Boka Kotorská a severozápadné pobrežie

BOKA KOTORSKÁ HERCEG NOVI KOTOR BUDVA CETINJE

BOKA KOTORSKÁ

Boka kotorská je jednou z najzaujímavejších turistických oblastí čiernej Hory a pre každého návštevníka pobrežia predstavuje miesto, ktoré nesmie na svojej ceste vynechať. Pri pohľade na mapu vidíme, že oblasť je tvorená vo svojej podstate štyrmi hlavnými zálivmi - Kotorský a Risanský záliv sa nachádzajú v jej severnej časti a prieplavom Verige prechádzajú do južnejšieho Tivatského a ďalej Kumborským prielivom do Hercegnovského zálivu. Z južnej strany Boku ohraničuje polostrov Luštica. Celý útvar je jediným typom nórskeho fjordu v južnej Európe. Hoci oblasť nie je práve najlepšia na kúpanie (väčšina plážičiek sú malé betónové móla obsypané lokálnymi a srbskými dovolenkármi) a lepšie možnosti na neaktívnu rekreáciu poskytuje pobrežie od Budvy smerom ďalej na juhovýchod, Boka kotorská je navštevovaná hlavne pre svoju úchvanú prírodnú scenériu, keď sa záliv ostro zarezáva medzi hory vypínajúce sa po oboch stranách.

Dôležitým faktorom pri cestovaní Bokou kotorskou sú dopravné možnosti. Pokiaľ prichádzate zo západu a chcete sa dostať na východ smerom do Budvy, máte dve možnosti. Buď obídete celý záliv, alebo použijete trajekt. V prípade prvej možnosti prejdete postupne cez Risan, Perast a Kotor a následne si vyberiete, či chcete pokračovať na Budvu (v tom prípade prejdete tunelom za Kotorom a ďalej sa napojíte na pobrežnú magistrálu), alebo idete do Tivatu (môžete použiť taktiež tunel a na križovatke zabočiť doprava smerom na Tivat, alebo pokračovať z Kotoru starou cestou okolo zálivu, ktorá sa však na tomto úseku stáva mimoriadne úzkou). Ak pôjdete trajektom, napojíte sa naň v dedine Kamenari (jedná sa o najužšie miesto úžiny Verige) a na druhej strane sa vylodíte v Lepetanoch. Odtiaľto môžete ísť doľava úzkou cestou na Kotor, alebo doprava na Tivat a ďalej na Budvu. Cesta trajektom trvá cca 10-15 min. a pre peších je zadarmo. Trajekt premáva často, problémom sú však v letnej sezóne časté zápchy - pokiaľ je pred vami dlhá kolóna, môžete na nalodenie čakať aj hodinu i viac.

HERCEG NOVI

Herceg Novi je prvým väčším mestečkom po prejdení chorvátsko-čiernohorskej hranice (ešte pred ním je Igalo, kde mával Tito jednu zo svojich letných rezidencií a kde sa v súčasnosti nachádza ústav na liečenie srdcovo-cievnych chorôb). Turisti ním vo veľkej väčšine len prechádzajú na svojej ceste ďalej do Kotoru či Budvy, čo je dozaista škoda. Mestečko je malebné už len svojou polohou, keď sa rozkladá v kopci od morskej hladiny až po vyššie položenú prímorskú magistrálu a nad ňou ležiacu Španielsku pevnosť. Nájdete tu dostatok pamiatok pre príjemný poldenný výlet.

Turistické informácie sa nachádzajú na ulici Jova Dabovića 12. Mestečko je však malé a kompaktné a nie je tak pravdepodobné, že budete ich služby potrebovať, pokiaľ sa nechcete zúčastniť nejakej organizovanej aktivity.

UBYTOVANIE STRAVOVANIE ČO VIDIEŤ DOPRAVA

UBYTOVANIE

Herceg Novi nie je v letnej sezóne natoľko preplnený turistami, ako napr. Budva. Ubytovať sa tu tak môže byť istou komparatívnou výhodou, keď nebudete zakopávať na každom rohu o ďalších turistov (čo však neznamená, že tu žiadni nie sú), na strane druhej budete relatívne vzdialení od zvyšku pobrežných zaujímavostí. Keďže vzdialenosti na pobreží sú relatívne malé, ideálnym spôsobom poznávania je ubytovať sa na jednom mieste a vyrážať na jednodenné výlety, čo je však stále jednoduchšie z centrálnejšie položenej lokality. Herceg Novi má dobrú dopravnú dostupnosť so západnou časťou pobrežia po Budvu, omnoho menej spojov však premáva do Baru a Ulcinju, čo činí výlet do týchto oblastí o niečo menej pohodlným.

Zohnať ubytovanie v súkromí nie je problém, už na autobusovej stanici vás obklopia domáci ponúkajúci toto ubytovanie, resp. môžete využiť množstvo tabúľ s nápismi "sobe" pozdĺž hlavnej cesty.

V Novom Hercegu bol populárny Hotel Aurora, ktorý pomáhal otvárať Emir Kusturica a ktorý sa nachádzal v starej kamennej budove niekdajšej želežničnej stanice hneď na pobreží, avšak momentálne je hotel zatvorený a jeho ďalšia budúcnosť neistá.

HOTEL PERLA
ADRESA: Šetalište Pet Danica 98; na hlavnej pešej prímorskej promenáde východným smerom, cca 15 min. chôdze z centra.
WEB: http://www.perla.me
CENY: V letnej sezóne 48 - 65 € / osoba podľa časového obdobia.
POPIS: Hotel je omnoho drahší, než bežné ubytovanie v súkromí, izby však majú vlastné balkóny s výhľadom na more a štandard poskytovaných služieb je na vysokej úrovni. Vynikajúca je poloha hotela priamo na zrejme najlepšej pláži v Novom Hercegu.

STRAVOVANIE

V mestečku je veľké množstvo reštaurácií ponúkajúcich taliansku kuchyňu, ryby a morské potvory, i klasické balkánske jedlá z grilu. Najdrahšie sú pochopiteľne na promenáde Pet Danica, v uličkách vedúcich hore od mora smerom k magistrále ceny klesajú.

PORTOFINO
ADRESA: Trg Herceg Stjepana; občas nazývaný aj Trg Belavista - hlavné námestie starého mesta, uprostred ktorého sa nachádza biely kostolík Archanjela Michala.
CENY: Na tamojšie pomery pomerne vysoké. Raňajky 2.5 - 5 €, hlavné chody v priemere 10 €.
POPIS: Reštaurácia má veľmi príjemnú polohu a často je navštevovaná zahraničnými turistami. Nájdete tu taliansku kuchyňu na dobrej úrovni, ale môžete si dať aj raňajky, či iba posedieť pri káve a kochať sa výhľadom na život na námestí.

KONOBA HERCEGOVINA
ADRESA: Trg Nikole Ðurkovića; námestie vedľa hodinovej veže hneď vedľa západného východu z hradieb.
CENY: 2 - 6 €.
POPIS: Klasická balkánska "konoba", kde sa chodia najesť i domáci. Dostanete tu všetky jedlá z grilu, čiže z "roštilja", mučkalicu a pod. Prostredie hneď pod hradbami je veľmi pekné.

KONOBA FERAL
ADRESA: Šetalište Pet Danica 47; na hlavnej promenáde.
CENY: 7 - 15 €.
POPIS: Asi najlepšie jedlá z rýb a iných morských živočíchov, ktoré môžete v Novom Hercegu nájsť, pričom kvalita jedla obstojí i v širšej konkurencii. Ponuka je naozaj rôznorodá a hoci ceny nie sú najnižšie, raz sa sem za skvelým morským jedlom určite oplatí.

ČO VIDIEŤ

Neďaleko autobusovej stanice smerom dole do starého mesta nemôžete minúť najväčšiu mestskú pevnosť Kanli Kulu (v preklade krvavá veža), ktorú používali v čase okupácie Turci ako väzenie. Vstup stojí 1 €, pevnosť je veľká a mohutná, môžete sa prechádzať po jej hradbách a kochať sa výhľadmi do okolia. Vnútri sa nachádza provizórne vybudovaný amfiteátr a občas sa tu konajú koncerty a iné kultúrne podujatia.

Keď zídete z pevnosti južným smerom cez staré mesto až k promenáde, všimnete si bastión Fortemare, ktorý do jeho súčasnej podoby vystavali Benátčania. Jeho vnútorné priestory boli v čase poslednej návštevy rekonštruované a mala sa tu postaviť diskotéka, ktorá vzhľadom na atraktívne priestory určite bude stáť za návštevu napriek predpokladanej hudbe (zmes techna a turbofolku, ktorá dominuje väčšine čiernohorských diskoték).

V starom meste pod Kanli Kulou sa nachádza Trg Hercega Stjepana (inak nazývaný aj Trg Belavista), ktorého dominantou je biely pravoslávny kostolík Archanjela Michala z konca 19. storočia. O niečo nižšie na Trgu Mića Pavlovića nájdete katolícky kostolík Sv. Hieronýma. Ak z hradieb starého mesta vyjdete západným smerom, ocitnete sa na Trgu Nikole Ðurkovića, pričom hneď vedľa hradieb uvidíte tureckú hodinovú vežu (Sahat Kula) - tento vchod bol kedysi hlavným vstupom do starého mesta. Z tohto námestia vedie západným smerom ulica Njegoševa, kde sa nachádzajú obchody a služby.

Na severnej strane od hlavnej magistrály (čiže mimo starého mesta) sa nachádza Tvrđava Španjola (Španielska pevnosť). Postavili ju síce Turci, ale počas krátkej nadvlády Španielov nad mestom v 16. storočí sa zaužívalo toto pomenovanie. Dostanete sa sem odbočkou z hlavnej magistrály na ulicu Srbina, ktorá ďalej pokračuje ako 13. Jula. Cesta trvá približne 10 min. a stále stúpate do kopca - v letných horúčavách vám to dá celkom zabrať. V tejto časti mesta nie sú žiadni turisti a je nanajvýš pravdepodobné, že budete na pevnosti celkom sami. Neplatí sa žiadne vstupné a pevnosť samotná je dosť zdevastovaná - nezdá sa, že by ju niekto spravoval, časti múrov sú popadané a vo vnútri sa darí všetkým možným druhom buriny. Okrem toho na stenách nájdete grafity a všade sa povaľujú prázdne fľaše, čo svedčí o využívaní pevnosti na večerné žúry. Výhľady dole na mesto a ďalej na more sú však bezkonkurenčné.

Vo východnej časti mesta sa nachádza Manastir Savina - hneď nad Kanli Kulou treba z hlavnej cesty odbočiť na juhovýchod na ulicu 1. Bokeške Brigade a pokračovať stále rovno, postupne sa na severnej strane objaví lesík Savinska Dubrava a neskôr i samotný kláštor. Ak idete autom, je lepšie pokračovať po magistrále, až kým na pravej strane neuvidíte značky smerujúce ku kláštoru. V rámci kláštora sa nachádzajú dva kostolíky, jeden novší (s pekným ikonostasom) a jeden starší (s čiastočne zachovanými freskami). Výhľady na more sú samozrejmosťou.

DOPRAVA

Do Nového Hercegu kedysi (do 60. rokov) premávala úzkokoľajná železnica, ktorá spájala Sarajevo s Dubrovnikom. Uvažuje sa o jej obnovení smerom na západ, pričom by na čiernohorskej strane trasa merala iba 7 kilometrov, zatiaľ je však projekt nedokončený a je otázne, kedy sa zrealizuje.

Autobusová stanica sa nachádza hneď vedľa magistrály na jej južnej strane nad centrom mesta. Dostanete sa odtiaľto bez problémov do Kotoru, Budvy, či Podgorice. Spojov ďalej za Budvu pozdĺž pobrežia premáva menej a občas je nutné v Budve prestúpiť. Herceg Novi je taktiež východzou stanicou pre diaľkové autobusy smerom do Srbska. Okrem toho medzi Novým Hercegom a trajektom (čiže dedinkou Kamenari) premávajú lokálne autobusy (trasa Igalo - Kamenari - Igalo), ktoré môžete zastaviť aj mimo autobusovej stanice (to isté platí pre vnútroštátne linky typu Herceg Novi - Podgorica, nie však pre diaľkové spoje). Ak chcete ísť do Budvy / Podgorice, používajte autobusy, ktoré idú cez trajekt (zvyknú mávať na tabuli poznámku "preko trajekta"), a nie tie idúce do Kotoru.

KOTOR

Kotor je zrejme najkrajším miestom na čiernohorskom pobreží a len ťažko si predstaviť človeka, ktorému by sa nepáčil. Staré mesto obohnané hradbami v sebe skrýva množstvo pamiatok, ale hlavnou atrakciou Kotoru je jeho poloha - nachádza sa na samom konci fjordu a nad ním sa vypína strmý útes. Mestské hradby pokračujú smerom nahor a ich konštrukcia dokázala mestu poskytnúť tak dôslednú ochranu, že Kotor nikdy nepadol do rúk dobyvačným vojskám Osmanskej ríše. Svojimi uličkami pripomína Kotor malý Dubrovnik - veľkosťou sa síce obe mestá zrovnávať príliš nedajú, v Kotore je však menej davov turistov a poloha v Boke kotorskej na konci zálivu uprostred hôr ho od Dubrovniku istým spôsobom odlišuje. V r. 1979 (ale aj v napr v r. 1667) postihlo čiernohorské pobrežie silné zemetrasenie a zničilo časť starého mesta, ktoré je však dnes zrekonštruované a stopy po zemetrasení nesie len minimum budov.

Turistické informácie sa nachádzajú v búdke pred tzv. Morskou bránou, čo je hlavný vstup do starého mesta nachádzajúci sa oproti moru na južnej strane hradieb.

UBYTOVANIE STRAVOVANIE ČO VIDIEŤ OKOLIE KOTORU DOPRAVA

UBYTOVANIE

V Kotore sa ubytujete v prípade, ak si chcete dlhší čas vychutnávať očarujúcu atmosféru starého mesta a až tak veľmi vám nezáleží na kúpaní a čľapkaní sa v mori - v okolí Kotoru podobne ako inde vo vnútri Kotorského a Risanského zálivu nenájdete žiadne exkluzívne kúpacie možnosti - pláže sú zväčša malé, betónové a naviac preplnené. Ubytovanie v súkromí sa dá zohnať bez problémov, hoci ani zďaleka nie všetko bude v starom meste.

POZOR - V starom meste platí zákaz vjazdu pre automobilovú dopravu s drobnými výnimkami; ak prídete taxíkom a máte ubytovanie vo vnútri hradieb, musíte si ju k hotelu dopraviť pešo.

HOTEL VARDAR
ADRESA: Trg od Oružja; v severnej časti najväčšieho námestia v starom meste, na ktoré sa dostanete hneď po prejdení Morskej brány.
WEB: http://hotelvardar.com/
CENY: Mimo sezóny 95 - 115 € za jednolôžkovú izbu a 125 - 155 € za dvojlôžkovú; v letnej sezóne 125 € za jednolôžkovú a 185 € za dvojlôžkovú.
POPIS: Hotel je drahý, avšak zároveň predstavuje špičkové ubytovanie v priestranných izbách. Jeho poloha s výhľadom na hlavné námestie starého mesta len ťažko môže byť lepšia.

EUROCAFÉ 33
ADRESA: Muo 33; dedinka Muo sa nachádza asi 15 min. pešej chôdze pozdĺž pobrežia smerom na Prčanj, Stoliv a trajekt.
E-MAIL: lemaja1@t-com.me
CENY: 25 € / osoba.
POPIS: Ubytovanie sa nachádza v starom kamennom dome s izbami na horných poschodiach - k dispozícii sú izby s rôznym počtom lôžok. Kúpeľne sú spoločné na chodbe. K penziónu patrí malá súkromná pláž, z ktorej sú veľmi pekné výhľady na samotný Kotor. Súčasťou je i kuchynka, ubytovanie tak trochu pripomína hostelový typ. Ideálne pre väčšie skupinky, ktoré si môžu prenajať celé poschodie, ale i páriky s túžbou po romantike, ktorá by v starom meste vyšla niekoľkonásobne drahšie.

HOTEL MARIJA
ADRESA: Stari grad 44; hotel sa nachádza v malej uličke smerom na východ od hlavného Trgu od Oružja - prejdite Morskou bránou, zabočte doľava, choďte pozdĺž námestia až takmer na jeho koniec a zabočte doprava do uličky.
WEB: http://www.hotelmarija.me
CENY: 65 € / osoba v jednolôžkovej a 90 € / osoba v dvojlôžkovej izbe.
POPIS: Okrem Vardaru je toto ďalší dobrý hotel v starom meste, nachádzajúci sa v starom renesančnom paláci. Ceny sú naviac priaznivejšie ako v prípade Vardaru. V letnej sezóne je však Kotor jedným z centier čiernohorskej zábavy a pouličné kaviarne vyhrávajú hlasnú hudbu dlho do noci - izby sú tak dosť hlučné.

HOSTEL MONTENEGRO
ADRESA: Trg od Muzeja; vchod je v budove hneď vedľa námorníckeho múzea.
WEB: http://montenegrohostel.com/en/index.php?option=com_content&view=article&id=77&Itemid=89
CENY: 15 € / osoba v dvojlôžkovej izbe, 13 - 14 € / osoba v 4, 6, a 8 lôžkovej izbe. Mimo sezóny sú ceny nižšie.
POPIS: Lacné hostelové ubytovanie v skvelej lokalite. Izby sú pomerne stiesnené (čo je logické vzhľadom na konštrukciu starého kamenného domu v starom meste), ale ak chcete bývať priamo v centre Kotoru za málo peňazí, je to zaiste dobrá voľba.

STRAVOVANIE

V starom meste je veľké množstvo reštaurácií ponúkajúcich taliansku kuchyňu, ryby a morské potvory, i klasické balkánske jedlá z grilu. Pizza je takmer všade. Medzi jednotlivými reštauráciami a pizzeriami sú zvyčajne len malé cenové rozdiely a tak nemá príliš veľký zmysel dlho hľadať a vyberať. Okrem tých dvoch, ktoré sú spomenuté nižšie, sa dajú navštíviť i podniky ako Piazza, Bastion atď. Mimo starého mesta nájdete stánky s pljeskavicou a inými formami balkánskeho rýchleho občerstvenia. Vedľa Morskej brány smerom do nového mesta je trh s ovocím, zeleninou a rybami.

KANTUN
ADRESA: Pjaca od Muzeja - hneď oproti námornému múzeu.
CENY: 4 - 10 €.
POPIS: Kvalita jedla je spomínaná takmer v každom turistickom sprievodcovi a dobré sú aj individuálne recenzie. Dostanete tu pizzu, ale aj klasické čiernohorské špeciality ako njegušský syr a grilované klobásy.

SARA
ADRESA: Trg Sv. Tripuna - oproti hlavnej katedrále.
CENY: 5 €.
POPIS: Klasická pizzeria s dobrými cenami, kde si počas obeda môžete vychnutnať pohľad na impozantnú katedrálu Sv. Tripuna.

ČO VIDIEŤ

V starom meste sa nachádza veľký počet pamiatok, ktoré sú dobre zdokumentované v každom turistickom sprievodcovi. Nájdete tu tak Trg od Oružja s dlhým benátskym balkónom, hodinovou vežou nachýlenou zemetrasením na jednu stranu, či stĺp hanby. Z cirkevných stavieb je to honosná katedrála Sv. Tripuna, ktorej veže a západné krídlo boli v r. 1667 následkom zemetrasenia výrazne poškodené; kostol bol pôvodne postavený v menšej mierke už v 11. storočí a vo svojom relikviári ukrýva pozostatky patróna Kotora Sv. Tripuna. Okrem neho je to malý kostol Sv. Luka z 12. storočia, ktorý má vo vnútri tak katolícky, ako aj pravoslávny oltár, väčší pravoslávny kostol Sv. Nikolu, či kostol Sv. Ozany Kotorskej, pod ktorou sa našli pozostatky románskej baziliky zo 6. storočia. Okrem nich je tu množstvo malých námestíčok (každé z nich má svoj originálny názov podľa trhovej komodity, ktorá sa tu v minulých časoch zvykla predávať) s renesančnými a barokovými palácmi. Najkrajšie je len tak sa túlať starým mestom a vychutnávať si jeho atmosféru - keďže jeho rozloha je neveľká, za pár hodín prejdete všetkými dôležitými miestami.

Za návštevu stojí i námornícke múzeum na Pjaci od Muzeja. Vstupné je 4 €, deti 1 €. V malebnej budove sa nachádzajú rozsiahle zbierky dokumentujúce námornícku históriu Kotoru, ktorá bola dlhodobo najdôležitejším segmentom života a významu mesta. Ešte i dnes sa v meste nachádza námornícka škola, hoci jeho súčasný význam oproti minulosti značne poklesol.

Nevyhnutnou súčasťou prehliadky Kotoru je výstup na mestské hradby. Celková dĺžka hradieb je 4,5 km, výška na niektorých miestach dosahuje 20 m a šírka kolíše od 2 do 16 m. Výstup sa končí v 260 m nadmorskej výšky v pevnosti Sv. Ivana. Na hradby v lete praží slnko a jedná sa o pomerne strmú trasu, preto si vezmite so sebou klobúk na hlavu a pitnú vodu - hore na pevnosti ju síce predávajú v improvizovanom stánku, avšak s patričnou "vysokohorskou" prirážkou. Ak si vezmete na nohy šlapky, bude sa vám na klzkých kameňoch šmýkať. Vstup na hradby je nad kostolom Sv. Ozany, pričom býva vyberané vstupné 2 €. Dostanete mapku, na ktorej sú vyznačené jednotlivé úseky hradieb; približne v polovici cesty budete prechádzať okolo Gospy od Zdravlja. Jednotlivé úseky sa líšia svojim technickým stavom a sú vyznačené troma rôznymi farbami. Nazad do Kotoru sa dá vrátiť i druhou stranou (cesta je vyznačená v mapke), ktorá je však v dezolátnom stave. Nutné je nielen predieranie sa tŕnistým krovím, ale i zoskoky a preskoky medzi jednotlivými rozpadnutými časťami múrov. Zvládnuť sa to dá, ale s rizikom vyvrtnutého členka, či horších úrazov. Výhľady z hradieb dole na staré mesto sú tým najkrajším, čo môžete v Čiernej Hore vidieť.

Mimo starého mesta v Kotore nie je v podstate nič, ak nerátame záležitosti typu nemocnica, či supermarket. Pred hradbami sa však otvára pekný výhľad na prístavisko, kde pristávajú niektoré jachty naozaj úctyhodných rozmerov.

OKOLIE KOTORU

Smerom na sever okolo zálivu sa z Kotora dostaneme do mestečka Perast, ktoré je nádhernou oázou pokoja oprostred Boky kotorskej s typickou lokálnou architektúrou bielych kamenných stavieb s červenými strechami. Ak pokračujeme z Perastu ďalej, ďalšou zastávkou je Risan, kde sa v blízkosti nachádzajú rímske vykopávky.

Oproti Perastu v zálive ležia dva ostrovy - prírodný Ostrov Sv. Juraja, kde sa nachádza benediktínske opátstvo z 12. storočia a starý cintorín (ostrov je však verejnosti neprístupný) a umelý ostrov Gospa od Škrpjela. Podľa legendy tamojší obyvatelia každý rok 22. júla naložili kamene a nahádzali ich na dané miesto do mora, až z nich postupne vznikol ostrov; napomohlo tomu i potopenie veľkého množstva lodí. Na ostrovčeku sa nachádza kostolík, ktorého exteriér je veľmi malebný, interiér však taktiež stojí za návštevu - nachádzajú sa tu expozície zo života obyvateľov Perastu, ako aj artefakty venované miestnej námorníckej histórií. Dostať sa sem dá buď v rámci organizovaného výletu takmer z ktoréhokoľvek blízkeho turistického strediska na pobreží, alebo nájmom lokálnej loďky v prístave v Peraste - cena by sa mala pohybovať okolo 2 € za osobu.

Organizované výlety loďkou sa organizujú i na druhú stranu polostrova Luštica - navštíviť sa tu dá pláž Žanjice (je síce dlhá a široká, no veľké okruhliaky, ktoré tvoria jej povrch, ju činia trochu nepohodlnou) a po ceste klasika podobných výletov, modrá jaskyňa. Po ceste sa dajú vidieť tri ostrovné pevnosti postavené v dobe vlády Rakúsko-Uhorskej monarchie pri vstupe do Boky, ktoré mali za úlohu strážiť tento vstup.

Asi najkrajšia pláž v okolí Boky kotorskej je Plavi Horizont, inak nazývaná aj Pržno. Je to dlhá piesčitá pláž z južnej strany najužšej šije Luštice. Dostanete sa sem pravidelnou linkou z autobusovej stanice v Tivate - viď sekciu Doprava.

V Tivate až donedávna toho nebolo príliš veľa čo vidieť, avšak v posledných dvoch rokoch tu kanadský investor postavil prístavný komplex Porto Montenegro, ktoré je krásnym príkladom toho, že aj maríny pre jachty spojené s luxusnými hotelmi sa dajú stavať citlivo a s ohľadom na prostredie, do ktorého sú zasadené. Celý komplex sa nachádza na mieste pôvodnej námornej základne Arsenal, pričom boli zachované niektoré pôvodné prvky na čele s neprehliadnuteľným žeriavom. Oproti megalomanským projektom v Budve je tu omnoho lepšia a prívetivejšia atmosféra; súčasťou je i múzeum (vstup 3 €) venované histórii Arsenalu a námornej dopravy v Tivate.

Ak ste dlhšie ubytovaní v Kotore alebo Tivate, môžete si urobiť túru cez pohorie Vrmac oddeľujúce Kotorský záliv od Tivatského. Po ceste sa dajú navštíviť kostolík Sv. Vida nad časťou Tivatu Donja Lastva (neďaleko je i horská dedinka Gornja Lastva, ktorá je však už obývaná iba sezónne) a najvyšší vrch Sv. Ilija vo výške 786 m.n.m. Výhľady do okolia sú nádherné už zo Sv. Vida, ktorý je iba približne v polovice výšky Sv. Iliju. Značenie je výrazne horšie ako v Čechách či na Slovensku, v podstate sa jedná iba o občasné červené pruhy na kameňoch. Trafiť sa však dá, hoci odporúčam skôr cestu z Tivatu - z Kotoru cesta strmo stúpa pozdĺž neupravených kamenných múrov zarastených burinou a zapadaných stromami a zatiaľ čo pri ceste nadol z kopca sa dá určiť, kadiaľ ísť (dole do Kotoru), nahor je smer niekedy len ťažko odhadnuteľný. Túra zaberie približne pol dňa a je potrebné si so sebou zobrať dostatok vody (po ceste sa nedá nikde príliš doplniť) a pevnú obuv (kvôli terénu, ale aj kvôli hadom). Nie je to pre každého, ale odmena v podobe výhľadov a dobrého pocitu stojí za to.

DOPRAVA

Autobusová stanica v Kotore sa nachádza neďaleko starého mesta - pôjdete po hlavnej ulici popri mori smerom do nového mesta, prejdete popri južnej bráne a na najbližšej väčšej križovatke zabočíte doľava. Dostanete sa odtiaľto na západ ku chorvátskej hranici do Nového Hercegu, ako aj do Budvy, Podgorice atď.

Z Kotoru premávajú i minibusy pozdĺž zálivu na oba smery - do Risanu i do Tivatu. Ich frekvencia je približne raz za polhodinu / raz za hodinu v závislosti od dennej doby, počkať na ne stačí kdekoľvek pozdĺž hlavnej cesty, zastavia vám na zamávanie.

V Tivate sa momentálne nachádzajú dve autobusové stanice. Jedna je v centre mesta na ulici Palih Boraca (oproti rozostavanej výškovej budove) - reálne sa jedná len o búdku pri ceste. Ešte pred dvoma rokmi na tejto staničke zastavovali i diaľkové autobusy, dnes sa však využíva len pre lokálne spoje idúce do Kotoru či priľahlých dediniek na Luštici - odtiaľto premáva i autobus na pláž Plavi Horizont s frekvenciou približne každú hodinu. Autobusová stanica pre medzimestské a diaľkové spoje sa nachádza za mestom smerom na Budvu - pôjdete pozdĺž jadranskej magistrály, až na pravej strane zbadáte niekoľko provizórnych bungalovov uprostred betónového plácku. Z centra Tivatu je to dosť ďaleko, odporúčam preto vziať si taxík.

Na Tivatské letisko nepremávajú žiadne pravidelné spoje. Opäť je teda jediným variantom taxi, ktoré je však v Čiernej Hore lacným a bezproblémovým spôsobom dopravy - i cena jazdy medzi Kotorom a letiskom by nemala byť nijako zvlášť astronomická.

BUDVA

Budva je hlavné čiernohorské letovisko so všetkým, čo k tomu patrí - dlhé, piesočnaté, no i poriadne preplnené pláže, davy klientov cestovných kancelárií, rozrastajúce sa moderné hotely a ceny zrejme najvyššie v Čiernej Hore (ale stále nižšie, ako v Chorvátsku). Staré mesto je veľmi pekné a malebné, hoci sa nijako výrazne neodlišuje od iných podobných starých miest na dalmátskom a čiernohorskom pobreží a naviac mu oproti Kotoru chýba dramatická scenéria okolitých hôr. Za návštevu však rozhodne stojí. Budvianska riviéra sa ťahá ďalej juhovýchodným smerom a zahŕňa tak rezort Bečići, ako aj ďalšie pláže pri Miločeri a ďalej smer Sveti Stefan.

Turistické informácie sa nachádzajú v na ulici Mediteranska 4 v novom meste neďaleko hlavnej pošty. Z hlavnej magistrály zabočte smerom k moru na ulicu 22 Novembra a popri hlavnej pošte doprava na ulicu Mediteranska.

UBYTOVANIE STRAVOVANIE ČO VIDIEŤ OKOLIE BUDVY DOPRAVA

UBYTOVANIE

V Budve je ubytovacích možností veľké množstvo, no odporúčam ubytovanie v súkromí vzhľadom na cenové relácie tamojších hotelov. Budva je hlavným čiernohorským letoviskom pre klientov cestovných kancelárií a popri pláži sa týči množstvo veľkých hotelov, ktoré sú však dosť drahé a určené skôr pre turistov zo Škandinávie, Nemecka a Ruska.

V meste fungujú v letných sezónach dva kempy. Prvý je na pláži Jaz (nájdete ju smerom von z mesta po jadranskej magistrále smer Tivat - viď sekciu Čo vidieť), druhý - BUDVA AUTOCAMP - na ulici Velji Vinogradi v centre nového mesta.

HOTEL KANGAROO
ADRESA: Jadranski Put; priamo na jadranskej magistrále na križovatke s ulicou Velji Vinogradi v centre mesta.
WEB: http://www.kangaroo.co.me
CENY: V hoteli sú rôzne kategórie izieb - cena za dvojlôžkovú sa pohybuje cca v rozmedzí 39 - 69 €
POPIS: Hotel je moderný a poskytuje ubytovanie v čistých a priestranných izbách. Od pláže ho oddeľuje prakticky iba jadranská magistrála a za ňou sa nachádzajúci park.

HOTEL MENA
ADRESA: Velji Vinogradi; odbočka z jadranskej magistrály severným smerom priamo v centre mesta.
WEB: http://hotelmena.com
CENY: Mimo sezóny 21 - 26 € / osoba, v sezóne 31 € / osoba.
POPIS: Ďalší príjemný hotel v centre mesta. Jedná sa o dobré ubytovanie s výhodným pomerom cena/kvalita.

HOTEL MOGREN
ADRESA: Slovenska Obala; hneď nad starým mestom.
WEB: http://www.mogrenhotel.com
CENY: Jednolôžková izba: mimo sezóny 40 - 54 € / osoba, v sezóne 62 - 70 € / osoba. Dvojlôžková izba: mimo sezóny 30 - 36 € / osoba, v sezóne 40 - 45 € / osoba.
POPIS: Hotel je jedným z najstarších v meste, čo sa čiastočne podpisuje na jeho vybavení. Jeho výhodou je veľkosť a taktiež poloha hneď vedľa starého mesta a pláže. Ceny sú však pomerne vysoké.

STRAVOVANIE

V starom meste je veľké množstvo reštaurácií ponúkajúcich taliansku kuchyňu, ryby a morské potvory, i klasické balkánske jedlá z grilu. Pizza je takmer všade. V novom meste nájdete o niečo menej nóbl podniky, kam sa chodievajú najesť i domáci - reštaurácie v starom meste sú v mnohých prípadoch skôr pasce na turistov, keď predražené jedlo síce nie je nutne zlé, avšak platíte v prvom rade za lokalitu, nie za kvalitu jedla. Staré mesto v Budve trochu pripomína situáciu v Dubrovniku - najdrahšie reštaurácie plné turistov, ktoré však zároveň nie sú žiadnymi gastronomickými zázrakmi. Nájdu sa samozrejme aj výnimky

KONOBA STARI GRAD
ADRESA: Njegoševa 14 - uprostred starého mesta.
CENY: 5 - 12 €.
POPIS: Klasická balkánska konoba s útulným prostredím a terasou. Dostanete tu talianske jedlá, ako aj typické lokálne špeciality v dobrej kvalite a za relatívne rozumné ceny.

LAZO I MILAN
ADRESA: 13. Jula - odbočka z Mediteranskej, čo je hlavná ulica prechádzajúca novým mestom pod jadranskou magistrálou.
CENY: 5 -12 €.
POPIS: Reštaurácia v novej časti Budvy, ktorá je turistami ešte takmer neobjavená, zato je hojne navštevovaná domácimi hosťami. Dostanete tu pomerne lacné cestoviny, šaláty a typické čiernohorské jedlá.

CAFÉ AUTOBUSKA STANICA
ADRESA: Ivana Milutinovića - hneď vedľa autobusovej stanice.
CENY: 3 -10 €.
POPIS: Reštaurácie na staniciach sä väčšinou hnusné pajzle štvrtej cenovej, ale toto je výnimka. Prostredie je príjemné uprostred bujného rastlinstva, jedlo je dobré a rýchle. Ak máte v pláne odchod a chcete sa ešte stihnúť najesť, je to rozhodne najlepšia možnosť, ale aj ak chcete ćevapčići či pljeskavicu a zároveň nemáte v pláne vyvaliť za ňu veľké peniaze, oplatí sa sem zájsť i z mesta iba za týmto účelom.

ČO VIDIEŤ

Staré mesto (Stari Grad) je nepochybne hlavnou architektonickou atrakciou Budvy. Je výrazne menšie ako Dubrovnik a zároveň nemá úchvatnú polohu Kotoru, zároveň je však krásnym príkladom malebnej architektúry, keď sa na malom do mora vybiehajúcom priestore sústredí veľké množstvo svetlých domčekov s červenými strechami a zelenými okenicami. Prechádzky po starom meste sú zrejme tým najkrajším, čo vám Budva ponúkne, hoci za niekoľko hodín ho budete poznať odpredu aj odzadu. Zemetrasenie v r. 1979 ho čiastočne zničilo, no dnes je kompletne zrenovované a neznalý turista nemá šancu všimnúť si akékoľvek známky niekdajšej deštrukcie.

Okolo starého mesta sa vypínajú benátske hradby, ktoré síce nie sú natoľko impozantné ako tie v Dubrovniku, dá sa na ne však taktiež vyjsť (ak práve nie sú zatvorené, čo sa bohužiaľ občas stáva) a užívať si výhľady na staré mesto pod sebou. Vstupné stojí symbolické 1 €. Vchod sa nachádza neďaleko citadely, ktorá sa vypína nad morom na južnom okraji starého mesta - vstup 2 €, za ktoré sa vám dostane krásnych výhľadov na more, ako aj možnosť zhliadnuť expozície menšieho múzea a knižnice plnej starých máp. Vnútri starého mesta podobne ako v Kotore uvidíte množstvo kostolíkov, bohužiaľ je však väčšina z nich zatvorená a otvára sa iba pri "zvláštnych príležitostiach", čiže takmer nikdy. Otvorený býva hlavne pravoslávny kostol Sv. Trojice. Katolícky kostol Sv. Jána, ktorého veža je jednou z dominánt starého mesta, býva obvykle zatvorený.

Ďalej môžete v starom meste navštíviť Archeologické múzeum (vstup 2 €), kde na troch poschodiach uvidíte množstvo zaujímavých exponátov z bohatej histórie starého mesta Budvy. Zrejme najobsiahlejšiu časť zaberá expozícia venovaná gréckym a rímskym vykopávkam.

Keď už ste v Budve, asi sa budete chcieť ísť okúpať. Najznámejšou a najväčšou budvianskou plážou je Slovenska plaža (hoci to názov evokuje, v preklade to znamená slovinská, nie slovenská pláž), ktorá sa tiahne od starého mesta smerom na východ, meria niekoľko kilometrov a plynule prechádza do ďalších rezortov na čele s Bečići. Pláž je kombináciou piesku a malých kamienkov a bola by fajn, nebyť neuveriteľných davov turistov. V letnej sezóne je tu naozaj hlava na hlave a slnečník na slnečníku, pričom pláž je síce rozsiahla čo sa týka dĺžky, avšak so šírkou je to na niektorých miestach poslabšie, a tak je obdivuhodné, že sa všetci tí dovolenkári dokážu pomestiť a ešte si to aj užívať. Na opačnej strane starého mesta sa hneď pod hradbami nachádza maličká pláž Stari Grad, ktorá je svojou polohou veľmi malebná, avšak pochopiteľne tiež preplnená. Ďalej na juh pozdľž hotelu Avala nájdete pláž Mogren, ktorá je asi najlepšou voľbou čo sa týka kúpania v Budve, vyberalo sa tu však vstupné.

Oproti pobrežiu si nemôžete nevšimnúť neobývaný ostrov Sv. Nikolu, na ktorý mali v minulosti pravidelne premávať loďky z pobrežia. V poslednej dobe však bola táto preprava pozastavená a záujemcovia o návštevu ostrova si museli prenajímať súkromné lodičky za pomerne vysoké sumy - zistite sami, v akom stave je situácia teraz, ale očakávajte cca 20 € za spiatočnú cestu, čo podľa mňa za to nestojí. Každopádne v dobách pravidelnej prepravy turisti navštevovali ostrov tak kvôli lepším možnostiam kúpania, ako aj pre návštevu tamojšej rybnej reštaurácie.

Keďže je Budva prímorské letovisko, nájdete tu všetky obvyklé aktivity tohto druhu - môžete si prenajať lodičky či vodné bicykle, odviezť sa na motokárach, vodnom skútri, či "banáne". V prístavisku hneď vedľa starého mesta sa môžete poinformovať o možnostiach prenájmu jachty i s posádkou. Na plážovej promenáde má svoje stánky x rôznych cestovných agentúr, ktoré ponúkajú výlety do všetkých častí krajiny vrátane raftingu v Durmitore, či výletu na Ostrog. Ak máte chuť na dobrodružstvo typu zoskok padákom a pod., skúste Montenegro Adventure Centre. Potápania chtivých môžu uspokojiť v agentúre Budva Diving.

OKOLIE BUDVY

Z Budvy smerom do Tivatu zbadáte hlboko pod jadranskou magistrálou pláž Jaz - pláž síce vyzerá lepšie zhora (po zídení nadol objavíte relatívne veľké množstvo špiny a cigaretových ohorkov, či plastových fliaš), ale ak máte chuť vypadnúť z preplnenej Slovenskej plaže, môže sa výlet na Jaz hodiť. Ak nemáte vlastnú dopravu, nasadnite na ktorýkoľvek autobus z Budvy smerom na Tivat / Kotor / Herceg Novi a nechajte sa vyhodiť hore nad prístupovou cestou na Jaz. Pláž slúži okrem kúpania i ako miesto konania veľkých koncertov - vystupovali tu už Rolling Stones, či Madonna a pláž vtedy zaplnili desiatky tisícov návštevníkov.

Opačným smerom sa nachádza letovisko Bečići - nájdete tu veľkú a širokú piesočnatú pláž, za ktorou stoja vysoké budovy tamojších hotelov. V 30. rokoch minulého storočia dostala pláž v Bečići ocenenie najkrajšej pláže v Európe a návštevníci z dôb Titovej Juhoslávie si taktiež môžu pamätať túto lokalitu trochu inak, dnes však niekdajšiu gloriolu citeľne ničia veľkolepé staviteľské aktivity. Rozvoj je v niektorých prípadoch v priamom konflikte s citom pre estetiku a hotely sa tak budujú hlava-nehlava. Turistov v Čiernej Hore pribúda a zahraničné investície rastú s nimi, čo nevyhnutne povedie k premene Bečići na klasický dovolenkový rezort typu Mallorca. Z Budvy je to približne polhodinová pešia prechádzka po prímorskej promenáde, prípadne môžete využiť turistický vláčik (ak práve premáva).

Asi najznámejšou destináciou v okolí Budvy je Sveti Stefan, až neskutočne malebný ostrovček spojený s pevninou umelou šijou. Nachádza sa tu v podstate koncentrovaný stredomorský raj - pínie, olivy a oleandre sa vinú úzkymi uličkami a obopínajú klasické domčeky s červenými strechami. Ostrov bol pôvodne rybárskou osadou, pôvodní obyvatelia ho však postupne opúšťali. V minulom storočí bol zrejme najexkluzívnejšou destináciou bývalej Juhoslávie a dovolenku tu trávili mnohé svetové celebrity. Pre bežných návštevníkov bol Sveti Stefan tiež prístupný, avšak vyberalo sa tu vstupné, ktoré sa postupne zvyšovalo. Ostrov je momentálne vo vlastníctve singapurskej firmy, ktorá ho pre verejnosť zatvorila a rekonštruuje tamojšie obydlia s cieľom zachovania pôvodných exteriérov a zároveň vytvorenia luxusných apartmánov pre najbohatšiu klientelu. V najbližšom období sa opäť plánuje jeho sprístupnenie, je však treba počítať so zrejme dosť vysokým vstupným. Nádherný je však i pohľad zvonku na ostrov, ktorý si najlepšie užijete zhora z jadranskej magistrály - je tu niekoľko odstavných parkovísk určených práve na tento účel. Na oboch stranách šije je kamienková pláž - ľavá strana je verejná (a patrične plná), na pravej sa platí tučný povinný poplatok. Sveti Stefan je i názov dedinky vypínajúcej sa na svahu nad ostrovom - nájdete tu kemp Crvena Glavica, množstvo možností ubytovania v súkromí, niekoľko drahých a luxusných hotelov a zopár reštaurácií. Pre dopravné možnosti viď sekciu Doprava.

V okolí sa nachádzajú ďalšie destinácie a pláže - Miločer, Kraljičina plaža a Pržno. Všade tu nájdete malebné plážičky a možno sa vám pošťastí objaviť i zákutie, kde budete sami a nebudete obťažovaní prítomnosťou davov turistov. V podstate všade sa dostanete príjemnými prechádzkami popri mori. Táto Kraljičina plaža nie je totožná s inou plážou toho istého mena ďalej na juhovýchod smerom na Čanj, kam sa dá dostať iba loďkou.

DOPRAVA

Autobusová stanica sa nachádza v severnej časti mesta na ulici Ivana Milutinovića. Dostanete sa sem odbočkou z jadranskej magistrály smerom na sever. Budva je kľúčovým dopravným uzlom čiernohorského pobrežia a bez ťažkostí sa odtiaľto dostanete prakticky kamkoľvek - tak na severozápad na smer Tivat, Kotor a Herceg Novi, ako aj na juhovýchod do Baru a Ulcinju. Samozrejmosťou je i množstvo spojov do vnútrozemia - destinácie Podgorica, Cetinje i Nikšić sú hojne obsluhované. Z Budvy premáva obzvlášť v letnej sezóne i veľké množstvo diaľkových liniek do Srbska. Železničná doprava tu neexistuje.

* Poznámka pre stopárov - pozdĺž jadranskej magistrály sa obvykle stopuje bez problémov, v prípade Budvy nastáva však pomerne špecifická situácia. Ak idete do Podgorice či do Baru, nájdete si miesto na zastavenie v pohode, avšak ak chcete ísť opačným smerom do Kotoru / Tivatu, zistíte, že na danej strane cesty nie sú skoro žiadne miesta vhodné pre zastavenie. Budete tak musieť šliapať pešo značný kus cesty za mesto, prejsť tunel a nájsť prvé relatívne vhodné miesto, ktoré sa však bohužiaľ nachádza v zákrute. Lepšie však ako nič.

Na trase Budva - Sveti Stefan premávajú mikrobusy Olimpia Ekspres - v sezóne jazdia každú polhodinu a zastavia vám na autobusových zastávkach pozdĺž jadranskej magistrály, ktorých je hojný počet. Môžete sa nechať vysadiť i po ceste v Bečići.

CETINJE

Cetinje je bývalé hlavné mesto Čiernej Hory z čias jej definitívneho vymanenia sa spod osmanskej kontroly v 19. storočí. Návšteva vo vás môže zanechať rozporuplný dojem - niektorí návštevníci sú nadšení z pokojnej a tichej atmosféry dýchajúcej nostalgiou a zašlými časmi minulej glorioly, iní sú zase sklamaní z provinčnosti a nedostatku "mestskej" aureoly. Hlavná ulica v Cetinje lemovaná budovami niekdajších veľvyslanectiev vskutku dáva tušiť, že mesto bolo v minulosti omnoho dôležitejším centrom, než je dnes, na strane druhej je štatút "hlavného mesta" trochu zavádzajúci - po pár hodinách máte Cetinje prejdené odpredu aj odzadu a nemáte tu ďalej čo robiť. Mesto je však veľmi dobre dostupné tak z pobrežia, ako aj z Podgorice, a tak by bola rozhodne škoda nezastaviť sa tu na príjemný poldenný výlet.

Turistické informácie sa nachádzajú na ulici Novice Cerovića hneď vedľa hlavných cetinjských atrakcií - Národného múzea a kláštora.

UBYTOVANIE STRAVOVANIE ČO VIDIEŤ DOPRAVA

UBYTOVANIE

Poviem to jednoducho - ubytovať sa v Cetinje nie je dobrý nápad. Vzhľadom na charakter tamojších turistických atrakcií, ktoré dokonale vyhovujú spôsobu návštevy "prídem, pozriem a zase odídem" sa neočakáva, že by nejakí turisti mali v úmysle zotrvať v meste cez noc. Ubytovanie v súkromí tu tak absentuje a hotelové ubytovanie je momentálne obmedzené na klasický hotel juhoslovanského socialistického typu - Hotel Grand. Ostávať v Cetinje na noc je tak opodstatnené iba v prípade, že nemáte inú možnosť.

HOTEL GRAND
ADRESA: Njegoševa 1; na južnom konci pešej promenády.
WEB: http://hotel-grand.tripod.com/
CENY: Cca 60 € za dvojlôžkovú izbu.
POPIS: Jedná sa o veľký a honosný hotel, akých bolo v dobách Titovho socializmu v niekdajšej Juhoslávii postavených veľké množstvo. Všetky tieto hotely sa vyznačujú typickou monumentálnou architektúrou a boli projektované pre výrazne vyššie počty návštevníkov, než sú dnes realitou. Množstvo týchto hotelov je ešte stále vo vlastníctve štátu a keďže obvykle zívajú prázdnotou, postupne chátrajú. Každopádne tu zacítite obvyklú pachuť po "starých dobrých časoch", avšak ubytovanie je pohodlné a príjemné.

STRAVOVANIE

Nenájdete tu žiadne gastronomické zázraky, na strane druhej ani predražené pasce na turistov. V tých niekoľkých reštauráciach, ktoré v Cetinje existujú, dostanete poctivé čiernohorské jedlo za veľmi prijateľné ceny - obecne o minimálne tretinu nižšie, než v turistických strediskách na pobreží. Krátka prechádzka po centre vám pomôže utvoriť si predstavu o tamojších podnikoch a vyberiete si ten, ktorý je vám najsympatickejší.

VINOTEKA
ADRESA: Njegoševa 103; na hlavnej pešej promenáde prechádzajúcej centrom mesta.
CENY: 3 -5 €.
POPIS: Príjemná reštaurácia so záhradou, ktorá ponúka čiernohorskú i taliansku kuchyňu (pizza a cestoviny) za lacný peniaz.

ČO VIDIEŤ

Hlavné námestie v Cetinje sa volá Balšića Pazar a pravdepodobne tu začnete svoju túru mestom. Na námestí nemôžete prehliadnuť obrovskú nástennú mapu mesta, ktorá vám určite na začiatku uľahčí orientáciu. Z námestia vedie ulica Njegoševa, pozdĺž ktorej si môžete všimnúť budovy niekdajších veľvyslanectiev. Nejedná sa o žiadne monštrózne stavby, zaujímavá je predovšetkým ich architektúra, keď napr. ruské, talianske či francúzske veľvyslanectvo nesú typické architektonické štýly pre danú krajinu.

Na západ od Njegoševej ulice pozdĺž ulice Novice Cerovića uvidíte hlavné cetinjské atrakcie - Národné múzeum, Biliardovú sálu a Cetinjský kláštor. Národné múzeum Čiernej Hory pozostáva z viacerých budov venujúcich sa odlišným expozíciam, pričom je možné zakúpiť si centrálnu vstupenku (8 €) pre všetkých päť expozícií sídliacich v rôznych budovách, alebo si kupovať jednotlivé vstupenky iba do tých častí, ktoré vás zaujímajú. V budove niekdajšieho čiernohorského parlamentu sú umiestnené expozície Historického a Umeleckého múzea. Trochu ďalej južnejším smerom narazíte na červenú budovu - Múzeum Kráľa Nikolu. Všetky tieto múzeá sú hodné návštevy, hoci ich môžu sprevádzať menšie nepríjemnosti - v Umeleckom múzeu sa okolo vás zvykol motať doterný personál a v Múzeu Kráľa Nikolu dokonca neexistovali možnosti individuálnej prehliadky, hoci ste mali riadne zakúpenú vstupenku Národného múzea pre všetky expozície - toto sa možno medzičasom zmenilo a oplatí sa to na mieste preveriť.

Medzi budovou parlamentu a Nikolovým múzeom nájdete Njegošove múzeum, ktoré je inak nazývané aj Biljarda, keďže v tejto budove sa okrem toho, že bola rezidenciou zrejme najpopulárnejšieho čiernohorského vládcu/básnika Petra II. Petrovića Njegoša, nachádzal i prvý biliardový stôl v Čiernej Hore. Vedľa múzea sa nachádza sklenený pavilón, v ktorom môžete obdivovať reliéfnu mapu Čiernej Hory vyhotovenej Rakúšanmi počas 1. svetovej vojny. Ak vás aj nebavia statické múzeálne expozície, túto mapu sa určite oplatí vidieť. Posledným a zrejme najmenej zaujímavým múzeom je Etnografické múzeum v niekdajšej budove srbského veľvyslanectva hneď oproti Múzeu Kráľa Nikolu.

Na západ hneď za Biljardou sa nachádza Cetinjský kláštor (vstup zdarma) pôvodne z 15. storočia, ktorý však podstúpil intenzívnu prestavbu koncom 18. storočia v dôsledku osmanských útokov. V kláštore sa nachádzajú zvyčajné relikvie (v tomto prípade údajný úlomok z Ježišovho kríža a ruka Sv. Jána Krstiteľa). Ak si získate sympatie tamojších mníchov, môžu vám dovoliť vstup do kláštornej pokladnice, ktorá je normálne prístupná iba skupinovým exkurziám (2 €). Nachádza sa tu značne fascinujúca kolekcia rôznych šperkov vrátane niekdajšej koruny srbského kráľa Stjepana Uroša III. Významným artiklom je i kópia tzv. Oktoihu - prvej knihy vytlačenej v srbskom jazyku z konca 15. storočia. Nezabudnite, že pre návštevu kláštora je vhodné decentné oblečenie - ak máte napr. odhalené ramená, mnísi vám pravdepodobne požičajú veľkú šatku na ich zakrytie.

Okrem kláštora sa v Cetinje nachádza i niekoľko menších kostolíkov, ako Dvorska Crkva (na mieste pôvodného Cetinjského kláštora), či Vlaška Crkva (na ceste z autobusovej stanici po Grahovskej ulici do centra). Plot okolo Vlašského kostola je vyrobený z hlavní pušiek ukoristených po porážke osmanského vojska. Pred kostolíkom stojí socha Lovčenskej víly, venovaná padlým bojovníkom v 1. svetovej vojne, ktorí sa vrátili z USA bojovať za Čiernu Horu.

DOPRAVA

Autobusová stanica sa nachádza na východ smerom od centra a nájdete ju vzhľadom na kompaktnosť mestečka bez väčších problémov. Na rozdiel od väčšiny ostatných čiernohorských autobusových staníc tu však nenájdete absolútne žiadne služby - stanica je iba betónovou budovou slúžiacou ako úkryt pred dažďom, a tým jej funkcie končia. Nie sú tu ani informácie o odchodoch autobusov, ani žiaden zriadenec predávajúci lístky. Nemusíte sa však obávať, že by ste tu zostali pridlho - autobusy na trase Podgorica - Budva prechádzajúce cez Cetinje premávajú v podstate každú polhodinu, hoci cez obed ich frekvencia klesá a k večeru postupne konverguje k nule.

Vlaky cez Cetinje nechodia a zrejme ani nikdy chodiť nebudú.