Sprievodca svetom Balkánu...

PRIŠTINA                      GRAČANICA

Priština je hlavným a suverénne najväčším mestom Kosova. Drvivá väčšina návštevníkov sa v ňom istý čas zdrží - buď sem priletia, pricestujú po zemi, alebo si ho zvolia za bázu pre jednodňové výlety do ostatných častí územia. Priština samotná však nie je práve malebným miestom. Zaujímavá je hornatá štruktúra pripomínajúca pri veľkom množstve dobrej vôle San Francisco či Lisabon - vyvýšené oblasti sa striedajú s nižšie položenými - ako aj prítomnosť pomerne veľkého množstva parkov a zelene. Mesto je však inak príliš chaotické (i na balkánske pomery), hlučné a zaprášené - v tomto pripomína skôr mestá v severnej Afrike. Ešte donedávna sa jednalo o malé provinčné mestečko na periférii Juhoslávie, o ktoré sa nikto príliš nezaujímal, avšak s de facto osamostatnením Kosova, ktorého proces bol zahájený v r. 1999, jeho význam rapídne vzrástol. S týmto faktom súvisel i výrazný nárast počtu obyvateľov a osobnej automobilovej dopravy, čoho dôsledky sú podobné ako v albánskych mestách - veľa ľudí, áut a dopravné zápchy.

Architektonických zaujímavostí je v Prištine málo. Časť bola zničená bombardovaním počas 2. svetovej vojny (avšak nedošlo k tak rozsiahlym škodám, ako napr. v Podgorici), mestu príliš nepridali ani udalosti z r. 1999 počas krízy a bombardovania NATO. Hlavný dopad na niekdajšie turecké centrum Prištiny mali však výrazné zásahy socialistického plánovania v 50. rokoch. Cieľom bola výstavba nového socialistického mesta podľa "moderných štandardov", keď boli niekdajšie malé obchodíky a typické turecké nízke budovy zničené, aby urobili miesto pre betónové monštrá s väčšou či menšou mierou kreativity (typickým príkladom je verejná knižnica). Zdemolované tak boli rôzne náboženské budovy - malebný katolícky kostolík, mešita, synagóga - ale aj veľký krytý trh, turecké kúpele a množstvo pôvodných domov v tureckom štýle. Menšie riečky boli zakryté betónom. Toto všetko prispelo k dnešnej nie veľmi očarujúcej podobe mesta.

Turistické informácie sa v meste ešte stále nenachádzajú - Kosovo obecne zatiaľ tento inštitút "neobjavilo". Ak potrebujete informácie, spýtajte sa vo vašom hoteli, prípadne využite služby niektorej z množstva cestovných agentúr. Obvyklá mapa mesta zdarma, ktorú zvyknú turistické kancelárie vydávať, v Prištine v podstate nejestvuje.

Dobrým zdrojom podrobných informácií o meste je sprievodca InYourPocket Priština.

UBYTOVANIE             STRAVOVANIE             ČO VIDIEŤ             DOPRAVA

V Prištine bol svojho času s ubytovaním veľký problém. Dôvodom bola prítomnosť obrovského množstva zahraničných pracovníkov z nepreberného množstva rôznych medzinárodných organizácií, ktorí disponovali štedrými platmi i diétami. Ubytovacie kapacity sa tejto situácii ľahko a rýchlo prispôsobili a zdvihli ceny do neadekvátnych výšok. Malý počet turistov nijakým spôsobom netlačil na znižovanie cien a nezávislí cestovatelia tak boli postavení do nezávideniahodnej pozície. Dnes je však už situácia iná - počet turistov stúpa spoločne so zlepšujúcou sa bezpečnostnou situáciou, a spolu s nimi sa každoročne objavujú nové a moderné hotely, hostely a penzióny. Priština je rozhodne najvýhodnejšou destináciou pre ubytovanie sa v Kosove - tak z hľadiska výberu, ako aj lokality; hlavné mesto leží v geografickom strede Kosova a všetky destinácie sa tak nachádzajú max. 2 hodiny cesty autobusom. 

• GUEST HOUSE VELANIA
• ADRESA: Velania 4/34. Velania je názov rezidenčnej štvrte v Prištine, pričom mapa na internetovej stránke guesthousu, ako aj napr. na hostelworlde, poskytuje zmätočné, resp. chybné informácie o presnej lokalite. Guesthouse sa nachádza v jednej z bočných uličiek z ulice 1 Tetori - ulica Xhemajli Berisha 20. Cesta sem trvá pešo približne 15 minút z centra a naviac do pomerne prudkého kopca - ak máte batožinu, vezmite si radšej taxík. Ak chcete ísť pešo - z hlavnej dopravnej tepny v centre Agim Ramadani zabočte do kopca na Rrustem Statovci, vydajte sa smerom hore a približne na konci parku po vašej ľavej ruke zabočte doľava na 1 Tetori.
• WEB: http://www.guesthouse-ks.net/
• CENY: 20-25 € za dvojlôžkovú izbu / noc, 13-16 € za jednolôžkovú. Hostel internátového typu 10 €.
• POPIS: Guest House Velania je prvým low-cost ubytovaním v Prištine. Prevádzkuje ho bývalý profesor techniky (odtiaľ i alternatívny názov Pansion Profesor), ktorý je ústretový a milý, hoci niektoré jeho odporúčania sa zdajú byť mimo reality. K dispozícii je internet zadarmo. Lokalita nie je úplne centrálna, avšak za 10 minút chôdze dole kopcom sa do centra dostanete. Pre cestovateľov s nižším rozpočtom rozhodne odporúčam.
• HOTEL BEGOLLI
• ADRESA: Rr. Maliq Pashë Gjinolli 8. Hotel je severne od centra - bulvár Agim Ramadani sa zbieha s bulvárom UÇK a vytvára ulicu Ilira Konuševci, z tejto treba odbočiť doprava neďaleko trhu.
• WEB: http://www.hotelbegolli.com
• CENY: 2-posteľová izba 50 € / noc; 1-posteľová izba 40 € / noc, apartmán 60 € / noc
• POPIS: Moderný hotel za naozaj vynikajúce ceny - veľmi pekne vybavený apartmán stojí iba 60 €, čo je v meste plnom zahraničných pracovníkov rozhodne nevídaný jav. Jedinou nevýhodou je jeho nie úplne centrálna poloha, avšak vzdialenosť niečo vyše jedného kilometra do centra rozhodne nie je nič neprekonateľné. Ak máte aspoň trochu "normálny" rozpočet, je to asi najlepšia voľba v meste.

• HOTEL GRAND
• ADRESA: Bulevardi Nëna Terezë; priamo na pešej zóne v centre mesta.
• WEB: http://www.grandhotel-pr.com
• CENY: 2-posteľová izba 100 € / noc; 1-posteľová izba 70 € / noc
• POPIS: Najslávnejší a najväčší hotel v Kosove sa stal terčom posmechu po jeho výraznom úpadku po rozpade Juhoslávie. Hotel si stále nárokoval 5 hviezdičiek, avšak štandardy, ktoré poskytoval, ledva stačili na dve - vybavenie i služby boli citeľne ovplyvnené nedostatkom prostriedkov. Po udalostiach v r. 1999 bol reálne jedinou možnosťou pre zahraničných novinárov, kde sa ubytovať, čomu zodpovedali i ceny. V súčasnosti hotel prechádza rozsiahlou rekonštrukciou a je pravdepodobné, že vyšší štandard tu bude aspoň čiastočne obnovený.

• HOTEL ILIRIA
  
• ADRESA: Bulevardi Nëna Terezë; priamo na pešej zóne v centre mesta.
• CENY: 2-posteľová izba 50 € / noc; 1-posteľová izba 25 € / noc
• POPIS: Ďalší bývalý srbský štátny hotel socialistického typu ponúka výrazne lacnejšie ubytovanie než susedný Grand, pričom sa nachádza v rovnako centrálnej lokalite.

Reštaurácie sa nachádzajú hlavne pozdĺž ulice Luan Haradinaj a v uličkách, ktoré ju spájajú s bulvárom Nëna Terezë. Na uliciach UÇK a Fehmi Agani taktiež nájdete množstvo stravovacích možností. Ponuka je pomerne bohatá, a to obzvlášť z už uvádzaného dôvodu prítomnosti medzinárodných inštitúcií v meste, ktorých pracovníci pochádzajú z celého sveta. V Prištine tak nájdete talianske, thajské, indické, ale i typické lokálne reštaurácie, pričom kvalita jedla je celkom na úrovni. Nechýbajú samozrejme pizzerie typické pre celé albánske prostredie západného Balkánu. Taktiež nie je problém dostať ćevapi a iné mäsové jedlá z grilu. Nižšie nasleduje výber reštaurácií, ktorých cenová ponuka je o niečo vyššia, avšak zároveň sa od priemeru odlišujú i kvalitou jedla.

• DE RADA BRASSERIE
• ADRESA: Rr UÇK 50; približne v strede ulice vybiehajúcej na západ z hlavného bulváru Agim Ramadani
• CENY: Vyššie než bežný priemer, avšak veľmi výhodné vzhľadom na kvalitu jedla
• POPIS: Francúzska reštaurácia v krásnom prostredí a s vynikajúcim jedlom. Ak sa chcete v Prištine naozaj dobre a kultúrne najesť, jedná sa o prvotriedne miesto.

• PISHAT
• ADRESA: Rr Qamil Hoxha 11; ulica spájajúca pešiu zónu Nëna Terezë s bulvárom Agim Ramadani
• CENY: Opäť vyššie než v bežnej pizzerii, ale nie neakceptovateľné
• POPIS: Veľmi chutné tradičné albánske jedlo, ktoré už objavilo i mnoho cudzincov žijúcich v Prištine.
• TIFFANY
• ADRESA: Skrytá medzi západnou časťou Rr Fehmi Agani a futbalovým štadiónom; väčšina miestnych vám poradí, kde presne to je
• CENY: Primerané
• POPIS: Široký výber polievok a vynikajúcich grilovaných jedál, ktoré si vyberiete priamo po konzultácii s obsluhou - v dobe návštevy tu stále neexistovalo klasické menu. Reštaurácia sa snaží udržať si imidž obyčajného podniku, ktorý sa na nič nehrá, čo sa im celkom darí, hoci počet návštevníkov tu stále stúpa.

• RESTAURANT EX
• ADRESA: Rr Fehmi Agani 3/8; v strednej časti tejto ulice na západ od pešej zóny Nëna Terezë.
• CENY: Primerané, okolo 6 €
• POPIS: Zaujímavá ponuka rôznych jedál svetovej

Po meste premáva mestská hromadná autobusová doprava. Je to dosť chaos - autobusy majú všetky možné farby a značky, pričom nejaké časové harmonogramy neexistujú. Postavíte sa na zastávku a čakáte, čo a kedy príde. Aby ste naplno prenikli do tohto "systému", potrebujete v meste stráviť dlhší čas než len pár dní, ale z dlhodobého hľadiska sa to oplatí, pretože mesto je dosť rozťahané a kopcovité. Platí sa priamo v autobuse sprievodcovi, cena je 0,40 €. Ak v meste zotrvávate dlhšiu dobu (v zmysle niekoľkých mesiacov), zváže kúpu mesačnej "električenky" za 10 €. Užitočné linky sú čísla 1 a 2, ktoré premávajú po ulici Billa Clintona, odkiaľ sa po krátkej pešej prechádzke dostanete na autobusovú stanicu. Linka č. 4 premáva na trase Sunny Hill (na juhovýchode mesta) cez Bul. i Deshmoreve, Rr. Eqrem Qabej a Rr. Luan Haradinaj, cez centrum do Gërmia parku. Kombi minibus č. 5 ide po tej istej trase. Priština má jedny z najlacnejších taxíkov spomedzi európskych hlavných miest.

Autobusová stanica sa nachádza na južnom okraji mesta vedľa bulváru Mitrovicë-Prishtinë. Z centra mesta je to približne dvojkilometrová prechádzka. Stanica je typickou stavbou juhoslovanského typu, ale aspoň existuje (v Albánsku autobusové stanice obvykle neexistujú, i toto je jedným z rozdielov medzi Kosovom a Albánskom). Cestovné poriadky online dostupné nie sú a zrejme ešte ani dlho nebudú. Spoje sú však bezproblémové - do Mitrovice, Pejë/Peći, či Prizrenu premávajú autobusy cca každú polhodinu a na nástupištiach ich s ľahkosťou nájdete. Vozový park pozostáva v drvivej väčšine zo starých nemeckých autobusov Setra, avšak klimatizácia je obvykle funkčná a naviac cesty na hlavných trasách do Peći či Prizrenu trvajú maximálne tri hodiny pri upchatej premávke. Pozor - vnútroštátna doprava v nočných hodinách neexistuje; spoje končia prevádzku okolo 19:00 večer. Kupovať si lístok v predstihu nemá zmysel. Pre medzinárodné spojenia z Prištiny viď príslušnú sekciu.

Železničné stanice sú v Prištine hneď dve. Železničná doprava je však v Kosove tou poslednou možnou alternatívou, a to tak vzhľadom na stav železníc, ako aj frekvenciu spojov. Jedinou výhodou sú o niečo nižšie ceny oproti autobusom. Západne od centra pri Rruga Tirana sa nachádza Prištinská vlaková stanica - malá budova s takmer neexistujúcimi službami. Druhá stanica sa nachádza na predmestí Prištiny Fushë Kosovë/Kosovo Polje, približne 7 kilometrov od centra. Táto stanica je zároveň najdôležitejším (a zároveň v podstate jediným) kosovským železničným uzlom. Stanica budí dojem zašlej slávy, tak typickej pre množstvo stavieb bývalej Juhoslávie. Minibus č. 1 sem premáva z bulváru Billa Clintona. Jednotlivé železničné spoje sa líšia v tom, či končia na stanici Fushë Kosovë, alebo zachádzajú až do centra na Prištinskú stanicu - vždy si to overte podľa konkrétneho spoja. Pre viac informácií viď príslušnú sekciu.

Medzinárodné letisko v Prištine sa nachádza cca 18 km juhozápadne od mesta. Dostať sa sem trvá približne polhodinu jazdy taxíkom, cena je približne 25 €. Na letisko a z letiska premávajú letištné autobusy 24 h. denne. Z letiska do mesta odchádzajú autobusy každé dve hodiny, rovnako tak i z mesta na letisko (miestom odchodu je parkovisko pred Grand Hotelom v centre mesta). Jazda letištným autobusom stojí 3 €. 

Gračanica patrí medzi najvýznamnejšie kláštorné stavby srbskej pravoslávnej cirkvi na Balkáne. Kláštor sa nachádza v rovnomennej dedinke-mestečku cca 13 km na juhovýchod od Prištiny. Gračanica je zároveň jednou z najvýznamnejších srbských enkláv na juh od rieky Ibar, naviac sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta. Postavený bol na začiatku 14. storočia a obsahuje nádherne zachované fresky podobne ako väčšina ostatných srbských pravoslávnych kláštorov.

Dostanete sa sem z Prištiny častými autobusmi premávajúcimi do Gjilanu; je to pekný poldňový výlet. Gračanica je pomerne malá, autobus vás vyhodí na hlavnej ceste, pričom kláštor sa nachádza taktiež priamo v centre. Pri ceste nazad počkajte na hlavnej ceste na autobusy idúce nazad do Prištiny a zamávajte na ne. Bezpečnostná situácia sa v priebehu posledných rokov citeľne zlepšila - kláštor už viac nestrážia jednotky KFOR a sloboda pohybu srbského obyvateľstva je omnoho výraznejšia, avšak stále tu cítiť zreteľný pocit vylúčenia a ostrakizácie. Miestni Srbi tu majú svoje vlastné inštitúcie, no čoraz viac ich jazdí do Prištiny aspoň nakupovať. V Gračanici uvidíte nápisy v srbskej cyrilike, autá so srbskými ŠPZkami a celkovo odlišný urbanistický ráz od Prištiny. Ak sa tu chcete najesť, je tu dostatok lokálnych reštaurácií servírujúcich domácu srbskú kuchyňu. Ak by ste mali chuť dozvedieť sa niečo o osudoch srbskej utečeneckej komunity z iných (albánskych) častí Kosova, v Gračanici sa nachádza i utečenecká kolónia s typickými unimobunkami - tiež neďaleko hlavnej cesty.