić a Zubin Potok, ktoré sú obývané takmer výlučne srbským obyvateľstvom a kosovská vláda v Prištine nad nimi nemá dostatočnú kontrolu. Ďalej jazdia tieto autobusy do severnej časti Kosovskej Mitrovice, mestečka Gračanica približne 10 km od Prištiny a južných srbských enkláv ako Štrpce. Tieto spoje jazdia nielen z Belehradu, ale i z Nišu, stredného Srbska a ďalších srbských miest - dá sa povedať, že Srbmi obývané časti Kosova tvoria integrálnu súčasť destinácií srbských autobusových liniek podobne ako mestá a mestečká v Čiernej Hore. Množstvo týchto liniek je prevádzkovaných menšími minibusmi, ktoré nie sú oficiálnymi dopravcami odchádzajúcimi z hlavných autobusových staníc - obvykle naberajú pasažierov na konkrétnom mieste v blízkosti autobusovej či železničnej stanice. Spojov medzi Prištinou a Srbskom je o poznanie menej, a to hlavne z dôvodu dopytu po týchto linkách - Albánci z Prištiny nemajú mnoho dôvodov cestovať do Srbska, a to isté sa týka motivácie Srbov navštevovať Prištinu.
Rozpis liniek na trase Belehrad - Priština:
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod |
| BEOGRAD | 12:00 | 16:30 | 21:30 | 22:00 |
| KRUŠEVAC | - | - | - | 00:30 |
| BLACE | - | - | - | 01:35 |
| KURŠUMLIJA | - | - | - | 02:20 |
| PRIŠTINA | 17:30 | 22:25 | 04:00 | 03:30 |
| GRAČANICA | 17:45 | - | 04:15 | - |
| SUVA REKA | 19:15 | - | 05:15 | 04:55 |
| PRIZREN | 19:45 | 01:00 | 05:45 | 05:20 |
Pokiaľ vám rozvrh priamych spojov do Prištiny z Belehradu nevyhovuje, môžete skúsiť niektorú z liniek do Gračanice či Kosovskej Mitrovice, ktoré však nezachádzajú do albánskych častí Kosova. Tak z Gračanice, ako aj z Kosovskej Mitrovice sa v priebehu dňa dostanete absolútne bez problémov do Prištiny či iných častí krajiny lokálnymi aubotusovými spojmi. Gračanica leží cca 10 km od Prištiny a každú chvíľu na ceste premávajú autobusy z Gjilanu. V prípade Kosovskej Mitrovice vás srbský autobus vysadí v severnej (srbskej) časti mesta, odkiaľ sa musíte pešo dostať cez most cez Ibar do južnej (albánskej) časti. Z tamojšej autobusovej stanice trvá cesta do Prištiny cca polhodinu. V podvečerných hodinách sa však vnútroštátna autobusová doprava v Kosove zastavuje a v noci vôbec nepremáva, čiže pokiaľ sa dostanete do Gračanice či Mitrovice v noci a potrebujete pokračovať do Prištiny, jedinou možnosťou je taxi.
Tieto cesty autobusom sú dosť únavné. Autobus pomerne skoro za Belehradom zíde z diaľnice a pokračuje lokálnymi cestami prvej triedy, ktoré sú často upchaté dopravnými zápchami. Naviac množstvo autobusov, ktorými disponujú spoločnosti prepravujúce cestujúcich medzi Srbskom a Kosovom, je starých a rozheganých, o klimatizácii ani nevraviac.
Rozpis liniek na trase Belehrad - Gračanica a Belehrad - Kosovska Mitrovica:
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod |
| BEOGRAD | 06:00 | 07:00 | 08:45 | 09:30 | 10:45 | 12:00 | 13:25 | 13:30 | 14:00 | 15:30 | 16:45 | 19:00 | 22:45 | 23:50 | 23:59 |
| LAPOVO | - | - | - | - | - | - | 14:55 | - | - | - | - | - | - | - | - |
| KRAGUJEVAC | 08:35 | 09:05 | 10:20 | - | 14:15 | - | 15:35 | - | - | - | 20:40 | 00:55 | - | 02:15 | |
| LJIG | - | - | - | 11:20 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |
| GORNJI MILANOVAC | - | - | - | 11:50 | - | - | - | - | - | 17:25 | - | - | - | - | - |
| KRALJEVO | 09:45 | 10:15 | 11:30 | 12:30 | - | 15:15 | - | 16:40 | - | 18:15 | - | 21:40 | 02:05 | - | 03:20 |
| RAŠKA | 11:30 | 11:30 | 13:00 | 13:50 | - | 16:30 | - | 18:30 | - | 20:15 | - | 23:35 | 03:55 | - | 05:30 |
| LEPOSAVIĆ | 12:00 | - | 14:35 | 14:40 | 16:30 | - | - | 19:00 | - | 20:55 | 23:00 | 00:15 | - | - | 06:15 |
| ZVEČAN | 12:25 | - | 14:55 | 15:18 | - | - | - | 19:25 | - | 21:25 | - | 00:40 | - | - | 06:40 |
| KOSOVSKA MITROVICA | 12:30 | 14:30 | 15:00 | 15:25 | 17:00 | 19:15 | 20:00 | 19:30 | - | 21:30 | 23:30 | 00:45 | 05:15 | - | 06:45 |
| GRAČANICA | - | - | - | - | - | - | - | - | 20:45 | - | - | - | - | 07:00 | - |
Do Kosova sa dá dostať i z miest v južnom Srbsku, hoci týchto spojov nie je príliš mnoho. Z Nového Pazara jazdí do Prištiny každý deň spoj o 06:00, okrem toho idú ešte dva ďalšie o 05:45 a 12:40 do Skopje, ktoré prechádzajú cez Prištinu. Cesta trvá približne 3 hodiny. Vo štvrtok a v nedeľu premáva linka Leskovac (23.00) - Prokuplje (23.50) - Blace (00.15) - Kruševac (01.15) - Kos. Mitrovica (05.30) - dopravca je spoločnosť Simplon Leskovac. Inak medzi srbskými oblasťami Kosova a Srbskom jazdia i mnohí neoficiálni prepravcovia s minibusmi, rozvrh liniek sa nachádza napr. na stránkach Rádia KIM, je však potrebné zistiť si, odkiaľ presne tieto minibusy premávajú, keďže často nestoja na oficiálnych autobusových staniciach.
Srbsko nemá žiadnu centrálnu databázu autobusových cestovných poriadkov. Hlavným zdrojom informácií sú internetové stránky jednotlivých autobusových staníc, či autobusových spoločností, ktoré občas mávajú online prístupný cestovný poriadok, obvykle však iba pre spoje z danej autobusovej stanice., resp. domovskej stanice konkrétnej autobusovej spoločnosti. Ani na tieto informácie sa však nedá absolútne spoliehať - niektoré stanice nemajú vôbec žiadne webové stránky, iné neumožňujú vyhľadávať destinácie v Kosove (napr. Lasta a Niš Ekspres), prípadne majú nekompletnú databázu s chýbajúcimi spojmi. Hlavní dopravcovia do Kosova ako Kosmet Prevoz, Kavim Raška, Kolašin Prevoz, Laletrans a pod. sú všetko spoločnosti, ktoré online cestovné poriadky neposkytujú.
Z Chorvátska sa do Kosova nedá v súčasnosti cestovať priamou linkou. Alternatívy zahŕňajú prestupy v Sarajeve, či v Belehrade.
Z Albánska premáva do Kosova relatívne veľký počet spojov, albánska realita cestovania je však založená na "flexibilite" a liberálnom prístupe k dodržiavaniu časových harmonogramov. I tento stav sa už postupne zlepšuje, naviac medzi Albánskom a Prizrenom bola postavená nová diaľnica, ktorá skrátila cestu z pôvodných 10 hodín trmácania sa po horských priesmykoch na príjemné tri až štyri hodiny. Istou výnimkou je cesta medzi Shkodrou a Gjakovou. Z veľkej časti sa cestovatelia plavia kompou po jazere Koman v severnom Albánsku medzi Komanom a Fierzou. Toto úzke a dlhé jazero sa vinie medzi vysokými skalnými útvarmi a jedná sa o možno najkrajšiu plavbu trajektom v južnej Európe. Na trajekte je kaviareň, z hornej paluby sa však otvárajú nádherné výhľady. Nezabudnite sa teplo obliecť, v tejto časti Albánska je pomerne chladno v každom ročnom období.
| Stanica | Odchod | Odchod* | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod |
| DURRËSI | 18:00 | - | - | - | - | - | - |
| TIRANA | - | 06:30 | 15:00 | 20:00 | - | 18:00 | 18:00 |
| SHKODRA | - | - | - | - | 07:00 | - | - |
| BAJRAM CURRI | - | - | - | - | 13:00 | - | - |
| GJAKOVA | - | - | - | - | 14:00 | - | - |
| PRIZREN | 21:00 | 10:00 | 18:00 | 23:00 | - | - | - |
| PEĆ | - | - | - | - | - | 05:00 | - |
| PRIŠTINA | - | - | - | - | - | - | 05:00 |
* Premáva v utorok, štvrtok, sobotu a v nedeľu.
Albánske mestá až na výnimky nemajú centrálne autobusové stanice a autobusy odchádzajú z "určených" miest, ktorých je po danom meste roztrúsených niekoľko - napr. linky na sever odchádzajú z miesta x, linky na juh z miesta y a tak podobne. Naviac sa tieto miesta zvyknú dosť často meniť v dôsledku výstavby a iných zásahov do infraštruktúry. Ak sa o centralizácii poriadkov autobusových liniek v okolitých krajinách dá vravieť ako o nedostatočnom, potom v Albánsku je niečo podobné na míle vzdialenou métou. Len minimum autobusových spoločností má vlastné internetové stránky, pričom i tie existujúce neposkytujú online dostupný cestovný poriadok. Cestovanie v Albánsku autobusom je tak napriek vysokému dopytu zo strany obyvateľstva a postupnému nárastu počtu turistov dosť nepredvídateľnou záležitosťou - cestovateľ vopred len ťažko vie, odkiaľ, kedy a kam autobus pôjde. Z Tirany odchádzajú autobusy smer Kosovo spred Národného historického múzea na centrálnom námestí Skenderbega, toto sa však taktiež môže časom zmeniť - cestovateľom tak odporúčam konzultovať priamo na mieste niektorú z početných turistických agentúr v centre mesta (hlavne na bulvári Zogu).
V podstate jedinými nielen hodnovernými, ale zároveň vôbec dostupnými online zdrojmi o cestovných poriadkoch v Albánsku a z Albánska do Kosova sú sprievodcovia InYourPocket Prizren a InYourPocket Tirana.
Z Macedónska premáva množstvo spojov zo Skopje do Kosova. Cesta Skopje - Priština trvá v závislosti od dopravy a situácii na hraniciach cca 2-3 hodiny. Všetky autobusy zo Skopje stoja po ceste vo Ferizaji/Uroševci.
| Stanica | SKOPJE | SKOPJE | SKOPJE |
| Cieľová stanica | PRIŠTINA / UROŠEVAC | KOS. MITROVICA | PRIZREN |
| Odchod | 06:00* | 08:002 | 11:301 |
| Odchod | 08:002 | 15:302 | 16:00 |
| Odchod | 09:00* | 17:30* | - |
| Odchod | 10:10 | - | - |
| Odchod | 11:00 | - | - |
| Odchod | 12:30 | - | - |
| Odchod | 13:20* | - | - |
| Odchod | 14:00 | - | - |
| Odchod | 15:00 | - | - |
| Odchod | 15:302 | - | - |
| Odchod | 16:30 | - | - |
| Odchod | 17:00 | - | - |
| Odchod | 17:30* | - | - |
| Odchod | 18:10 | - | - |
* V nedeľu nepremáva.
1 V sobotu a nedeľu nepremáva.
2 Autobus pokračuje do Nového Pazara.
Z Bosny a Hercegoviny sa do Kosova dá dostať zo Sarajeva. Každý deň odchádza autobus z hlavnej autobusovej stanice v Sarajeve o 22:00. Cesta prechádza cez Novi Pazar v Srbsku a trvá okolo 12 hodín. Je možné, že na stanici sa dá zakúpiť lístok iba po Novi Pazar - v takom prípade si lístok ďalej do Prištiny kúpite priamo v autobuse u sprievodcu. Z Republiky Srpskej je potrebné cestovať do Čiernej Hory, prípadne do Srbska, a odtiaľ následne do Kosova.
Z Čiernej Hory do Kosova premáva niekoľko rôznych spojov.
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod |
| ULCINJ | 06:00 | 19:00 | 19:15 | 20:00 |
| PODGORICA | 07:45 | 21:00 | 21:30 | 22:00 |
| PEĆ | 13:30 | 02:45 | 03:15 | 03:45 |
| PRIŠTINA | - | 05:00 | - | 06:00 |
| PRIZREN | 15:45 | - | 05:30 | - |
Udávané časy odchodov nemusia absolútne korešpondovať so skutočnosťou, keďže rôzne zdroje podávajú mierne odlišné údaje. Je tak obzvlášť dôležité overiť si priamo na mieste, kedy presne autobusy smerom do Kosova odchádzajú. Pomerne spoľahlivým zdrojom je sprievodca InYourPocket Podgorica, posledné vydanie November 2010-Apríl 2011 by malo obsahovať aktuálne informácie. Na internete sa dá dohľadať pomerne veľa rôznych "cestovných poriadkov" pre autobusovú stanicu v Podgorici, obvykle však bez uvedenia dátumu spracovania. Najnovšie však stanica v Podgorici spustila svoje vlastné internetové stránky. Spojenie medzi Čiernou Horou a Kosovom prevádzkujú malé autobusové spoločnosti ako Vektor Ulcinj, Albatros Priština a Veri Comerc Ulcinj, ktoré nemajú vlastné internetové stránky. Okrem týchto diaľkových liniek ešte premáva pár lokálnych spojov denne na trase Rožaje - Peč.
VLAKOM
Železničná doprava v Kosove je v tristnom stave. Cestovatelia po Balkáne obvykle poznajú neutešený stav albánskych železníc, ktoré sú síce neuveriteľne lacné, ale zároveň neúnosne pomalé. rozbité a s malou frekvenciou spojov. Je ťažko povedať, či je v porovnaní s Albánskom situácia v Kosove lepšia, či horšia. Z čias socialistickej Juhoslávie sa v oblasti zachovala relatívne rozvetvená železničná sieť spájajúca Kosovo so Srbskom a Macedónskom, v dôsledku hospodárskeho úpadku a neskoršej občianskej vojny je však v hlbokom úpadku. Stav vybavenia i infraštruktúry si vyžaduje veľké investície a nasadenie od všetkých zúčastnených strán.
Do Kosova je možné cestovať z juhu z Macedónska a zo severu zo Srbska. Spojenie s Macedónskom relatívne spĺňa kritéria medzinárodnej vlakovej linky, hoci železničné stanice v Kosove nie sú začlenené do medzinárodných vlakových poriadkov a nie je tak možné dohľadávať informácie o vlakových spojeniach v tejto krajine na inak spoľahlivých serveroch typu Deutsche Bahn či Eurorailways. Stránky Kosovských železníc, akokoľvek paradoxne to môže znieť, neobsahujú momentálne informácie o cestovných poriadkoch. Pre aktuálne údaje o cestovných poriadkoch na trase Macedónsko-Kosovo sú najlepším zdrojom stránky Macedónskych železníc - pomôže vám znalosť cyriliky. Na trase premáva stará dieselová lokomotíva ťahajúca podobne staré vozne, stále je však ich úroveň lepšia ako napr. v Albánsku. Obecne sú cesty vlakom v tejto oblasti Balkánu veľmi autentickým zážitkom.
| B 890* | B 892 | |||
| Stanica | Odchod | Odchod2 | Stanica | Odchod |
| SKOPJE | 10:08 | SKOPJE | 16:25 | |
| ŽELEZARNICA | 10:12 | ŽELEZARNICA | 16:29 | |
| SKOPJE SEVER | 10:17 | SKOPJE SEVER | 16:34 | |
| GJORČE PETROV | 10:25 | GJORČE PETROV | 16:42 | |
| VOLKOVO | 10:41 | VOLKOVO | 16:58 | |
| GENERAL JANKOVIĆ | 11:30 | GENERAL JANKOVIĆ | 17:50 | |
| UROŠEVAC | 12:09 | UROŠEVAC | 18:29 | |
| KOSOVO POLJE | 12:53 | KOSOVO POLJE | 19:21 | |
| - | PRIŠTINA | 19:27 |
* V súčasnosti je premávka tohto spoja pozastavená
Doprava zo Srbska je o niečo komplikovanejšia. Z hlavného železničného uzla v Kosove (Kosovo Polje, približne 7 kilometrov severozápadne od Prištiny) je vybudovaná trať do Srbska cez pohraničné mestá Lešak a Rudnica až do Kraljeva v strednom Srbsku. Pred niekoľkými rokmi na tejto trase premával srbský vlak do Lešaku (leží v severnej časti Kosova pod srbskou kontrolou), kde pasažieri presadli na kosovský vlak idúci ďalej do vnútrozemia. Tento vlak bol pôvodne chápaný ako prostriedok integrácie srbského obyvateľstva a pre lokálnych pasažierov bol zadarmo. Viac o skúsenostiach s touto linkou si môžete prečítať napr. na fóre Virtual Tourist. Momentálne však medzi srbskou a albánskou časťou Kosova nepremáva žiaden spoj a kosovská vláda údajne neposkytuje srbským železniciam oficiálnu autorizáciu na prevádzku linky medzi severným Kosovom a Srbskom. Napriek tomu dvakrát denne premáva vlak spájajúci Kraljevo s mestečkom Zvečan kúsok na sever od Kosovskej Mitrovice. Informácie o týchto linkách získate i na stránkach cestovných poriadkov Železníc Srbska. Zo Zvečanu sa autobusom bez problémov dostanete do Kosovskej Mitrovice a odtiaľ ďalej do kosovského vnútrozemia.
| 3831 | 3833 |
|||
| Stanica | Odchod | Odchod2 | Stanica | Odchod |
| KRALJEVO | 07:10 | KRALJEVO | 14:40 | |
| MATARUŠKA BANJA | 07:22 | MATARUŠKA BANJA | 14:52 | |
| PROGORELICA | 07:27 | PROGORELICA | 14:57 | |
| BOGUTOVAČKA BANJA | 07:32 | BOGUTOVAČKA BANJA | 15:02 | |
| DOBRE STRANE | 07:40 | DOBRE STRANE | 15:10 | |
| POLUMIR | 07:54 | POLUMIR | 15:24 | |
| PUSTO POLJE | 08:01 | PUSTO POLJE | 15:31 | |
| UŠĆE | 08:06 | UŠĆE | 15:37 | |
| LOZNO | 08:14 | LOZNO | 15:45 | |
| JOŠANIĆKA BANJA | 08:20 | JOŠANIĆKA BANJA | 15:51 | |
| PISKANJA | 08:23 | PISKANJA | 15:54 | |
| BRVENIK | 08:29 | BRVENIK | 16:00 | |
| RVATI | 08:35 | RVATI | 16:06 | |
| RAŠKA | 08:43 | RAŠKA | 16:15 | |
| KAZNOVIĆI | 08:49 | KAZNOVIĆI | 16:21 | |
| RUDNICA (SRB) | 08:56 | RUDNICA (SRB) | 16:28 | |
| LEŠAK (KS) | 09:10 | LEŠAK (KS) | 16:42 | |
| DREN | 09:19 | DREN | 16:51 | |
| LEPOSAVIĆ | 09:27 | LEPOSAVIĆ | 16:59 | |
| SOČANICA | 09:36 | SOČANICA | 17:08 | |
| IBARSKA SLATINA | 09:43 | IBARSKA SLATINA | 17:15 | |
| PLANDIŠTE | 09:49 | PLANDIŠTE | 17:21 | |
| BANJSKA | 10:00 | BANJSKA | 17:32 | |
| VALAC | 10:10 | VALAC | 17:42 | |
| ZVEČAN | 10:15 | ZVEČAN | 17:47 |
| PO KOSOVE |
AUTOBUSOM
Autobusová doprava v Kosove je čo sa týka frekvencie a trás spojov vynikajúca. Autobusy spájajú všetky významné i menej dôležité mestá a mestečká v krajine a chodia mimoriadne často - nemá ani v podstate zmysel vopred zisťovať časy odchodov, pretože na hlavných linkách stačí prísť na autobusovú stanicu a spravidla do polhodiny sedíte v autobuse a odchádzate. Autobusové spoločnosti ani stanice v Kosove nemajú zatiaľ v prevádzke vlastné internetové stránky s cestovnými poriadkami, ako však vravím, na vnútroštátnu prepravu je to reálne zbytočné. Na rozdiel od Albánska si Kosovo zachovalo pozitívne organizačné náležitosti z čias Juhoslávie, čiže každé mesto má vlastnú autobusovú stanicu. Miernym negatívom je, že sa tieto stanice obvykle nachádzajú na periférii, avšak mestá v Kosove sú malé a vzdialenosť zo stanice do centra nepresiahne 2 kilometre.
Odvrátenou stránkou autobusovej dopravy v Kosove je vozový park a cesty. Autobusy sú v drvivej väčšine staršie nemecké Setry S 215, niektoré s funkčnou, iné s pokazenou klimatizáciou. Napriek vysokej frekvencii liniek bývajú autobusy celkom plné, rezervácie sú však zbytočné a zároveň nerealizovateľné - lístky sa kupujú u sprievodcu v autobuse. Toto platí i na autobusových staniciach a je to tak rozdiel oproti Srbsku či Čiernej Hore, kde sa na autobusových staniciach musí kupovať lístok v pokladni. Dokonca samotný sprievodca len zriedka vydá skutočný lístok v jeho fyzickej podobe - obvykle iba vyberie od cestujúcich stanovenú sumu (netreba sa však báť, že by vám ako cudzincovi naúčtoval viacej, takéto typy podvodov sa nevyskytujú). Ceny sú nízke (trasa Peć - Priština, či Prizren - Priština stojí 4 €), študentské zľavy neexistujú. Nastúpiť na autobus môžete v podstate kdekoľvek - zastaví vám i na neoznačených miestach pozdĺž svojej trasy. S ohľadom na to, že je Kosovo malá krajina, trvajú cesty autobusom relatívne dlho, vozovky sú totiž často rozbité, prípadne opravované. Na trase Peć - Priština je vo výstavbe diaľnica, cesta je tak momentálne zúžená na úzky pás so štrkovým povrchom, kde sa niekoľko desiatok kilometrov povlečiete približne tridsiatkou.
POZOR - spoje obvykle začínajú premávať skoro ráno a cez deň chodia na hlavných trasách približne každú polhodinu. Okolo 18:00 sa však doprava začína pozvoľna zastavovať a po 19:00 končí. Nejedná sa o redukciu liniek, ale o ich úplné zastavenie - o 20:00 nemáte už možnosť cestovať autobusom, pretože žiaden nepremáva. Nespoliehajte sa tak, že predsa aj v neskorších hodinách "snáď niečo pôjde", pretože nepôjde a budete musieť cestovať taxíkom.
Hlavné trasy autobusových liniek sú približne nasledovné: Priština - Peć, Priština - Prizren, Priština - Kosovská Mitrovica, Priština - Ferizaj/Uroševac, Priština - Gjilan/Gnjilane cez Gračanicu a Peć - Prizren cez Dečani a Gjakovë/Djakovicu. Lokálne linky premávajú z väčšich miest do okolitých dedín. Treba sa pripraviť na časté zdržania - napr. cesta z autobusovej stanici v Prištine do Gračanice napriek vzdialenosti cca 10 km môže trvať pri dopravných zápchach na výpadovkách z hlavného mesta aj hodinu - nie je tomu tak samozrejme vždy.
VLAKOM
Odhliadnuc od spojov, ktoré smerujú do Kosova z Macedónska a Srbska (popísané v sekcii Do Kosova - Vlakom) premáva po krajine i niekoľko vnútroštátnych liniek. Hlavným železničným uzlom v krajine je stanica Fushë Kosova/Kosovo Polje, ktorá leží približne 7 km severozápadne od Prištiny. Dostanete sa sem autobusom č. 1, ktorý premáva z východného konca jedného z hlavných prištinských bulvárov Bill Clinton. Väčšina vlakov (z tých pár, čo vôbec premáva) však dnes pokračuje až na prištinskú železničnú stanicu, a tak význam tohto uzla klesá.
Kosovské železnice vlastnia iba niekoľko vozňov a lokomotív - osobné vlaky ťahajú červené dieselové lokomotívy NOHAB švédskej výroby. Infraštruktúra je zastaralá, železničné stanice pripomínajú opustené kasárne z päťdesiatych rokov. V Kosove pritom je vybudovaných viac železničných tratí, než koľko liniek je momentálne v prevádzke, rozšírenie spojov si však vyžaduje veľké investície, ktoré zatiaľ na obzore nie sú. Cestovné je nízke - medzinárodná linka Priština - Skopje 4 €, trasa Priština - Peć 3 €. Cestovné na tzv. Vlaku slobody pohybu z Fushë Kosova do stanice Hani i Elezit/General Janković bolo 0.50 € bez ohľadu na cieľovú destináciu. Na spiatočné lístky sa poskytuje zľava 20%, študenti, deti a dôchodcovia majú nárok na zľavu 50%.
Cestovanie vlakom po Kosove je zaujímavým zážitkom, obecne je však autobusová doprava zrejme výhodnejšia - hoci mierne drahšia, premáva omnoho častejšie. Ak sa vám však zamýšľaný čas odchodu kryje s odchodom vlaku, skúste ho, vyhnete sa zápcham na cestách a keďže frekvencia vlakov je tak malá, nemôžete sa zdržať kvôli čakaniu na trati. Aktuálny cestovný poriadok sa prekvapivo na stránkach Kosovských železníc priamo nenachádza, môžete ho však nájsť v železničnom časopise Revista Hekurudha dostupnom online.
Vnútroštátne linky sú momentálne v prevádzke dve. Priština - Peć a Fushë Kosova - Hani i Elezit.
| 4201 TL | 761 TL | 760 TL | 4200 TL | ||
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | |
| PRIŠTINA | 07:50 | 16:30 | 07:32 | 13:16 | |
| SH. EKONOMIKE | 07:52 | 16:32 | 07:30 | 13:14 | |
| FUSHË KOSOVA | 08:01 | 16:41 | 07:22 | 13:06 | |
| BARDH | 08:09 | 16:49 | 07:11 | 12:57 | |
| MJEKAJ | 08:15 | 16:54 | 07:05 | 12:51 | |
| DRITAN | 08:21 | 17:00 | 07:00 | 12:46 | |
| DRENAS | 08:31 | 17:09 | 06:51 | 12:37 | |
| DAMANEK | 08:36 | 17:15 | 06:45 | 12:30 | |
| LUGDREN | 08:41 | 17:20 | 06:41 | 12:27 | |
| GRYKAS | 08:45 | 17:25 | 06:36 | 12:22 | |
| QARRAT | 08:52 | 17:32 | 06:29 | 12:13 | |
| AQUAREVË | 08:57 | 17:38 | 06:21 | 12:05 | |
| UJËMIR | 09:01 | 17:42 | 06:18 | 12:02 | |
| GURKAT | 09:08 | 17:49 | 06:10 | 11:54 | |
| KLINË | 09:16 | 17:57 | 06:04 | 11:47 | |
| SHËNGJERGI | 09:21 | 18:02 | 05:58 | 11:38 | |
| BUDISALC | 09:27 | 18:07 | 05:53 | 11:32 | |
| ARBANË | 09:33 | 18:13 | 05:46 | 11:25 | |
| SIPERANT | 09:37 | 18:17 | 05:40 | 11:20 | |
| PEJA/PEĆ | 09:47 | 18:25 | 05:30 | 11:10 |
| 4101 TLL | 4103 TLL | 4100 TLL | 4102 TLL | ||
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | |
| FUSHË KOSOVA | 04:15 | 19:17 | 07:13 | 22:24 | |
| MIRADI | 04:20 | 19:21 | 07:10 | 22:20 | |
| HASHANAJ | - | 19:30 | - | 22:11 | |
| LYPJAN | 04:31 | 19:34 | 07:00 | 22:07 | |
| FUSHLOT | - | 19:41 | 06:53 | 22:01 | |
| BABLAK | 04:42 | 19:46 | 06:47 | 21:56 | |
| KODRION | - | 19:52 | 06:41 | 21:52 | |
| FERIZAJ | 04:52 | 20:01 | 06:32 | 21:45 | |
| GURËZ | 05:02 | 20:12 | 06:21 | 21:37 | |
| KAҪAN | - | 20:16 | 06:17 | 21:32 | |
| STAGOVË | - | 20:21 | 06:13 | 21:27 | |
| KAҪANIK | 05:15 | 20:28 | 06:07 | 21:19 | |
| HANI I ELEZIT | 05:30 | 20:43 | 05:48 | 21:00 |
AUTOSTOPOM
Stopovanie v Kosove je porovnateľné s okolitými krajinami ako Čierna Hora a Srbsko. Diaľnice sa v krajine zatiaľ nenachádzajú, môžete tak stopovať prakticky kdekoľvek pozdĺž ciest. Menším problémom môže byť rozťahanosť miest - urbanistika a stavebný ruch sa rozvíjajú značne chaoticky, stavia sa na všetkých možných miestach a na perifériach miest sa nachádzajú početné čierne stavby. Ak pritom budete stopovať príliš blízko centra, väčšina prechádzajúcich áut bude smerovať iba do lokálnych blízkych destinácií. Inak je však krajina malá a bez ohľadu na dopravné zápchy a pomalosť dopravy cez cesty, ktoré majú horský charakter, dostanete sa pomerne rýchlo v podstate všade.
Obyvatelia Kosova sú voči turistom obecne dosť pohostinní, môžu sa však nájsť aj výnimky, ktoré považujú zahraničných turistov za vítaný zdroj príjmov - ešte pred jazdou si s vodičom ujasnite, že za odvoz nechcete platiť, inak by od vás mohol požadovať čiastku mnohonásobne prevyšujúcu jazdu autobusom. Ďalším problémom môže byť menšia znalosť inštitútu autostopu u miestneho obyvateľstva - často majú tendenciu považovať stopárov za stratených turistov, ktorým najlepšiu službu urobia odvezením na najbližšiu autobusovú stanicu. Je tak potrebné jasne vodičovi vysvetliť, že stopujete zámerne a tento spôsob dopravy nechcete meniť za autobus či vlak.
Stopovanie cez hranice je pomerne jednoduché smerom do Macedónska a Albánska, kde je hustá doprava a bezproblémové hraničné priechody. O niečo problematickejšia môže byť situácia smerom do Čiernej Hory, kde sa jediný v súčasnosti otvorený hraničný priechod Kulina smerom na Rožaje nachádza vysoko v horách nad mestom Peć a doprava po tamojšej úzkej horskej ceste nie je príliš hustá. Pri stopovaní do Srbska pozor na pečiatky v pase, ak ste prekročili hranicu Kosova z niektorej tretej krajiny - viď sekciu Colné predpisy a víza. Inak je výhodnosť stopovania v Kosove otázna, keďže v krajine existuje frekventovaná, rozvetvená a lacná autobusová sieť.
V Kosove existujú v súčasnosti staré a nové typy ŠPZ. Podľa starých ŠPZ vydávaných od roku 1999 nebolo možné identifikovať okres vydania ŠPZ a tým pádom ani predpokladanú destináciu, do ktorej vodič smeruje. Nové ŠPZ vydávané od roku 2009 rozlišujú okres vydania podľa úvodného dvojčíslia:
| Okres | Dvojčíslie |
| PRIŠTINA | 01 |
| KOSOVSKÁ MITROVICA | 02 |
| PEĆ | 03 |
| PRIZREN | 04 |
| UROŠEVAC | 05 |
| GNJILANE | 06 |
| JAZYK |
V Kosove sa v albánskych oblastiach používa v podstate výhradne albánčina. Je to indoeurópsky jazyk, ktorý však podobne ako baskičtina tvorí samostatnú jazykovú skupinu s jedným členom - nezaraďuje sa do žiadnej širšej množiny indoeurópskych jazykov. Pre neznalca jazyka je albánčina nezrozumiteľná a nepodobá sa na žiaden iný jazyk, ktorým sa v oblasti západného Balkánu rozpráva. Je síce pravdou, že rokmi albánčina prebrala množstvo slov z gréčtiny, turečtiny i srbčiny, avšak tento podiel je príliš malý na to, aby učinil jazyk zrozumiteľnejším. Všetci kosovskí Albánci však ovládajú i srbčinu (možno s výnimkou najmladšej generácie). Znalosť angličtiny nie je príliš rozšírená, vo väčších mestách však stretnete veľké množstvo príslušníkov medzinárodných inštitúcií, ktorí ovládajú viacero cudzích jazykov. Veľa kosovských Albáncov žije v nemeckom jazykovom prostredí, znalosť nemčiny sa tak môže hodiť. Veľa mýtov sa šíri o nebezpečí používania srbčiny medzi kosovskými Albáncami, skutočnosť však nie je natoľko dramatická - ak ste slušní a neoslovíte na prvý pohľad konfliktnú osobu, s najväčšou pravdepodobnosťou vám ľudia budú ochotní poradiť i v srbčine.
V srbských oblastiach (tri severné okresy Zvečan, Leposavić a Zubin Potok; sever Kosovskej Mitrovice, Gračanica a ďalšie srbské enklávy ako Štrpce) sa hovorí srbsky a používa srbská cyrilika.
| PENIAZE |
V Kosove sa ako platidlo používa Euro, pričom situácia a kroky k jeho unilaterálnemu prijatiu ako národnej meny sú podobné ako v prípade Čiernej Hory. Cenová úroveň je taktiež podobná - potraviny, reštaurácie a služby sú tak drahé ako v strednej Európe, prípadne o niečo lacnejšie. V krajine sa nepohybuje veľa turistov a tak ceny nie sú deformované turistickým ruchom, na strane druhej na ne však vplýva prítomnosť početných pracovníkov medzinárodných organizácií. Prejavuje sa to hlavne v otázke ubytovania - v Kosove hlavne v minulom desaťročí neexistovalo mnoho ubytovacích kapacít (priveľa ich nebolo ani za čias SFRJ či FRJ a nové sa ešte vybudovať nestihli) a tie existujúce boli výrazne predražené. Z veľkej väčšiny ich totiž obývali pracovníci rôznych zahraničných inštitúcií, ktorým na cene ubytovania nezáležalo. Priština ako hlavné mesto je obecne drahšia ako iné časti krajiny, srbské časti Kosova sú o niečo lacnejšie ako albánske.
V srbských oblastiach krajiny sa ako platidlo používa dinár a ceny môžete vidieť písané taktiež v dinároch. Nie je však problém platiť eurom, všade vám ho bez problémov vezmú.
| UBYTOVANIE |
Vzhľadom na absenciu klasických dovolenkárov známych z prímorských krajín Balkánu nenájdete v Kosove príliš veľa možností ubytovania v súkromí. Môžete to samozrejme skúsiť a spýtať sa taxikárov, či by vám nejaké ubytovanie tohto typu nevedeli doporučiť, scéna ubytovania v súkromí je však nerozvinutá a kvalita by tak mohla byť pochybná. Cestovateľ zostáva skôr obmedzený na hotely a penzióny, ktorých počet stále nie je príliš veľký, situácia je však omnoho lepšia, než cca pred desiatimi rokmi.
Suverénne najviac ubytovacích možností nájdete v Prištine. Na scéne sa objavilo niekoľko príjemných menších a moderne vybavených hotelov a penziónov, ktoré už nie sú tak katastroficky drahé ako kedysi. Ubytovanie v Prištine sa tak už dá zohnať i za 16 € za osobu/noc. Ak si vyberiete niektorý väčší hotel, ktorý je stále v hojnej miere využívaný zahraničnými zamestnancami medzinárodných organizácií, zaplatíte viac, pričom kvalita sa nemusí ani zďaleka vyrovnať požadovanej cene. Napr. v strede Prištiny sa nachádza monumentálna budova Grand Hotelu (jeho časť momentálne rekonštruujú) postaveného v časoch Titovej Juhoslávie, čo jeho architektúra nespochybniteľne naznačuje. Hotel má oficiálne päť hviezdičiek a za nocľah zaplatíte pokojne 100 €, reálne je však v celej budove stále cítiť neosobný duch socialistických stavieb a jeho vybavenie zodpovedá tak trom hviezdičkám.
V ostatných mestách je ubytovacia scéna značne nerozvinutá. Kedysi býval v Peći i Prizrene jeden otvorený hotel nevalnej kvality, ktorý si za ubytovanie účtoval nehorázne ceny. V súčasnosti sa už i tu dá nájsť pár menších hotelov za rozumné ceny, za najlepšiu variantu však stále považujem zriadiť si "hlavný stan" v Prištine a zvyšok krajiny navštevovať v rámci jednodňových výletov - vzdialenosti sú dosť malé a tento scenár je tak bez problémov realizovateľný. V srbských oblastiach môže byť hľadanie výhodného ubytovania väčším problémom.
| VEĽVYSLANECTVÁ |
| Pre ČR: | Velvyslanectví České republiky v Kosovu | Pre SR: | Styčný úrad Slovenskej republiky v Prištine | |
| Adresa: | Ismail Qemali, Arbëri/Dragodan č. 31, 10000 Priština | Adresa: | Metush Krasniqi 7, Dragodan, 10000 Priština | |
| Telefón: | +381 38246676 | Telefón: | +381 38240140 | |
| Fax: | +381 38248782 | Fax: | +381 38249499 | |
| Mobil: | - | Mobil: | +377 44507079 | |
| E-mail: | pristina (at) embassy.mzv.cz | E-mail: | branchemb.pristina (at) mzv.sk | |
| Úradné hodiny: | 07:45 - 16:15 | Úradné hodiny: | Po, St.: 12:30 - 15:30, Pi: 08:30 - 11:30 | |
| Poznámka: | Konzulárnu činnosť pre ZÚ Priština vykonáva ZÚ Skopje. | - | - |