Čierna Hora - všeobecné informácie |
ČO VIDIEŤ BEZPEČNOSŤ COLNÉ PREDPISY A VÍZA DOPRAVA JAZYK PENIAZE UBYTOVANIE VEĽVYSLANECTVÁ
| ČO VIDIEŤ |
Najkrajšie mestá na čiernohorskom pobreží sú zrejme Kotor, Budva a Ulcinj. Atmosféra starého mesta v Kotore je dotváraná nádhernou prírodnou scenériou "nórskeho" fjordu, kde sa Kotor nachádza. Stará Budva je veľmi malebná a príťažlivá, to isté sa dá povedať i o starom meste v Ulcinji, ktoré je naviac v blízkosti najdlhšej pláže v Čiernej Hore, 12 kilometrov dlhej "Velikej plaže". Okrem toho sa rozhodne oplatí vidieť Sveti Stefan, ktorý je momentálne stále v rekonštrukcii, najkrajší pohľad na ostrov spojený s pevninou úzkou šijou je však i tak zhora. Pekné mestečká sú i Herceg Novi, Perast a Petrovac. Bar ako moderný prístav sám o sebe nenadchne, ruiny Starého Baru niekoľko kilometrov smerom do vnútrozemia sú však rozhodne hodné návštevy a ich atmosféra je ťažko prekonateľná.
V Podgorici sa atraktívne pamiatky nenachádzajú a mesto je vhodné skôr na nákupy oblečenia za ceny výrazne lacnejšie ako na pobreží. Za zastavenie sa stojí Cetinje, pôvodné hlavné mesto Čiernej Hory, kde sa zachovali budovy bývalých ambasád a kláštorný komplex, viac ako jeden deň tu však návštevník nemá čo robiť. Industriálne mestá ako Nikšić a Berane nemajú príliš čo ponúknuť, vnútrozemie Čiernej Hory je však nádherné pre svoju prírodné scenériu - Durmitor i Biogradska Gora sú čarovné miesta. Pekné je i okolie Skadarského jazera s mestečkom Virpazar ako východzieho bodu. Dobrý jednodňový výlet z pobrežia je na horu Lovčen, kde sa nachádza hrob asi najvýznamnejšej osobnosti čiernohorských dejín Petra Petrovića Njegoša a sú odtiaľ nádherné výhľady do okolia. Obľúbenou turistickou aktivitou je rafting - na ceste tam pri mestečku Plužine sa môžete plaviť i po Pivskom jazere a pozrieť si tamojší Pivski manastir. Inak je najpôsobivejším čiernohorským kláštorom Ostrog, ktorý je vybudovaný v skalnej stene a leží na ceste z Podgorici do Nikšića neďaleko mesta Danilovgrad.
| BEZPEČNOSŤ |
Čierna Hora je i v európskom zrovnaní bezpečnou krajinou, kde zahraničným turistom nehrozia žiadne zásadné problémy pri dodržiavaní istých rozumných zásad. Krajina má dva hlavné regióny navštevované turistami - pobrežný pás od Igala po Ulcinj a horské strediská v Durmitore, príp. Biogradskej Gore. V týchto lokalitách sú miestni obyvatelia zvyknutí na prítomnosť turistov (obzvlášť to platí na pobreží; hory sú ešte stále navštevované prevažne turistami zo Srbska). Môže sa samozrejme stať, že na pohľad stratení turisti sa stanú terčom obvyklých taxikárských podvodov, rozhodne sa však situácia nedá porovnávať s krajinami ako India či Egypt, kde je turista pod konštantným tlakom miestnych podvodníkov a musí si dávať relatívne často pozor na rôzne rafinované ošmeknutia. Možno trochu menej príjemne sa budú turisti cítiť v industriálnych centrách zriedka navštevovaných cudzincami, ako napr. Nikšić. Násilná kriminalita je však skôr zriedkavá a nie častejšia než v strednej Európe.
Miestni obyvatelia sú všeobecne príjemní a pohostinní - stále tu panuje isté ovzdušie slovanskej pohostinnosti, ktoré v krajinách západnej Európy ustúpilo v prospech individualizmu a osobného prospechu. Je však vhodné byť diplomatický pri rozhovoroch o citlivých témach typu balkánske konflikty, kde každý má vlastný, zvyčajne pomerne vyhrotený názor. Ak ste ochotní počúvať, dozviete sa množstvo zaujímavých detailov, hoci často zafarbených v prospech jednej strany. Aktívne a vášnivé zapojenie do diskusie s cieľom oponovať prednesenému názoru obvykle vyústi do postoja "nebol si tu, nič si nezažil, nič nemôžeš vedieť". Častá je konzumácia alkoholu - rakije v množstve rôznych príchutí, pričom odmietnuť môže byť niekedy ťažké. Mladí opití muži na miestnych diskotékach môžu byť potenciálne agresívni, obzvlášť ak majú pocit, že im okukujete "ich" dievčatá, v zásade sa však situácia príliš nelíši od podobných miest na Slovensku či v Českej republike.
Konzumácia miestnej kuchyne je prevažne neškodná a dá sa piť aj voda z vodovodu, jej kvalita však nie je taká istá ako v strednej Európe a citlivejším osobám môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti. Ak ste boli v Indii, Čierna Hora a jej vodné zdroje sú oproti tomu čistota sama, ak však máte tendencie k tráviacim problémom, je lepšie kupovať balenú vodu. V potravinách obvykle mávajú veľké, päť až šesť-litrové balenia za relatívne nízke ceny. To isté sa týka jedla - zocelené žalúdky bez problémov strávia čiernohorské grilované špeciality, slabším jedincom však mastná korenená grilovaná pljeskavica môže spôsobiť hnačku.
Automobilová doprava je taký balkánsky stred - jazdí sa civilizovanejšie ako v Albánsku, no horšie ako v Chorvátsku. Krajina má vzhľadom na svoj prevažne horský charakter množstvo malých a úzkych horských ciest, kde miestni vodiči jazdia dosť rýchlo a divoko - napr. cesta z Budvy do Podgorice cez Cetinje je lemovaná množstvom krížov pozdĺž nej. Obľúbené je hlavne predbiehanie v neprehľadných zákrutách. Nie je zriedkavé vidieť i vraky prevrátených áut dole v údoliach, ak teda cestujete vlastným autom, je dobré dávať si pozor a nepreceňovať svoje sily. Na cestách síce nevidieť toľko rôznorodých "dopravných prostriedkov" ako v Rumunsku, no stále sa treba pripraviť na konské povozy, traktory domácej výroby a pod. Hoci dodržiavanie dopravných predpisov pre miestnych vodičov neznamená nič prevratné, kontroly dopravnej polície sú celkom časté a auto s cudzími ŠPZ vždy znamená vítaný zdroj prilepšenia. Ak vás zastavia a budú vám chcieť udeliť pokutu, pričom konajú oprávnene, nemá zmysel hádať sa, iba zbytočne policajtov vyprovokujete. Ak však ide o zrejmý úmysel získať úplatok a ste si vedomý, že ste predpisy neporušili, je dobré vyžiadať si právo hovoriť s ich nadriadeným, či odvolať sa na ambasádu - obvykle takto odhodlaného vodiča nebudú viac obťažovať.
| COLNÉ PREDPISY A VÍZA |
Občania ČR i SR môžu do Čiernej Hory cestovať s platným cestovným pasom bez víz a zdržať sa 90 dní. Je možné cestovať i na občiansky preukaz, kedy dĺžka povoleného pobytu dosahuje 30 dní.
Pokiaľ dovážate finančné prostriedky, ktorých hodnota presahuje 2.000 €, ste podľa čiernohorských zákonov oficiálne povinní danú sumu deklarovať a požiadať o vydanie písomného potvrdenia. V praxi je tento postup často z oboch strán ignorovaný, teoreticky však v prípade nesplnenia danej povinnosti majú pohraničné orgány pri výjazde z krajiny právo nedeklarovanú sumu zabaviť. Ak sa tak stane, šanca na ich vrátenie je minimálna, preto odporúčam pre každý prípad dodržať zákon a sumu deklarovať. Oficiálne je taktiež potrebné nahlásiť rádio nainštalované vo vozidle.
Pri vstupe vlastným motorovým vozidlom sa na hraniciach platí tzv. ekologická daň - osobné vozidlá platia 10 €. Po uhradení poplatku dostanete nálepku, ktorú si nalepíte na predné sklo po vzore diaľničných nálepiek. Platnosť je jeden rok. Pohraničné kontroly taktiež vyžadujú tzv. zelenú kartu. Inak sú čiernohorské hraničné priechody, podobne ako v prípade ostatných krajín v regióne, občas prepchaté a môžu tak znamenať značné zdržanie (nie je to však pravidlo). Časté je prezeranie batožinového priestoru osobných vozidiel, cestujúcim v autobuse colníci radi zbierajú pasy a odnášajú si ich so sebou do búdky, kde jeden po druhom podrobujú kontrole. Tento proces je ešte relatívne pochopiteľný v prípade pravidelnej linkovej prepravy, ktorú využívajú hlavne miestni obyvatelia, v prípade turistických autobusov prepravujúcich klientov cestovných kancelárií je to značne iritujúca prax. Balkánski colníci radi robia naschvály obzvlášť obyvateľom krajín, s ktorými stáli počas vojnového konfliktu na opačných stranách - Chorváti tak buzerujú Srbov, Čiernohorci kosovských Albáncov atď. Ide však skôr o zdržovanie, napr. preukazovanie potrebných finančných prostriedkov na pobyt, či iné praktiky podobného charakteru, sú takmer vylúčené.
Do Čiernej Hory je možné dovážať nasledujúce potraviny (zdroj: ZÚ SR v Belehrade):
- mlieko v prášku a iné výrobky živočíšneho pôvodu na výživu detí a potraviny, ktoré sa používajú z lekárskeho dôvodu, ako tieto výrobky nevyžadujú osobitné podmienky varenia, sú deklarované, nemajú poškodený obal, okrem toho sú určené k okamžitej spotrebe.
- rastliny a rastlinné výrobky obsahujúce zdraviu škodlivé organizmy a pôvodcov rastlinných chorôb – povolené je dovážať v malom množstve, ktoré je potrebné prihlásiť pri vstupe na hraničnom priechode:
- čerstvé ovocie a zeleninu (okrem zemiakov) v celkovej hmotnosti 5 kg;
- 1 kyticu alebo veniec z rezaných kvetín alebo častí bylín;
- semená kvetín a zeleniny v originálnom balení v celkovej hmotnosti 100 g;
- okrasné viazanice rastlín v celkovej hmotnosti do 3 kg;
- najviac 3 ks izbových rastlín (vrátane bonsaj);
- najviac 10 ks balkónových bylín a nedrevných okrasných krovín;
Tieto potraviny je potrebné na hraničnom priechode nahlásiť:
- výrobky na výživu detí a diétna strava, ktorá sa užíva na základe lekárskeho odporučenia, pod podmienkou, že tieto výrobky nevyžadujú osobitné podmienky varenia, sú deklarované, nemajú poškodený obal, okrem toho sú určené k okamžitej spotrebe;
- sušené ovocie, zelenina, hríby, surová káva (i zrnková), korenia, čaje v celkovej hmotnosti do 1 kg;
- alkoholické nápoje v originálnom balení, deklarované v celkovom množstve 1 l;
- iné nápoje v originálnom balení deklarované v celkovom množstve 2 l;
- voda vo fľašiach v originálnom balení deklarovaná v celkovom množstve 5 l;
- kombinované a iné potraviny, ktoré sú balené, deklarované na priamu konzumáciu spotrebiteľa, ktoré nevyžadujú osobitný tepelný režim varenia, sú v originálnom balení v celkovom množstve do 1 kg.
V praxi sa tieto ustanovenia málokedy dodržiavajú. Výnimkou môžu byť situácie, keď majú colníci dôvodné podozrenie, že cestujúci majú pri sebe napr. výrazne viac alkoholu či cigariet, ako je maximálne povolené dovážané množstvo. Typickým príkladom sú výlety do Albánska, keď si turisti nakúpia litre albánskeho koňaku Skenderbeg a potom im ich pri návrate na hraniciach colníci skonfiškujú.
| DOPRAVA |
DO ČIERNEJ HORY PO ČIERNEJ HORE
| DO ČIERNEJ HORY |
LETECKY
Do Čiernej Hory, podobne ako do väčšiny krajín západného Balkánu, v súčasnosti nelietajú žiadne nízkonákladové letecké spoločnosti. Letenky sú tak pomerne drahé, stále však lacnejšie, ako do susedného Macedónska, či Kosova. Dve letiská v krajine sú pomerne malé, avšak v letných mesiacoch relatívne vyťažené častými charterovými letmi cestovných kancelárií hlavne z Ruska, ale i z Nemecka a Škandinávie. Letecká doprava je vhodná zvlášť pre tých, čo sa potrebujú dostať rýchlo na miesto a nemajú záujem vidieť i niečo z okolitých krajín v priebehu cesty po zemi - cesta autobusom či vlakom cez Chorvátsko alebo Srbsko je síce malebná, ale dlhá a dosť únavná.
Prehľad odletov a príletov z letiska Podgorica a letiska Tivat.
Možnosti letov do Podgorice z letísk v ČR, SR a okolí:
| Letecká spoločnosť | Odletové letisko | Približná najnižšia cena* | Prestupy |
| MALÉV | BUDAPEŠŤ | 112 € | 0 |
| MALÉV | PRAHA | 169 € | 1 |
| CROATIA AIRLINES | VIEDEŇ | 219 € | 1 |
| MONTENEGRO AIRLINES | VIEDEŇ | 233 € | 0 |
| JAT AIRWAYS | VIEDEŇ | 237 € | 1 |
*ceny sú za spiatočnú letenku pre dospelú osobu vrátane letiskových poplatkov a s rezerváciou 3 mesiace vopred. Pre aktuálny stav cien leteniek odporúčam napr. Student Agency, či CKM.
Letenky do Tivatu sú obecne drahšie a keďže vzdialenosť letisko Podgorica - pobrežie je len cca 40 km, nie je v prípade cieľa na pobreží let do Podgorice problémom.
Z Chorvátska lieta Croatia Airlines zo Záhrebu do Podgorice v pondelok, stredu a piatok. Z Macedónska lieta Montenegro Airlines zo Skopje do Podgorice každý deň. Z Bosny a Hercegoviny a z Albánska priame lety do Čiernej Hory zatiaľ neexistujú. Zo Srbska lietajú Montenegro Airlines i Jat Airways z Belehradu do Podgorice, ale aj do Tivatu niekoľkokrát denne.
AUTOBUSOM
Srbsko-CG Chorvátsko-CG Albánsko-CG Macedónsko-CG BiH-CG Kosovo-CG
Do Čiernej Hory nepremávajú žiadne priame autobusové linky z ČR ani SR a nie je pravdepodobné, že by sa táto skutočnosť mala niekedy v budúcnosti zmeniť. Relatívne rozumná alternatíva je využiť autobusové linky cestovných kancelárií, ktoré prepravujú dovolenkárov do CG. Záujemca si môže zaplatiť iba cestu autobusom, a to tak spiatočný, ako aj jednosmerný lístok. Cestovných kancelárií organizujúcich pobyty v CG je veľké množstvo, námatkovo napr. Tiptravel, Kovotour, Vítkovice Tours, Globtour atď. Inak je pre individuálnych cestovateľov možná cesta autobusom cez Srbsko s jedným prestupom v Belehrade.
| Stanica | Čas odchodu* | Čas odchodu* |
| PRAHA | 13:00 | - |
| BRNO | 15:30 | - |
| BRATISLAVA | - | 19:00 |
| SUBOTICA | 03:30 | 04:00 |
| NOVI SAD | 05:15 | - |
| BEOGRAD | 06:30 | 07:00 |
*Oba spoje premávajú v pondelok a piatok, prepravca: Lasta
Zo Srbska z Belehradu jazdí množstvo spojov do Čiernej Hory každý deň, pričom väčšina odchádza vo večerných hodinách - autobus prichádza na pobrežie skoro ráno nasledujúci deň. Obvyklá cieľová destinácia je Herceg Novi, pričom autobus zastavuje po ceste i v ďalších pobrežných mestečkách. Spojov je viac v letnej sezóne, cesta je to však značne nepohodlná a únavná - zo Srbska do Čiernej Hory nevedie diaľnica a autobus sa presúva obyčajnou cestou prvej triedy, obvykle cez Čačak a Užice. Spoje naviac hlavne v sezóne bývajú plné srbských dovolenkárov.
Obecne sa však spojenie medzi Srbskom a Čiernou Horou podobá frekvenciou liniek viac na vnútroštátnu dopravu, ako na medzinárodnú. De facto z každej významnejšej destinácie či už v Srbsku, alebo v Čiernej Hore, existujú spojenia do miest v susediacej krajine. Najviac spojov diaľkových liniek (obvykle medzi čiernohorským pobrežím a destináciami v severnej časti Srbska) odchádza večer a vzdialenosť tak prekonávajú v nočných hodinách. Pokiaľ sa teda nachádzate v podstate kdekoľvek v Srbsku (od Subotice po Novi Pazar) a chcete ísť do Čiernej Hory, nie je to problém a uvádzať tu tieto spojenia by bolo v podstate zbytočné. Autobusy sú na balkánske pomery moderné a pohodlné, rozhodne kvalitnejšie ako lokálne spoje premávajúce po Čiernej Hore. Neprepravujú však osoby na kratších vnútroštátnych linkách - spoj idúci z Igala do Belehradu síce po ceste stojí i napr. v Budve, s najväčšou pravdepodobnosťou vás však nevezme.
Odchody autobusov z dvoch belehradských autobusových staníc - Lasta a BAS.
Z Chorvátska sa do Čiernej Hory necestuje natoľko bezproblémovo, ako zo Srbska, a to vzhľadom na nižší počet existujúcich spojov. Z Dubrovnika sa dá do Nového Hercegu, čo je najbližšie mesto za hranicou, dostať pomerne jednoducho, zo Splitu či Záhrebu je to o niečo ťažšie. V letnej sezóne sa počet spojov môže mierne zvýšiť.
| Stanica | Odchod1 | Odchod2 | Odchod3 | Odchod4 | Odchod5 | Odchod6 | Odchod7 |
| ZAGREB | 18:00 | - | 22:30 | - | - | - | - |
| KARLOVAC | 18:45 | - | / | - | - | - | - |
| ZADAR | 22:45 | - | / | - | - | - | - |
| VODICE | 23:59 | - | / | - | - | - | - |
| ŠIBENIK | 00:15 | - | / | - | - | - | - |
| TROGIR | 01:15 | - | / | - | - | - | - |
| SPLIT | 01:45 | - | / | - | - | - | 16:00 |
| MAKARSKA | 03:15 | - | / | - | - | - | 17:15 |
| PLOČE | 04:15 | - | / | - | - | - | 18:00 |
| DUBROVNIK | 05:45 | 10:30 | / | 15:00 | 15:30 | 19:00 | 20:30 |
| HERCEG NOVI | 07:00 | 11:30 | 12:00 | 16:30 | 17:00 | 20:30 | 21:35 |
| KOTOR | 08:00 | 12:30 | 13:00 | 17:30 | - | 21:30 | 22:35 |
| TIVAT | 08:15 | - | 13:20 | 17:45 | - | 21:45 | 22:55 |
| BUDVA | 08:40 | 13:30 | 13:50 | 18:15 | - | 22:15 | 23:25 |
| PETROVAC | 09:00 | - | - | 18:40 | - | 22:40 | 23:45 |
| SUTOMORE | - | - | - | 19:00 | - | 23:00 | - |
| PODGORICA | 10:00 | - | - | 19:59 | - | 23:59 | - |
| BAR | - | 14:20 | - | - | - | - | 00:15 |
| ULCINJ | - | 14:50 | - | - | - | - | 00:45 |
1Spoj premáva v nedeľu, prepravca: Božur Podgorica
2Prepravca: Globtour Međugorje
3Spoj premáva cez BiH, prepravca: Globtour Međugorje
4Prepravca: Božur Podgorica
5Prepravca: Blue Line Herceg Novi
6Spoj premáva v sezóne 01.06 - 30.09. a v dňoch utorok, štvrtok a nedeľa, prepravca: Božur Podgorica
7Spoj premáva v pondelok, stredu a sobotu, prepravca: Globtour Međugorje
Z Albánska sa do Čiernej Hory dá autobusom dostať priamo iba z mesta Shkodra. Premávajú odtiaľto minibusy do Ulcinju, je však pomerne náročné dostať sa k aktuálnym časom odchodov. keďže tieto sa zvyknú meniť a naviac v Albánsku len máločo funguje presne podľa nejakého stanoveného poriadku. Podľa posledných informácií odchádzali minibusy spoločnosti Samsel zo Shkodry v časoch 09:00 a 15:00 spred Hotela Rozafa, ďalšie minibusy firmy Hoxha o 09:00 a 17:30. Z Tirany je nutné dostať sa najskôr do Shkodry; do Podgorice žiadne autobusy nepremávajú. Cesta zo Shkodry do Ulcinju trvá približne 1,5 hod., avšak môže sa predĺžiť v závislosti na upchatosti hraničného priechodu Sukobin/Muriquani.
Z Macedónska premáva pravidelná linka zo Skopje do Nového Hercegu cez Kosovo. V sezóne premávajú i ďalšie priame spoje z Ulcinju. Ďalšou variantou je cestovať cez Prizren s prestupom na nadväzujúci autobus: Zo Skopje odchádza autobus o 16:00 a v Prizrene je 19:00. Následne o 20:00 odchádza z Prizrenu spoj do Ulcinju, ktorý príde do cieľa o 05:00.
| Stanica | Odchod* |
| SKOPJE | 20:00 |
| ROŽAJE | 00:30 |
| BERANE | 01:15 |
| MOJKOVAC | 02:45 |
| KOLAŠIN | 03:45 |
| PODGORICA | 06:00 |
| BUDVA | 07:30 |
| TIVAT | 08:00 |
| HERCEG NOVI | 09:00 |
*Premáva každý druhý deň, prepravca: Božur Podgorica
Z Bosny a Hercegoviny sa spojenie čiastočne líši podľa toho, či chcete cestovať do Federácie BiH, alebo do Republiky Srpskej. Do Federácie jazdí relatívne málo liniek, s Republikou Srpskou ich spája s Čiernou Horou o niečo viacej, avšak stále táto frekvencia nie je príliš vysoká. Istou výnimkou je Sarajevo, kde nájdete dostatok spojov i z hlavnej sarajevskej autobusovej stanice. Do Čiernej Hory chodia i autobusy z Banja Luky, Doboja, Prijedora atď. a nočné linky sú podobne únavné, ako tie zo Srbska. Ak však viete v autobuse zaspať, ušetríte takýmto nočným presunom peniaze za hotel.
| Stanica | Odchod* |
| SARAJEVO | 11:00 |
| ILIDŽA | 11:15 |
| HADŽIĆI | 11:30 |
| KONJIC | 12:30 |
| JABLANICA | 13:00 |
| MOSTAR | 14:30 |
| POČITELJ | 15:00 |
| ČAPLJINA | 15:10 |
| DOLJANI | 15:25 |
| METKOVIĆ | 15:45 |
| NEUM | 16:20 |
| HERCEG NOVI | 18:50 |
*Spoj premáva v sezóne (16.06 - 07.09.) každý deň, mimo sezóny v utorok a sobotu. Prepravca: Blue Line Herceg Novi
Z Kosova premávajú autobusy z Prizrenu do Ulcinju o 08:00 a 20:00, cesta trvá približne 8,5 hod. Okrem toho existujú dve linky denne z Prištiny do Podgorice, ktoré pokračujú ďalej do Ulcinju - odchody z Prištiny sú o 17:45 a 19:00 (cesta trvá cca 5,5 hod.). Ďalej sa dá využiť lokálne spojenie Peć-Rožaje (2 hod.). Z Peći odchádza autobus do Podgorice napr. o 10:00.
VLAKOM
Z Českej i Slovenskej republiky sa dá relatívne pohodlne cestovať do Čiernej Hory vlakom s jedným prestupom v Belehrade. EC 345 idúci z Prahy do Belehradu je moderným európskym EuroCity vlakom, cesta v ňom ubieha pomerne rýchlo a výrazne pohodlnejšie, ako autobusom. Isté zdržanie predstavuje iba Schengenská hranica medzi Maďarskom a Srbskom. Vlak vyráža skoro ráno o 5:39 z Prahy, v Bratislave je o 9:54 a v Belehrade 20:36. Vzhľadom na dĺžku trasy je treba počítať s meškaním, ktoré môže dosiahnuť 1-2 hodiny. Nadväzujúci vlak D 435 Lovčen odchádza z Belehradu o 22:10 a v Bare na čiernohorskom pobreží je ráno o 7:53. Keďže z dôvodu prípadného meškania môže byť prestup v Belehrade dosť natesno, odporúčam mať vopred rezervované lístky až do Baru, aby ste sa v Belehrade už nemuseli zdržiavať. Nočný rýchlik má pochopiteľne i spacie vozne francúzskeho pôvodu s jedným, dvoma alebo tromi lôžkami v jednom kupé. Ak by ste nočný prípoj nestihli, v doobedňajších hodinách premávajú ešte dva priame vlaky medzi Belehradom a Barom, vyrážajúce z Belehradu 10:10 a 13:10 a prichádzajúce do Baru 20:09 a 22:57. Spoje medzi Belehradom a Barom bývajú v sezóne značne preplnené srbskými turistami, vo vlaku sa mohutne fajčí a panuje v ňom tá pravá "balkánska atmosféra". Poslednou možnosťou vlakového spojenia medzi Srbskom a Čiernou Horou je vlak D 437 Panonija, ktorý premáva zo Subotice do Baru, nestojí však na hlavnej belehradskej stanici, iba v Novom Belehrade.
Čiernohorské železnice na medzinárodných trasách poskytujú pomerne široké spektrum rôznych zliav, pre detailnejšie informácie je vhodné konzultovať stránky ŽCG.
Jednotlivé časy odchodov sa samozrejme môžu časom zmeniť, pred cestou si je potrebné pre každý prípad overiť aktuálne časové údaje napr. na IDOSe, či serveri nemeckých železníc.
| EC 345 Avala* | D 435 Lovčen | |||
| Stanica | Odchod | Odchod2 | Stanica | Odchod |
| PRAHA | 05:39 | BEOGRAD | 22:10 | |
| KOLÍN | 06:19 | RAKOVICA | 22:28 | |
| PARDUBICE | 06:41 | LAZAREVAC | 23:15 | |
| ČESKÁ TŘEBOVÁ | 07:18 | LAJKOVAC | 23:23 | |
| BRNO | 08:24 | VALJEVO | 23:43 | |
| BŘECLAV | 09:00 | KOSJERIĆ | 00:22 | |
| KÚTY | 09:14 | POŽEGA | 00:48 | |
| BRATISLAVA | 09:54 | UŽICE | 01:22 | |
| NOVÉ ZÁMKY | 10:47 | PRIBOJ | 02:28 | |
| ŠTÚROVO | 11:15 | PRIJEPOLJE TER. | 02:53 | |
| BUDAPEŠŤ | 13:00 | PRIJEPOLJE | 03:18 | |
| SUBOTICA | 17:06 | BIJELO POLJE | 04:23 | |
| BAČKA TOPOLA | 17:51 | MOJKOVAC | 05:00 | |
| VRBAS | 18:28 | KOLAŠIN | 05:24 | |
| NOVI SAD | 19:12 | PODGORICA | 06:59 | |
| INDIJA | 19:49 | SUTOMORE | 07:43 | |
| STARA PAZOVA | 19:57 | BAR | 07:53 | |
| NOVI BEOGRAD | 20:27 | - | - | |
| BEOGRAD | 20:36 | - | - |
* Maďarské stanice sú v tejto tabuľke vynechané
| IC 431 PODGORICA | INT 433 TARA1 | D 437 PANONIJA | |
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod |
| SUBOTICA | - | - | 18:36 |
| BAČKA TOPOLA | - | - | 19:21 |
| LOVČENAC | - | - | 19:47 |
| VRBAS | - | - | 20:03 |
| ZMAJEVO | - | - | 20:19 |
| NOVI SAD | - | - | 21:08 |
| BEŠKA | - | - | 21:36 |
| INDIJA | - | - | 21:47 |
| STARA PAZOVA | - | - | 21:55 |
| NOVA PAZOVA | - | - | 22:03 |
| NOVI BEOGRAD | - | - | 22:29 |
| BEOGRAD | 10:10 | 13:10 | - |
| RAKOVICA | 10:28 | 13:28 | 22:45 |
| LAZAREVAC | 11:14 | 14:14 | 23:31 |
| LAJKOVAC | 11:23 | 14:22 | 23:48 |
| VALJEVO | 11:42 | 14:42 | 00:08 |
| KOSJERIĆ | 12:20 | 15:21 | 00:47 |
| POŽEGA | 13:02 | 15:43 | 01:15 |
| UŽICE | 13:32 | 16:18 | 02:05 |
| BRANEŠCI | 13:52 | - | - |
| PRIBOJ | 14:29 | 17:14 | 03:08 |
| PRIJEPOLJE TER. | 14:53 | 17:39 | 03:33 |
| PRIJEPOLJE | 15:03 | 18:14 | 04:03 |
| BRODAREVO | 15:20 | - | - |
| VRBNICA | 15:51 | - | - |
| BIJELO POLJE | 16:33 | 19:18 | 05:08 |
| MOJKOVAC | 17:10 | 19:55 | 05:45 |
| KOLAŠIN | 17:34 | 20:26 | 06:09 |
| PODGORICA | 19:03 | 20:59 | 07:48 |
| SUTOMORE | 19:59 | 22:47 | 08:32 |
| BAR | 20:09 | 22:57 | 08:42 |
1 Sezónny spoj - jeho aktuálny cestovný poriadok je potrebné vopred preveriť.
| PO ČIERNEJ HORE |
AUTOBUSOM
Autobusová doprava v Čiernej Hore je bezproblémová. Všetky väčšie mestá (pričom na čiernohorské pomery má "väčšie mesto" možno 10.000 obyvateľov, záleži samozrejme prípad od prípadu) sú spájané relatívne často premávajúcimi autobusovými linkami. Vozový park je tvorený pestrou zmesou novších strojov Isuzu až po staré a dymiace Mercedesy a TAMy. Rezervácia na týchto vnútrozemských linkách nie je vonkoncom nutná, spoje nebývajú plné a naviac vzdialenosti sú pomerne krátke.
Pokiaľ odchádzate z autobusovej stanice, musíte si obvykle zakúpiť lístok pri okienku, čo vás stojí naviac akýsi "staničný poplatok" - obvykle 50c - 1€. Väčšie stanice ako Budva či Podgorica si zabezpečujú fungovanie tohto systému závorou medzi pokladňami a nástupišťami, pri ktorej stojí staničný zriadenec a kontroluje lístky. Bez lístka sa tak na nástupište nedostanete. Toto neplatí na malých autobusových staniciach typu Tivat, Petrovac či Cetinje, kde stanica znamená búdu s informáciami (alebo bez nich) a zopár nástupišť - žiaden zriadenec či závora tu nefungujú. Systém so staničnými poplatkami sa dá oklamať, pokiaľ poznáte trasu autobusu a máte možnosť prejsť zopár 100 metrov ďalej - čiernohorské vnútroštátne spoje totiž okrem autobusových staníc zastavujú i na početných zastávkach pozdĺž trasy, kde naberajú ďalších cestujúcich. Ak sa teda postavíte na najbližšiu zastávku, označenú modrou značkou autobusu, môžete tu nastúpiť a kúpite si lístok priamo u vodiča bez staničného poplatku. Študentské zľavy poskytuje len minimum čiernohorských autobusových prepravcov.
Spoje chodia najčastejšie v ranných a poobedňajších hodinách, cez obed ich premáva málo a večer okolo siedmej lokálna doprava taktiež pomaly končí, autobusové stanice sú však rušné i po zotmení, keďže práve vtedy zvyknú odchádzať diaľkové spoje do Srbska. Na zastávkach popri ceste nenájdete žiadne rozpisy odchodov a na malých autobusových staniciach niekedy taktiež nie - zostáva iba spoliehať sa, že autobus príde (a on nakoniec naozaj príde, aj keď niekedy treba dlhšie počkať). Cestovné poriadky konkrétnych autobusových staníc (ak sú dostupné) nájdete v jednotlivých regionálných sekciách. V Čiernej Hore (ako vo väčšine balkánskych krajín) neexistuje centrálna internetová databáza všetkých autobusových odchodov (a vzhľadom na chaotický stav lokálnych prepravov zrejme ešte istý čas ani existovať nebude). Server Autobusni Kolodvor disponuje čiastočnou databázou, nenájdete na ňom však zďaleka všetky existujúce spoje - spoliehať sa iba na tento zdroj sa tak neoplatí. Svetlou výnimkou sú stránky autobusovej stanice v Podgorici.
POZOR - pokiaľ chcete z Čiernej Hory cestovať diaľkovou linkou do Srbska, Chorvátska a pod., musíte nastúpiť do autobusu na niektorej autobusovej stanici - tieto spoje totiž na modrých zastávkach popri ceste nezastavujú. Výnimkou sú malé nástupné destinácie ako Sutomore, kde modrá značka popri ceste znamená zároveň autobusovú stanicu.
Hlavné trasy sú približne nasledovné:
Trasa po pobreží z Nového Hercegu do Ulcinju - záliv Boka Kotorska je prekonávaný dvoma spôsôbmi. Buď autobus prejde trajektom Kamenari - Lepetane a ďalej do Tivatu, čo mu ušetrí približne hodinu cesty okolo zálivu, alebo pôjde cez Risan do Kotoru, ďalej prejde cez tunel a pokračuje do Budvy (bližšie info viď v príslušnej lokálnej sekcii). Priamych liniek z jedného konca pobrežia na druhý je málo, autobusy zvyčajne premávajú na trasách Herceg Novi - Budva, Budva - Bar a Bar - Ulcinj.
Trasa z pobrežia do Podgorice. Autobusy zo smeru Herceg Novi, resp. Kotor prejdú Budvou a v podstate ešte v nej odbočia doľava na Cetinje, až sa dostanú do Podgorice. Naopak autobusy zo smeru Ulcinj, resp. Bar používajú tunel Sozina - za Sutomore odbočia smerom na tunel, prejdú ním a smerujú rovno na severovýchod do Podgorice.
Trasy z Podgorice na sever do hôr. Mnoho spojov premáva iba medzi Podgoricou a druhým najväčším mestom Nikšić, pár ich pokračuje ďalej do Žabljaku. Ďalšie trasy sú Podgorica - Mojkovac - Pljevlja, Podgorica - Mojkovac - Bijelo Polje, Podgorica - Berane - Rožaje a Podgorica - Berane - Plav. Spoje samozrejme premávajú i lokálne medzi jednotlivými menšími mestami, ako Mojkovac - Berane, Nikšić - Danilovgrad a pod.
Existuje i niekoľko priamych liniek z pobrežia cez Podgoricu ďalej na sever, napr. Bar - Pljevlja, Bar - Rožaje atď. Niektoré z týchto liniek pokračujú ďalej do Srbska, a hoci vás tieto linky nevezmú napr. z Baru do Sutomore, na dlhších (ale stále vnútroštátnych trasách) ako z Baru do Rožaje sa s nimi cestovať dá.
VLAKOM
Všetky vlakové spoje idúce do a zo Srbska zastavujú v jednotlivých čiernohorských staniciach; tieto medzinárodné spojenia sú popísané v sekcii Do Čiernej Hory - Vlakom. Keďže v krajine existuje iba jedna železničná trať, vlaková doprava značne limitovaná a spoje nie sú príliš frekventované. Obecne sa na cestovanie po Čiernej Hore využíva viacej autobus - pravdepodobne hlavným negatívnym faktorom cestovania vlakom je jeho absencia pozdĺž pobrežia. Ak sa chcete totiž z pobrežia dostať do vnútrozemia, musíte sa najskôr dostať do Sutomore či Baru, pretože inde na pobreží vlaky nepremávajú. Z oblasti Boky Kotorskej a Budvy je tak omnoho výhodnejšie využiť autobus. Ak však ste v Bare či jeho blízkosti a chcete ísť smerom na Mojkovac a Biogradsku Goru, je ponúkajúca sa cesta vlakom jedna z najkrajších v Európe, popretkávaná množstvom tunelov a mostov nad nádhernými scenériami čiernohorskej prírody.
Čiernohorské železnice poskytujú na lokálnych linkách nasledujúce zľavy:
Skupina 6 a viac cestujúcich má zľavu 30%. Skupina 2-5 cestujúcich má zľavu CITY STAR, keď prvý cestujúci platí plnú cenu a ostatní so zľavou 30%. Držitelia preukazov EURO<26 a ISIC mladší ako 26 rokov majú zľavu 30%. Deti od 7 do 14 rokov majú polovičnú zľavu a deti do 7 rokov cestujú zdarma.
Tabuľka lokálnych spojov (začínajú aj končia v Čiernej Hore):
| 6100 | 6150 | 6152 | 6154 | 6104 | 6156 | 6151 | 6101 | 6153 | 6155 | 6157 | 6159 | 6105 | ||
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | |
| BAR | 06:00 | 07:26 | 11:40 | 14:40 | 16:50 | 18:25 | 06:50 | - | 10:41 | 14:13 | 16:13 | 17:41 | 21:55 | |
| ŠUŠANJ | 06:02 | 07:30 | 11:44 | 14:44 | 16:54 | 18:29 | 06:47 | - | 10:38 | 14:10 | 16:10 | 17:38 | 21:52 | |
| SUTOMORE | 06:13 | 07:40 | 11:52 | 14:52 | 17:03 | 18:37 | 06:40 | - | 10:31 | 14:03 | 16:03 | 17:31 | 21:45 | |
| CRMNICA | 06:21 | 07:49 | 12:01 | 15:01 | 17:12 | 18:46 | 06:30 | - | 10:21 | 13:52 | 15:52 | 17:21 | 21:35 | |
| VIRPAZAR | 06:25 | 07:53 | 12:05 | 15:05 | 17:16 | 18:50 | 06:26 | - | 10:17 | 13:48 | 15:48 | 17:17 | 21:31 | |
| VRANJINA | 06:33 | 08:00 | 12:11 | 15:11 | 17:22 | 18:56 | 06:07 | - | 10:10 | 13:41 | 15:41 | 17:06 | 21:15 | |
| ZETA | 06:35 | 08:07 | 12:16 | 15:16 | 17:27 | 19:01 | 06:02 | - | 10:05 | 13:36 | 15:36 | 17:01 | 21:10 | |
| MORAČA | 06:40 | 08:13 | 12:22 | 15:22 | 17:33 | 19:07 | 05:56 | - | 10:00 | 13:31 | 15:31 | 16:56 | 21:04 | |
| GOLUBOVCI | 06:43 | 08:17 | 12:26 | 15:26 | 17:37 | 19:14 | 05:52 | - | 09:56 | 13:27 | 15:27 | 16:52 | 21:00 | |
| AERODROM | 06:47 | 08:21 | 12:30 | 15:30 | 17:41 | 19:18 | 05:44 | - | 09:52 | 13:23 | 15:18 | 16:48 | 20:52 | |
| PODGORICA | 07:05 | 08:28 | 12:37 | 15:37 | 17:53 | 19:25 | 05:36 | 09:25 | 09:43 | 13:15 | 15:10 | 16:40 | 20:44 | |
| ZLATICA | 07:11 | - | - | - | 17:59 | - | - | 09:20 | - | - | - | - | 20:29 | |
| BIOČE | 07:22 | - | - | - | 18:11 | - | - | 09:08 | - | - | - | - | 20:17 | |
| BRATONOŽIĆI | 07:32 | - | - | - | 18:27 | - | - | 08:55 | - | - | - | - | 20:01 | |
| LUTOVO | 07:44 | - | - | - | 18:41 | - | - | 08:41 | - | - | - | - | 19:47 | |
| KRUŠEVAČKI POTOK | - | - | - | - | 18:52 | - | - | 08:30 | - | - | - | - | 19:30 | |
| TREBEŠICA | 08:01 | - | - | - | 19:00 | - | - | 08:22 | - | - | - | - | 19:22 | |
| SELIŠTE | 08:08 | - | - | - | 19:07 | - | - | 08:15 | - | - | - | - | 19:15 | |
| KOS | 08:10 | - | - | - | 19:12 | - | - | 08:11 | - | - | - | - | 19:11 | |
| MATEŠEVO | 08:17 | - | - | - | 19:18 | - | - | 08:00 | - | - | - | - | 19:01 | |
| PADEŽ | - | - | - | - | 19:23 | - | - | 07:55 | - | - | - | - | 18:56 | |
| KOLAŠIN | 08:25 | - | - | - | 19:28 | - | - | 07:50 | - | - | - | - | 18:52 | |
| OBLUTAK | - | - | - | - | 19:37 | - | - | 07:35 | - | - | - | - | 18:42 | |
| TREBALJEVO | 08:39 | - | - | - | 19:42 | - | - | 07:30 | - | - | - | - | 18:37 | |
| ŠTITARIČKA RIJEKA | - | - | - | - | 19:48 | - | - | 07:24 | - | - | - | - | 18:31 | |
| MOJKOVAC | 08:49 | - | - | - | 19:56 | - | - | 07:20 | - | - | - | - | 18:27 | |
| ŽARI | - | - | - | - | 20:03 | - | - | 07:13 | - | - | - | - | 18:20 | |
| MIJATOVO KOLO | 09:01 | - | - | - | 20:08 | - | - | 07:08 | - | - | - | - | 18:15 | |
| SLIJEPAČ MOST | - | - | - | - | 20:14 | - | - | 07:02 | - | - | - | - | 18:09 | |
| RAVNA RIJEKA | - | - | - | - | 20:18 | - | - | 06:58 | - | - | - | - | 18:05 | |
| KRUŠEVO | 09:15 | - | - | - | 20:25 | - | - | 06:51 | - | - | - | - | 17:59 | |
| LJEŠNICA | 09:23 | - | - | - | 20:33 | - | - | 06:44 | - | - | - | - | 17:52 | |
| BIJELO POLJE | 09:25 | - | - | - | 20:36 | - | - | 06:39 | - | - | - | - | 17:47 |
AUTOSTOPOM
Stopovanie v Čiernej Hore je relatívne bezproblémové, avšak snáď viac ako pri akomkoľvek inom spôsobe dopravy s dôrazom na slovíčko relatívne. Môžete mať veľké šťastie a získať pocit, že sa v krajine stopuje lepšie ako kdekoľvek inde, ale rovnako tak čakať dlhé hodiny, než bude niekto ochotný vás vziať. Reálne je Čierna Hora lepšou stopárskou destináciou ako "zabité" oblasti typu južné Taliansko či Španielsko, ale zároveň nie je stopárskym rajom ako Turecko. Ešte viac ako u nás tu platí, že sa lepšie stopuje dievčatám a párom ako samotným mužom - balkánska náklonnosť k opačnému pohlaviu sa tu prejavuje veľmi výrazne. Vodiči však zriedka zvyknú pýtať za jazdu peniaze, ako sa to deje v Albánsku či Rumunsku. Ak ste však cudzinec a neovládate lokálny jazyk, je vhodné ujasniť si ešte pred jazdou, že nehodláte za zvezenie platiť.
Hlavným problémom stopovania v Čiernej Hore sú cesty. Diaľnice tu neexistujú a o čo sú pohľady na okolitú prírodu uchvacujúcejšie, tým je cesta horšia. Na pobreží môže byť v niektorých úsekoch (napr. pri výjazde z Budvy smerom na Tivat) problémom úzka cesta bez krajnice - vodiči tak nemajú veľmi kde zastaviť a vy zase nemáte bezpečné miesto pre stopovanie. Je však pravda, že balkánski vodiči jazdia dosť bláznivo a ak sa rozhodnú vás vziať, zastavia vám aj v prudkom stúpaní a navyše v zákrute - spoliehať sa na to však pochopiteľne nedá. Lepšie sa stopuje v "čiernohoských" než "albánskych" oblastiach - na krajnom juhovýchode pri Ulcinji vodiči príliš zastavovať nechcú. Okrem toho sú pobrežné cesty plné nabalených áut so zahraničnými turistami, ktorí vám takmer nikdy nezastavia.
Vo vnútrozemí sa počet turistov rapídne znižuje a ak stojíte v odľahlejších končinách, kde verejná doprava príliš často nepremáva, chytíte stop o niečo ľahšie. Ak však obecne platí, že kamióny sú na stopovanie fajn, v horských oblastiach Čiernej Hory (čiže vlastne všade okrem pobrežia) to až také zrejmé nie je. Vozový park kamiónov v krajine je tvorený množstvom starších strojov z 80-tych rokov, ktoré sa na horských cestách pohybujú rýchlosťou okolo 20km/h. Ak teda cestujete kamiónom inde ako po pobreží, pripravte sa na dlhý čas strávený v jeho interiéri.
Cez hranice sa stopuje horšie takmer všade. Čiernohorsko-srbská hranica je skôr formálnou záležitosťou, (do istej miery to platí i o hranici s BiH) avšak hranica Chorvátsko-Čierna Hora môže byť problémom. Po prvé, väčšina áut lokálnych obyvateľov hranicu neprechádza a končia v malých dedinkách tesne pred ňou. Väčšina vozidiel idúcich cez hranicu je tak tvorená dovolenkármi. Po druhé, chorvátska a čiernohorská colnica sú od seba vzdialené cca 1.5 kilometra (zo strany CG do HR do kopca). Peší priechod hranice je však bezproblémový. Albánsko-čiernohorská hranica je prechádzaná zväčša Albáncami (bez ohľadu na ŠPZ, autá s čiernohorskou ŠPZ Ulcinju sú zväčša riadené čiernohorskými Albáncami) a tu platí to, čo je uvádzané v sekcii stopovanie v Albánsku.
V Čiernej Hore sa do roku 2008 používali staré ŠPZ, ktorých dizajn bol identický so srbskými (na ľavej strane sa postupne začal pridávať žlto-červený znak krajiny, ale inak bola forma rovnaká). V súčasnosti sa už používajú nové ŠPZ a staré takmer vymizli, dajú sa vidieť už iba na dlhodobo nepoužívaných zaparkovaných vozidlách. Okres je identifikovateľný tak na starej, ako aj novej ŠPZ prostredníctvom úvodných dvoch písmen.
| Okres | ŠPZ |
| ANDRIJEVICA | AN |
| BERANE | BA |
| BUDVA | BD |
| BIJELO POLJE | BP |
| BAR | BR |
| CETINJE | CT |
| DANILOVGRAD | DG |
| HERCEG NOVI | HN |
| KOLAŠIN | KL |
| KOTOR | KO |
| MOJKOVAC | MK |
| NIKŠIĆ | NK |
| PODGORICA | PG |
| PLAV | PL |
| PLUŽINE | PŽ |
| PLJEVLJA | PV |
| ROŽAJE | RO |
| ŠAVNIK | ŠN |
| TIVAT | TV |
| ULCINJ | UL |
| ŽABLJAK | ŽB |
| JAZYK |
V Čiernej Hore sa oficiálne používa čiernohorský jazyk, ktorý patrí do jazykovej vetvy juhoslovanských jazykov spoločne s bulharčinou, macedónčinou, slovinčinou, chorvátčinou, srbčinou a bosenčinou. Bosenčina, chorvátčina, srbčina a čiernohorčina pritom boli počas obdobia trvania Juhoslávie považované za vetvy tzv. srbo-chorvátskeho jazyka a existujú medzi nimi len malé rozdiely. Srbčina a Chorvátčina sa odlišujú niektorými gramatickými rozdielmi, ako aj vo výslovnosti (chorvátčina - jekavica, srbčina - ekavica). Okrem toho je chorvátčina podobne ako čeština puristický jazyk - nahrádza pôvodne vypožičané slová z iných jazykov neologizmami (vidno to napr. v názvoch mesiacov, či športov), zatiaľ čo srbčina, takisto ako slovenčina, nie je. Bosenský a čiernohorský jazyk je skôr doprovodným prejavom národnej emancipácie týchto juhoslovanských nástupníckych republík a lingvisticky by ich pri absencii politicky motivovaných dôvodov zaradili pravdepodobne medzi dialekty srbčiny, resp. chorvátčiny.
Čiernohorský jazyk má tak výslovnosťou bližšie k chorvátčine (jekavská výslovnosť), ale gramaticky a morfologicky pripomína srbčinu - tzv. "dakanje" pri tvorení neurčitku a pod. Pre cestovateľa má asi najväčší význam používanie rôznych typov abecedy. Ako vieme, pravoslávne obyvateľstvo na Balkáne obecne používa cyriliku, zatiaľ čo moslimské a katolícke latinku. Toto platí v podstate bez výnimky v Chorvátsku, Albánsku a Federácii BiH (latinka) a v Bulharsku a Macedónsku (cyrilika). V Republike Srpskej a Srbsku samotnom má cyrilika prevahu, nepoužíva sa však bezvýhradne. Čierna Hora stojí niekde na rozcestí, pričom v turistických oblastiach na pobreží má latinka výraznú prevahu. Vo vnútrozemí sa s cyrilikou môžeme stretnúť častejšie. Ak cestujete iba do Čiernej Hory, nie je v zásade až natoľko potrebné cyriliku ovládať, v Srbsku a v Macedónsku obzvlášť je to však veľmi užitočné.
Tabuľka rôznych typov cyriliky používanej na Balkáne.
| PENIAZE |
V Čiernej Hore sa ako platidlo používa Euro, krajina však nie je členom Európskej menovej únie (EMÚ) a k prijatiu meny Euro pristúpila unilaterálne. Znamená to, že krajina nakúpila dostatočný počet finančných prostriedkov na zabezpečenie fungovania štátneho rozpočtu, nemôže však tlačiť vlastné peniaze, ani vplývať na menovú politiku EMÚ. Jedná sa vlastne o pokračovanie zavedenej praxe z 90-tych rokov, keď sa v Čiernej Hore popri oficiálnej mene dinár začalo platiť z dôvodu stále rastúcej inflácie nemeckou markou. Po prechode Nemecka na Euro v roku 2002 identický krok podnikla i Čierna Hora.
Čo sa týka cenovej úrovne, je Čierna Hora na balkánske pomery niekde zhruba v strede. Krajina je o dosť lacnejšia ako Chorvátsko, avšak o niečo drahšia ako Srbsko a Macedónsko. Záleží však pochopiteľne od oblasti, kde sa nachádzate, ako aj od ročného obdobia - najvyššie sú ceny na pobreží v letnej sezóne, a to hlavne v Budve a okolí, kde dovolenkuje najviac zahraničných turistov. V okolí Nového Hercegu a Baru je viac srbských dovolenkárov, a ceny sú tak o niečo nižšie. Mimo sezóny prudko padajú ceny za ubytovacie kapacity. Vo vnútrozemí sú ceny viac-menej konštantné celý rok a zároveň sú nižšie ako na pobreží.
Ceny za základné potraviny sú veľmi podobné cenám v strednej Európe. Reštauračné zariadenia môžete nájsť skutočne rôznorodé - stredná cenová hladina je opäť podobná stredoeurópskej, na budvianskej riviére však cenový priemer stúpa a vo vnútrozemí naopak klesá. V množstve pouličných stánkov s rýchlym občerstvením dostanete chutnú a veľkú pljeskavicu do ruky už za 1-1,50 €, v obyčajnej reštaurácii zaplatíte za to isté jedlo na tanieri obvykle 3-5 €. Veľké pivo Nikšićko stojí obvykle 1-1,50 €. Drahšie reštaurácie ponúkajúce morské špeciality a pod. vás vyjdú pokojne na 10-15 €. Autobusová doprava je mierne drahšia ako na Slovensku, vlaky sú naopak pomerne lacné. Napr. vlakový lístok z Baru do Podgorice stojí 2,40 €, autobusový na tej istej trase v závislosti od dopravcu okolo 5 €. Obecne vás každopádne pobyt v Čiernej Hore nezruinuje a výdaje budú veľmi podobné tým v okolitých krajinách s výnimkou Chorvátska.
| UBYTOVANIE |
Rovnako ako v Chorvátsku, i na čiernohorskom pobreží je obrovská ponuka sezónnych ubytovacích kapacít v súkromí, označených tabuľkami "Sobe" (izby). Kvalita ponúkaného ubytovanie sa môže značne líšiť - niekde sa jedná o veľké penzióny prevádzkované svojimi majiteľmi už dlhé roky, inde je v ponuke jedna izbička v menšom dome zdieľanom i s majiteľom. I v dôsledku nedávnej hospodárskej krízy počet dovolenkárov na čiernohorskom pobreží do istej miery ubudol, a tak ponuka súkromného ubytovanie i v najvyššej sezóne obvykle prevyšuje dopyt. Pozdĺž jadranskej magistrály môžete vidieť mužov i ženy s tabuľkami "Sobe", ktorí postávajú popri ceste s nádejou, že prechádzajúci vodiči budú mať o ponúkané ubytovanie záujem. Cena za noc na osobu sa pohybuje okolo 10 €.
Ubytovanie v súkromí je na pobreží zďaleka najvýhodnejšou možnosťou - hotely sú dosť drahé a určené primárne pre klientov využívajúcich služby cestovných kancelárií, okrem toho v sezóne bývajú plné. V zásade sa hotelové ubytovanie dá rozdeliť do dvoch kategórií - staré štátne hotely postavené v 60-tych a 70-rokoch, nutne potrebujúce rekonštrukciu a moderné nové luxusné hotelové komplexy využívané s obľubou ruskými, nemeckými a škandinávskymi dovolenkármi. Ani jedna z možností nie je pre nezávislého cestovateľa obzvlášť atraktívna, i keď existujú výnimky - pre popis jednotlivých ubytovacích zariadení viď jednotlivé regionálne sekcie.
Vo vnútrozemí je situácia odlišná. V národných parkoch ako Durmitor a Biogradska Gora sa takisto dá nájsť ubytovanie v súkromí, tamojšie hotely naviac nie sú natoľko drahé (hoci niektoré taktiež trpia typickými problémami pre socialistické hotely, ktorým chýba rekonštrukcia). V menších mestách, ktoré nie sú často navštevované turistami, ubytovacie kapacity chýbajú, v meste je často iba jeden hotel a ten si ako správny monopol stanovuje predražené ceny. Hlavné mesto sa vzhľadom na svoju turistickú neatraktivitu taktiež nachádza v problémovej skupine - ubytovanie v súkromí chýba a hotely sú drahé.
| VEĽVYSLANECTVÁ |
| Pre ČR: | Konzulární jednatelství v Podgorici | Pre SR: | Veľvyslanectvo SR v Podgorici | |
| Adresa: | Partizanski put 6a, Tološi, 81 000 Podgorica | Adresa: | Crnogorskih Serdara 5, 81 000 Podgorica | |
| Telefón: | +382 20 281103 | Telefón: | +382 20 601440 | |
| Fax: | +382 20 281103 | Fax: | +382 20 601456 | |
| Mobil: | +382 69 338800 | Mobil: | +382 67 654959 | |
| E-mail: | vaclav_dobes (at) mzv.cz | E-mail: | - | |
| Úradné hodiny: | Ut., Št: 9.00 -13.00 | Úradné hodiny: | Veľvyslanectvo bolo otvorené len nedávno a je ešte stále v zahajovacej fáze svojej činnosti. |