Chorvátsko - všeobecné informácie |
ČO VIDIEŤ BEZPEČNOSŤ COLNÉ PREDPISY A VÍZA DOPRAVA JAZYK PENIAZE UBYTOVANIE VEĽVYSLANECTVÁ
| ČO VIDIEŤ |
Chorvátsko je zrejme turisticky najatraktívnejšou krajinou západného Balkánu, na strane druhej je však rovno potrebné dodať, že drvivá väčšina zahraničných návštevníkov krajiny sú prímorskí dovolenkári, ktorí prídu na jadranské pobrežie, strávia tu týždeň či dva a následne odídu nazad do vlasti. Ich dojmy sú tak v drvivej väčšine odvodené z podmienok na kúpanie, počasia a ponuky miestnych barov, čo občas dopĺňa zopár fakultatívnych výletov. Toto samozrejme neplatí o všetkých návštevníkoch - z priestoru bývalého Československa do Chorvátska chodievalo a stále chodieva množstvo ľudí, ktorí majú krajinu prechodenú odzhora až nadol a poznajú (takmer) všetky jej väčšie ostrovy, zákutia a iné zaujímavosti. Každopádne na objavovanie je tu toho vskutku mnoho - šarmantné hlavné mesto Záhreb spájajúce stredovekú i habsburskú architektúru, dalmátske mestečká s červenými strechami, malebná Istria, či početné ostrovy.
Jednotlivé regióny sa od seba odlišujú - samozrejme nie natoľko, ako sa líši celková podoba Chorvátska od napr. Albánska či Kosova, avšak i napriek tomu tu návštevník vybadá odlišnosti vyplývajúce z historicko-kultúrnych rozdielov. Dalmátske pobrežie i Istria boli dlhodobo súčasťou Benátskej republiky a hlavné atrakcie - Rovinj, Split, Zadar, Šibenik či Dubrovnik zdieľajú spoločné architektonické trendy. Záhreb je skutočnou metropolou, ktorá pripomína stredoeurópske hlavné mestá, avšak zároveň disponuje zrejmým balkánskym duchom. Vnútrozemské chudobné regióny Lika, Banija i Kordun boli (a do istej miery stále sú) baštou chorvátskeho nacionalizmu a rurálnych tradícií. Rovné pláne Slavónie pripomínajú Maďarsko - i kuchyňa zdieľa spoločné črty vrátane produkcie vlastnej štipľavej papriky. A tak by da dalo pokračovať ďalej - krajina je na množstvo návštevníkov zvyknutá a zodpovedajú tomu i úrovne služieb (obvykle vyššie než v južných častiach Balkánu), avšak zároveň sa tu dá vybadať i istý ranokapitalistický podnikateľský duch a túžba po rýchlom zbohatnutí za každú cenu, čo sa prirodzene taktiež odráža v osobnom jednaní obzvlášť v turisticky atraktívnych lokalitách.
| BEZPEČNOSŤ |
Krajina je zo všetkých štátov západného Balkánu najpodobnejšia strednej Európe a nie je tak potrebné do hĺbky sa venovať bezpečnostnej problematike. Platia samozrejme obvyklé pravidlá ako dávať si pozor na osobné veci v miestach s veľkým počtom ľudí a nezaplietať sa do politicky motivovaných diskusií. Nezávislosť Chorvátska a zapojenie do tzv. vlasteneckej vojny je stále citlivou témou, pričom krajina je politicky značne polarizovaná medzi stúpencov a odporcov bývalého prezidenta Franja Tudjmana. Ak neviete, aké politické názory má váš partner v diskusii, je lepšie nepúšťať sa do zapálenej debaty a radšej si vypočuť, co si druhá strana myslí. Množstvo Chorvátov je tolerantných a otvorených, avšak stále sa stretnete i s názormi typu "všetci Srbi si zaslúžia len to najhoršie" atď. Skúsenosť z traumatizujúcich udalostí ako bombardovanie Dubrovnika, ale hlavne zničenie Vukovaru, je stále dosť čerstvá.
Kvalita vody a jedla je dobrá, v podstate rovnaká ako v ČR či SR - pravdepodobnosť, že vás postretnú tráviace ťažkosti, je dosť malá.
| COLNÉ PREDPISY A VÍZA |
Do Chorvátska môžu slovenskí občania cestovať s platným slovenským cestovným pasom, alebo občianskym preukazom na dobu 90 dní bez víz. Do cestovného pasu rodičov môžu byť zapísané deti do päť rokov. Deti staršie ako 5 rokov potrebujú pre vstup a pobyt v Chorvátsku vlastný cestovný pas. Podľa vyjadrenia MZV požadujú pracovníci hraničnej a cudzineckej polície pri vstupe od cudzincov aj preukázanie finančných prostriedkov 100,- EUR na osobu a deň pobytu. V praxi sa však tieto kontroly temer vôbec nevykonávajú, pokiaľ je teda z vášho vzhľadu zrejmé, že sa jedná o normálnu turistickú cestu; na prvý pohľad podozrivé osoby môžu byť kontrole vlastníctva finančných prostriedkov podrobené.
Oficiálne na území Chorvátska platí pre cudzincov prihlasovacia povinnosť do 24 hodín po prekročení štátnej hranice. Túto povinnosť má štátny, alebo súkromný ubytovateľ. V ostatných prípadoch je tak povinný urobiť každý turista osobne, na oddelení pre cudzincov na miestnej polícii. MZV opäť uvádza, že doklad o prihlásení si treba starostlivo uschovať, pretože je často požadovaný od pracovníkov hraničnej a cudzineckej polície pri odchode z krajiny - opäť však dodávam, že v praxi sa tieto kontroly nevykonávajú. Obzvlášť v letnej sezóne je na chorvátskych hraniciach obrovský nápor dovolenkárov a pasové, resp. colné kontroly sú vykonávané skôr ako formalita. Tento trend bude nepochybne ešte posilnený po blížiacom sa vstupe krajiny do EÚ (druhou stranou mince však budú zrejme zosilnené kontroly na hraniciach so Srbskom, BaH a Čiernou Horou).
Pre dovážané predmety, na ktoré sa nedá pohliadať ako na predmety osobnej potreby, platí bezcolný limit vo výške 300 HRK na osobu. Predmety a potraviny, ktorých hodnota prekračuje bezcolný limit, sú na hraničnom prechode pri vstupu do Chorvátska preclené a naviac je potrebné za ne uhradiť DPH vo výške 23%. Opäť však platí uvedené vyššie - pravdepodobnosť, že sa stanete predmetom colnej prehliadky, sa blíži skôr nule.
V rámci bezcolného limitu je možné doviesť max. 200 cigariet, 1 l tvrdého alkoholu, 2 l vína, 50 ml parfému, 250 ml toaletnej vody, lieky a zdravotnícke výrobky v množstve potrebnom pre konkrétneho cestujúceho.
| DOPRAVA |
| DO CHORVÁTSKA |
LETECKY
Do Chorvátska sa dá letieť nízkonákladovými spoločnosťami dokonca i zo strednej Európy, hoci časy vskutku lacných leteniek so SkyEurope do Dubrovnika sú už minulosťou. Danube Wings lieta z Bratislavy i z Košíc do Rijeky; z Bratislavy potom i do Splitu a Zadaru. Česká spoločnosť SmartWings lieta z Prahy a z Ostravy do Splitu, avšak hoci sa SmartWings navonok profilujú ako low-cost, v skutočnosti sú ich ceny často dosť vysoké. Inak sú pochopiteľne k dispozícii letenky klasického typu, avšak na strane druhej je pri ceste do Chorvátska otázne, nakoľko sa letecká doprava vyplatí. Krajina je geograficky bližšie ako južná časť bývalej Juhoslávie a naviac cez ňu ide výborná diaľnica A1, ktorá momentálne siaha po prístav Ploče a má byť dotiahnutá perspektívne až do Dubrovnika, resp. čiernohorskú hranicu.
Najväčšie medzinárodné letisko je suverénne v Záhrebe, ďalšie sú v Zadare, Rijeke, Dubrovniku a Splite; tu je však doprava viac sústredená na pravidelné či charterové lety privážajúce dovolenkárov z celej Európy.
Možnosti letov do Záhrebu z letísk v ČR, SR a okolí:
| Letecká spoločnosť | Odletové letisko | Približná najnižšia cena* | Prestupy |
| AUSTRIAN AIRLINES | VIEDEŇ | 208 € | 0 |
| QATAR AIRWAYS | BUDAPEŠŤ | 180 € | 0 |
| CROATIA AIRLINES | VIEDEŇ | 218 € | 0 |
| CROATIA AIRLINES | PRAHA | 192 € | 1 |
*ceny sú za spiatočnú letenku pre dospelú osobu vrátane letiskových poplatkov a s rezerváciou 3 mesiace vopred. Pre aktuálny stav cien leteniek odporúčam napr. Student Agency, či CKM.
Z Macedónska lieta jeden až dvakrát denne (podľa konkrétneho dňa) zo Skopje do Záhrebu Croatia Airlines. Podobne tak sú k dispozícii pravidelné lety z Bosny a Hercegoviny. Dvakrát týždenne lieta z Čiernej Hory linka medzi Podgoricou a Záhrebom, raz týždenne z Kosovskej Prištiny. Z Albánska a Srbska priame linky nelietajú. Pre ostatné chorvátske medzinárodné letiská a detaily ich prípadného spojenia s krajinymi západného Balkánu odporúčam konzultovať jednotlivé internetové stránky týchto letísk.
AUTOBUSOM
Kosovo-Chorvátsko Srbsko-Chorvátsko Albánsko-Chorvátsko Macedónsko-Chorvátsko BiH-Chorvátsko CG-Chorvátsko
Do Chorvátska sa dá bez problémov cestovať autobusom tak zo Slovenska, ako aj z Českej republiky - najviac spojení je pochopiteľne v letnej dovolenkovej sezóne. Linky sa však primárne zameriavajú na prímorské destinácie a sú tak vhodné predovšetkým pre letných dovolenkárov. Do Záhrebu ako najdôležitejšieho dopravného uzla krajiny premáva spojov o poznanie menej.
| Stanica | Čas odchodu1 | Čas odchodu2 | Stanica | Čas odchodu3 | |
| ŽILINA | - | 11:30 | SPIŠ. N. VES | 12:00 | |
| TRENČíN | - | 14:00 | PREŠOV | 13:20 | |
| BRATISLAVA | 16:00 | 16:00 | KOŠICE | 14:00 | |
| WIEN | 18:30 | - | ZADAR | 04:40 | |
| KARLOVAC | 01:05 | - | BIOGRAD | 05:00 | |
| ZADAR | 04:05 | - | VODICE | 05:45 | |
| BIOGRAD | 04:35 | - | ŠIBENIK | 05:55 | |
| ŠIBENIK | 05:20 | 04:40 | TROGIR | 07:00 | |
| TROGIR | 06:35 | - | SPLIT | 07:35 | |
| SPLIT | 07:05 | 06:20 | OMIŠ | 08:05 | |
| OMIŠ | - | 07:05 | MAKARSKA | 08:50 | |
| MAKARSKA | - | 07:45 |
1Spoj premáva v piatok, prepravca: Slovak Lines. Vo Viedni je potrebné prestúpiť na spoj druhého dopravcu.
2 Spoj premáva v utorok a piatok, prepravca: SAD Trenčín. Premáva od 22.6. do 16.9.
3 Spoj premáva v piatok, prepravca: Eurobus Košice. Premáva od 22.6. do 9.9.
| Stanica | Čas odchodu1 | Čas odchodu2 | Čas odchodu5 | Stanica | Čas odchodu3 | Stanica | Čas odchodu4 | ||
| PRAHA | 21:00 | 15:30 | 12:00 | PRAHA | 15:30 | PRAHA | 12:00 | ||
| BRNO | 23:30 | 18:30 | 15:00 | BRNO | 18:30 | BRNO | 15:00 | ||
| RIJEKA | - | 06:00 | - | ZNOJMO | 19:25 | TUČEPI | 06:45 | ||
| OPATIJA | - | 06:20 | - | RIJEKA | 06:00 | PODGORA | 06:55 | ||
| ROVINJ | - | 07:45 | - | CRIKVENICA | 06:40 | DRVENIK | 07:20 | ||
| PULA | - | 08:30 | - | MALINSKA | 07:15 | GRADAC | 07:40 | ||
| ZAGREB | 08:00 | - | 23:55 | KRK | 07:30 | PLOČE | 08:00 | ||
| KARLOVAC | - | - | 00:45 | BAŠKA | 08:00 | NEUM | 08:55 | ||
| PLITVIČKA J. | - | - | 02:25 | OPATIJA | 06:20 | DUBROVNIK | 09:45 | ||
| ZADAR | - | - | 05:00 | ROVINJ | 07:45 | - | - | ||
| ŠIBENIK | - | - | 06:40 | PULA | 08:30 | - | - | ||
| PRIMOŠTEN | - | - | 07:10 | - | - | - | - | ||
| TROGIR | - | - | 07:40 | - | - | - | - | ||
| SPLIT | - | - | 08:30 | - | - | - | - | ||
| OMIŠ | - | - | 09:15 | - | - | - | - | ||
| MAKARSKA | - | - | 10:00 | - | - | - | - |
1 Spoj premáva v piatok, prepravca: Touring Bohemia.
2 Spoj premáva v piatok, prepravca: Tourbus. Premáva od 1.6. do 16.9.
3 Spoj premáva v piatok, prepravca: Tourbus. Premáva od 25.5. do 16.9. V Rijeke sa spoj delí na dve samostatné linky do Bašky/Puly.
4 Spoj premáva v piatok, prepravca: Tourbus. Premáva od 8.6. do 16.9.
Z Kosova sa do Chorvátska nedá v súčasnosti cestovať priamou linkou. Alternatívy zahŕňajú prestupy v Sarajeve, či v Belehrade.
Zo Srbska sa do Chorvátska dá cestovať momentálne bez akýchkoľvek problémov - dávno preč sú časy, keď medzi týmito krajinami existovalo iba minumum spojov a pri kupovaní lístka sa na vás predavač pozeral ako na vlastizradcu. Záhreb a Belehrad spája diaľnica a cesta tak rýchlo ubieha.
Rozpis liniek na trase z Belehradu, resp. Nového Sadu do Záhrebu:
| Stanica | Odchod1 | Odchod1 | Odchod1 | Odchod2 | Odchod3 | Odchod1 |
| BUJANOVAC | 09:05 | - | - | - | - | - |
| VRANJE | 09:26 | - | - | - | - | - |
| VLADIČIN HAN | 10:01 | - | - | - | - | - |
| LESKOVAC | 10:50 | - | - | - | - | - |
| NIŠ | 11:55 | 04:00 | - | - | - | - |
| SUBOTICA | - | - | - | - | 08:00 | - |
| BAČKA TOPOLA | - | - | - | - | 08:30 | - |
| NOVI SAD | - | - | - | - | 09:30 | 11:00 |
| BEOGRAD | 15:50 | 07:30 | 11:30 | 23:00 | - | - |
| ŠID | - | - | 13:00 | - | - | - |
| IRIG | - | - | - | - | - | 11:30 |
| RUMA | - | - | - | 23:50 | - | 11:45 |
| SREMSKA MITROVICA | - | - | - | - | - | 12:05 |
| ZAGREB | 21:15 | 13:00 | 17:30 | 05:00 | 15:00 | 17:30 |
| KARLOVAC | - | - | - | 05:50 | - | - |
1 Prepravca: Čazmatrans Nova, Niš Ekspres, Severtrans Sombor
2 Prepravca: Autotransport Karlovac, Falcon
3 Prepravca: Presečki grupa, Suboticatrans
Rozpis liniek na trase Belehrad, resp. Novi Sad - Split:
| Stanica | Odchod1 | Odchod2 | Odchod3 |
| SOMBOR | - | - | 20:30 |
| ODŽACI | - | - | 21:05 |
| NOVI SAD | - | - | 22:00 |
| BEOGRAD | 19:00 | 20:30 | - |
| KORENICA | - | 05:00 | - |
| UDBINA | - | 05:35 | - |
| GRAČAC | 03:30 | 06:00 | - |
| KNIN | 05:00 | 07:00 | - |
| DRNIŠ | 05:30 | - | - |
| SINJ | - | 08:15 | - |
| ZADAR | - | - | 08:30 |
| BIOGRAD N.M. | - | - | 09:00 |
| ŠIBENIK | - | - | 10:00 |
| TROGIR | - | - | 11:00 |
| SPLIT | 07:00 | 09:00 | 11:30 |
| MAKARSKA | 08:30 | - | - |
1 Prepravca: Promet Makarska, BS Tours Beograd
2 Prepravca: Otisak Putovanja Split, Lasta Beograd
3 Prepravca: Lasta Beograd
Rozpis liniek na trase z Belehradu do Osijeku:
| Stanica | Odchod1 | Odchod1 | Odchod1 | Odchod1 |
| BEOGRAD | 06:30 | 10:00 | 15:00 | 18:00 |
| KUKUJEVCI | 07:35 | 11:25 | 16:05 | 19:05 |
| BAČINCI | 07:45 | 11:35 | 16:15 | 19:15 |
| GIBARAC | 07:52 | 11:42 | 16:22 | 19:22 |
| ŠID | 08:05 | 11:50 | 16:35 | 19:35 |
| VUKOVAR | 09:20 | 12:55 | 17:45 | 20:45 |
| OSIJEK | 10:08 | 13:40 | 18:33 | 21:33 |
1 Prepravca: Čazmatrans Nova, Lasta Beograd, Šidexpres Šid
Rozpis liniek na niektorých ďalších trasách:
| Stanica | Odchod7 | Stanica | Odchod1 | Odchod6 | Stanica | Odchod2 | Odchod3 | Odchod4 | Odchod5 | ||
| NIŠ | 21:30 | ZRENJANIN | 19:00 | - | BEOGRAD | 06:45 | 07:00 | 20:00 | 08:00 | ||
| ALEKSINAC | 22:00 | BEOGRAD | 20:20 | 08:00 | RIJEKA | 14:50 | 15:15 | 04:00 | 16:45 | ||
| KRUŠEVAC | 23:00 | SREMSKA MITROVICA | 21:35 | - | UMAG | - | - | - | 19:00 | ||
| VRNJAČKA BANJA | 23:40 | SISAK | 01:20 | 13:25 | POREČ | - | - | - | 19:40 | ||
| KRALJEVO | 00:10 | PETRINJA | 01:55 | 13:37 | PAZIN | - | 16:25 | - | - | ||
| ČAČAK | 00:55 | GLINA | 02:25 | 13:59 | ROVINJ | 16:20 | - | 05:10 | - | ||
| UŽICE | 02:05 | SLUNJ | - | 15:15 | PULA | 17:00 | 17:15 | 05:40 | - | ||
| METKOVIĆ | 09:05 | PLITVIČKA JEZERA | 04:25 | - | - | - | - | - | - | ||
| OPUZEN | 09:20 | KORENICA | 04:45 | - | - | - | - | - | - | ||
| MAKARSKA | 10:30 | UDBINA | 05:30 | - | - | - | - | - | - | ||
| OMIŠ | 11:15 | GRAČAC | 06:00 | - | - | - | - | - | - | ||
| SPLIT | 12:00 | OBROVAC | 06:25 | 17:20 | - | - | - | - | - | ||
| - | - | BENKOVAC | 06:53 | 17:48 | - | - | - | - | - | ||
| - | - | ZADAR | 07:30 | - | - | - | - | - | - | ||
| - | - | ŠIBENIK | - | 18:33 | - | - | - | - | - |
1 Prepravca: APP Požega, Contus Zadar, Autobanát Zrenjanin
2 Premáva vo štvrtok a v nedeľu, prepravca: Fils Pula, BS Tours Beograd
3 Premáva vo štvrtok a v nedeľu, prepravca: Lasta Beograd
4 Premáva v stredu, štvrtok, piatok a v nedeľu, prepravca: Fils Pula, BS Tours Beograd
5 Premáva v stredu, piatok a pondelok, prepravca: Lasta Beograd
6 Premáva v pondelok a piatok, prepravca: Fudeks Beograd
7 Prepravca: Niš Ekspres
Ako vidno, najlepšie sa zo Srbska do Chorvátska cestuje do Záhrebu, slavónskeho Osijeku a pochopiteľne na dalmátske pobrežie, resp. Istriu. V podstate každé väčšie pobrežné mesto v Dalmácii okrem Dubrovnika však taktiež disponuje aspoň jedným priamym autobusom z Belehradu, hoci nemusí nutne premávať každý deň. Pokiaľ vám spojenie nevyhovuje, dá sa bez problémov dopraviť na pobrežia zo Záhrebu, kde sa zase dostať z Belehradu nie je najmenší problém. Ak sa potrebujete dostať na pobrežie z centrálneho či južného Srbska cez Bosnu, budete musieť zrejme prestúpiť v niektorom meste v BiH, inak je možná alternatívna cesta cez Záhreb, do ktorého premávajú spoje až z Bujanovca v Preševskom údolí v južnom Srbsku. Do Dubrovnika je pravdepodobne najlepšie spojenie cez Mostar, alebo cez Čiernu Horu. Zrejme najlepším súborným zdrojom pre medzinárodné linky do a zo Srbska sú stránky Prevoz Putnika (po otvorení konkrétneho .pdf dokumentu sú v prevádzke iba tie linky, ktoré sú v pravom hornom rohu označené písmenom D).
Medzi Albánskom a Chorvátskom nepremávajú žiadne priame autobusové linky. Najjednoduchšou variantou je ísť najprv z Albánska do Čiernej Hory (trasa Shkodra - Ulcinj) a potom pokračovať po jadranskom pobreží ďalej smerom do Chorvátska.
Z Macedónska premáva jeden priamy spoj denne medzi Strugou a Záhrebom, ktorý prechádza cez Skopje (z Chorvátska ďalej pokračuje do Slovinska smer Ljubljana a Koper):
| Stanica | Odchod1 | |
| STRUGA | 13:00 | |
| KIČEVO | 14:00 | |
| GOSTIVAR | 15:00 | |
| TETOVO | 16:00 | |
| SKOPJE | 17:00 | |
| KUMANOVO | 18:00 | |
| ZAGREB | 06:00 |
1 Prepravca: Čazmatrans Nova, Hisar Turizam
V letnej sezóne premávajú i pravidelné linky medzi Skopje a Dubrovnikom, resp. Splitom - informácie si overte na stránkach daných autobusových staníc.
Z Bosny a Hercegoviny do Chorvátska premáva pomerne slušne rozvetvená sieť spojov, pričom sa toto týka hlavne miest v západnej Hercegovine (Čapljina, Grude a pod.) obývaných prevažne chorvátskym obyvateľstvom. Tieto mestá na čele s Mostarom majú vybudované dobré spojenia s dalmátskym pobrežím, hoci frekvencia spojov je nižšia než napr. medzi Srbskom a Republikou Srpskou. Spojenia do Záhrebu sú tiež celkom časté, v prípade absencie priamej linky nie je taktiež problém prísť napr. do Splitu a prestúpiť.
Do Dubrovnika existujú štyri spojenia denne zo Sarajeva, ktoré prechádzajú cez Mostar - odchody zo Sarajeva sú o 07:15, 10:00, 14:30 a 22:30 (posledné dva spoje premávajú iba v júli a auguste), cesta trvá cca 6 hodín. Z Trebinje hneď za hranicou ide spoj o 10:00 okrem nedele.
Do Splitu premávajú zo Sarajeva linky denne o 06:00, 10:00, 14:30, 16:10 a 21:00 s príchodmi o 13:05, 18:00, 21:10, 23:15 a 04:30. Okrem toho premáva v letnej sezóne ešte jeden spoj s odchodozm zo Sarajeva o 07:00 s príchodom 15:00. Niektoré tieto spoje idú cez Mostar. Okrem toho premávajú z Mostaru do Splitu ešte linky o 06:30, 06:45, 11:10 a 16:45.
Zo Sarajeva idú do Záhrebu nasledujúce spoje:
| Stanica | Odchod1 | Odchod2 | Odchod1 | Odchod3 | Odchod1 |
| KONJIC | - | 08:00 | - | - | - |
| SARAJEVO | 06:30 | 09:30 | 12:30 | 16:00 | 22:00 |
| ZENICA | - | - | - | 17:30 | - |
| MAGLAJ | - | - | - | 18:30 | - |
| KISELJAK | 07:15 | - | 13:15 | - | 23:00 |
| BUSOVAČA | 07:45 | - | 13:45 | - | 23:30 |
| VITEZ | 08:00 | - | 14:00 | - | 23:45 |
| TRAVNIK | 08:20 | - | 14:20 | - | 23:59 |
| DONJI VAKUF | 09:05 | - | 15:10 | - | 00:45 |
| JAJCE | 09:55 | - | 16:00 | - | 01:35 |
| BANJA LUKA | 11:45 | - | 17:35 | - | 03:15 |
| ZAGREB | 14:50 | 16:00 | 20:55 | 23:55 | 06:00 |
| KARLOVAC | - | - | - | 00:50 | - |
| RIJEKA | - | - | - | 02:50 | - |
| PULA | - | - | - | 04:30 | - |
1Prepravca: Croatia Bus, Centrotrans
2Prepravca: Panoramabus Zagreb, Globtour Međugorje
3Prepravca: Autotrans
Rozpis liniek na trase Mostar - Záhreb (linky majú rôzne trasy, preto sa nedajte pomýliť na pohľad divným poradím časov):
| Stanica | Odchod1 | Odchod2 | Odchod1 | Odchod3 | Odchod4 | Odchod1 |
| NEUM | 05:15 | - | - | - | - | - |
| ČAPLJINA | 06:25 | 07:30 | 12:30 | - | - | 21:15 |
| MEĐUGORJE | 07:30 | 08:10 | 12:10 | - | 20:00 | 22:30 |
| MOSTAR | 07:00 | 08:45 | 13:15 | 20:00 | 20:50 | 22:00 |
| JAJCE | - | 13:20 | 18:00 | - | - | - |
| ZAGREB | 15:15 | 18:30 | 23:00 | 04:30 | 06:00 | 06:00 |
| VARAŽDIN | - | - | - | - | 08:00 | - |
1Prepravca: Panoramabus Zagreb, Globtour Međugorje
2Prepravca: Panoramabus Zagreb, Autoprevoz Mostar
3Prepravca: Autoherc Grude, Autoprevoz Mostar
4 Preprevca: Autobusni promet Varaždin
Záhreb je obecne veľmi dobrým východzím bodom pre destinácie v Bosne a Hercegovine, podobne tak Split; stránky daných autobusových staníc poskytujú dobré informácie o spojoch do oboch miest. Autobusové stanice v BiH (týka sa to tak Sarajeva, ako aj Mostaru) zatiaľ podobné stránky nemajú, pre istú časť spojov sa však dajú využiť napr. stránky jedného z najväčších bosnianskych prepravcov Centrotrans, v Mostare je online k dispozícii aspoň rozpis mostarského prepravcu Autoprevoz-Bus.
Z Čiernej Hory do Chorvátska vo svojej podstate existuje menej spojov, než by tomu na geografickú blízkosť oboch krajín mohlo byť. Do Dubrovnika sa dá z Nového Hercegu, čo je najbližšie mesto za hranicou, dostať pomerne jednoducho, do Splitu či Záhrebu je to o niečo ťažšie. V letnej sezóne sa počet spojov môže zvýšiť.
| Stanica | Odchod1 | Odchod2 | Odchod3 | Odchod4 | Odchod5 |
| ULCINJ | - | - | - | - | 05:00 |
| BAR | - | - | - | - | 05:30 |
| PODGORICA | - | 06:00 | - | 15:00 | - |
| SUTOMORE | - | 07:00 | - | - | - |
| PETROVAC | - | 07:20 | - | 16:00 | 06:00 |
| BUDVA | 14:20 | 07:50 | - | 16:25 | 06:20 |
| TIVAT | 14:50 | 08:20 | - | 16:50 | 06:50 |
| KOTOR | 15:10 | 08:30 | - | 17:00 | 07:10 |
| HERCEG NOVI | 16:10 | 09:30 | 09:30 | 18:00 | 08:10 |
| DUBROVNIK | - | 10:45 | 11:00 | 19:00 | 09:20 |
| PLOČE | - | - | - | 20:30 | 11:50 |
| MAKARSKA | - | - | - |
21:30
|
12:35
|
| SPLIT | - | - | - | 23:00 | 13:50 |
| TROGIR | - | - | - | 23:30 | - |
| ŠIBENIK | - | - | - | 00:30 | - |
| VODICE | - | - | - | 00:45 | - |
| ZADAR | - | - | - | 01:00 | - |
| KARLOVAC | - | - | - | 06:00 | - |
| ZAGREB | 05:30 | - | - | 06:45 | - |
1Prepravca: Panoramabus Zagreb, Globtour Međugorje
2Premáva v letnej sezóne, prepravca: Božur Podgorica
3Prepravca: Blue Line Herceg Novi
4Premáva v piatok, prepravca: Božur Podgorica
5Premáva v pondelok, stredu a sobotu, prepravca: Panoramabus Zagreb, Globtour Međugorje
VLAKOM
Srbsko-Chorvátsko BiH-Chorvátsko
V nedávnej minulosti existovalo priame vlakové spojenie medzi Prahou, resp. Bratislavou a chorvátskym Splitom - zabezpečoval ho rýchlik Jadran v letnej sezóne. Jeho fungovanie však bolo spochybňované vzhľadom na otáznu ekonomickú rentabilitu a zatiaľ nie je jasné, či bude premávať aj v letnej sezóne 2012. Priame spojenie so Záhrebom neexistuje. Najjednoduchším spojením s chorvátskom metropolou je dopraviť sa do Viedne, kam tak z Prahy, ako aj z Bratislavy premáva dostatok liniek. Z Viedne premávajú do Záhrebu dva priame vlaky denne - D 285 Zagreb-Corvinus o 07:02 (príchod do Záhrebu 13:06) a EC 159 Croatia o 16:02 (príchod do Záhrebu 22:38).
Jednotlivé časy odchodov sa samozrejme môžu časom zmeniť, pred cestou si je potrebné pre každý prípad overiť aktuálne časové údaje napr. na IDOSe, či serveri nemeckých železníc.
Zo Srbska premáva niekoľko vlakov denne z Belehradu do Záhrebu - iné vlakové spojenie medzi oboma krajinami mimo letnej sezóny v súčasnosti neexistuje. Ak chcete cestovať vlakom zo Srbska na dalmátske pobrežie, môžete cestu zahájiť v Belehrade, v Záhrebe však musíte prestúpiť, aby ste sa dostali do Splitu. To isté platí, ak chcete ísť na Istriu - ideálne je vziať vlak do Záhrebu a ďalej do Rijeky. V letnej sezóne od 25. júna do 28. augusta premáva na trase Belehrad - Split - Belehrad vlak "Jadran Express". Nasledovné vlaky nekončia svoju trasu v Záhrebe - pokračájú ďalej do Villachu, Benátok alebo Schwarzachu, to však pre spojenie medzi samotným Srbskom a Chorvátskom nehrá rolu.
| EC 210 Sava | 414 Alpine Pearls | 412 Nikola Tesla | 314 | |
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod |
| BEOGRAD | 05:13 | 10:28 | 15:16 | 21:30 |
| NOVI BEOGRAD | 05:24 | 10:39 | 15:27 | - |
| NOVA PAZOVA | 05:47 | 11:02 | 15:51 | 22:03 |
| STARA PAZOVA | 05:55 | 11:10 | 15:59 | 22:11 |
| RUMA | 06:42 | 11:57 | 16:46 | 22:58 |
| SREMSKA MITROVICA | 07:06 | 12:21 | 17:10 | 23:22 |
| ŠID | 08:20 | 13:40 | 18:27 | 00:42 |
| TOVARNIK | 08:27 | 13:43 | 18:35 | 00:50 |
| VINKONCI | 08:49 | 14:22 | 19:12 | 01:20 |
| STRIŽIVOJNA | 09:09 | 14:42 | 19:32 | 01:40 |
| SLAVONSKI BROD | 09:28 | 15:00 | 19:51 | 01:58 |
| NOVA KAPELA | 09:48 | 15:20 | 20:12 | 02:19 |
| NOVSKA | 10:33 | 16:05 | 21:00 | 03:06 |
| BANOVA JARUGA | 10:49 | 16:22 | 21:15 | 03:21 |
| KUTINA | 10:58 | 16:31 | 21:24 | 03:30 |
| IVANIĆ GRAD | 11:43 | 17:12 | 22:06 | 04:11 |
| DUGO SELO | 12:02 | 17:31 | 22:25 | 04:31 |
| ZAGREB GL. KOL. | 12:22 | 17:51 | 22:45 | 04:51 |
Z Bosny a Hercegoviny sa do Chorvátska dá vlakom dostať viacerými spôsobmi. Medzi turistami je zrejme najpopulárnejšia južná trasa zo Sarajeva, resp. Mostaru do pobrežného mestečka Ploče, ktorá vedie údolím rieky Neretvy, je naozaj malebná a hoci trvá dlhšie než tá istá trasa autobusom, jedná sa o neporovnateľne príjemnejší zážitok. Vlak pomaly prechádza krajinou a vy si máte možnosť vychutnávať jedny z najkrajších pohľadov, aké sa vám na Balkáne môžu naskytnúť. Vlak 397 ide cez celé územie BaH zo Záhrebu do Ploče, zatiaľ čo vlak 399 končí v Sarajeve, dá sa však prestúpiť na vlak 391, ktorý ide ďalej do Ploče.
V tabuľke je rozpis vlakov na trase Záhreb - Sarajevo - Ploče, avšak bez uvedenia všetkých staníc na trase. Pre kompletný súpis všetkých staníc, ako aj overenie aktuálneho cestovného poriadku, viď stránky Chorvátskych železníc, či Železníc Federácie BaH.
| 397 | 399 |
391 | |
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod |
| ZAGREB | 08:53 | 21:24 | |
| SISAK | 09:47 | 22:18 | |
| PRIJEDOR | 12:15 | 00:47 | |
| BANJA LUKA | 13:13 | 01:45 | |
| DOBOJ | 14:45 | 03:12 | |
| ZENICA | 16:37 | 04:55 | |
| SARAJEVO | 18:18 | 06:15 | 07:05 |
| KONJIC | 19:30 | - | 08:17 |
| MOSTAR | 20:38 | - | 09:21 |
| ČAPLJINA | 21:14 | - | 09:57 |
| METKOVIĆ | 21:36 | - | 10:19 |
| PLOČE | 22:09 | - | 10:52 |
Tabuľka pre opačný smer Ploče - Sarajevo - Záhreb:
| 396 | 390 |
398 | |
| Stanica | Odchod | Odchod |
Odchod |
| PLOČE | 06:28 | 17:12 | |
| METKOVIĆ | 07:04 | 17:45 | |
| ČAPLJINA | 07:26 | 18:07 | |
| MOSTAR | 08:02 | 18:43 | |
| KONJIC | 09:10 | 19:47 | |
| SARAJEVO | 10:54 | 20:59 | 21:27 |
| ZENICA | 12:12 | - | 22:45 |
| DOBOJ | 13:47 | - | 00:20 |
| BANJA LUKA | 15:43 | - | 02:05 |
| PRIJEDOR | 16:41 | - | 03:03 |
| SISAK | 19:15 | - | 05:49 |
| ZAGREB | 20:09 | - | 06:44 |
Okrem tejto hlavnej linky premáva ešte lokálny spoj na trase Tuzla - Brčko - Drenovci (HR). Ďalej premáva linka zo Sarajeva do Budapešti, ktorá prechádza chorvátskym Osijekom (odchod zo Sarajeva 06:55, v Osijeku je vlak 12:52). Existuje i železničná trať medzi chorvátskymi mestami Sisak a Knin, ktorá prechádza Bosnou pozdĺž rieky Una a mestom Bihać, avšak momentálne tu žiadne osobné spoje nepremávajú.
| PO CHORVÁTSKU |
AUTOBUSOM VLAKOM LOĎOU AUTOSTOPOM
AUTOBUSOM
Autobusová doprava v Chorvátsku je veľmi dobre fungujúca, disponuje široko rozvetvenou sieťou a spoje chodia na hlavných trasách pomerne často. Nielen zo Záhrebu, ale i z menších miest sa bez problémov dostanete do iných častí krajiny, hoci je potrebné vzhľadom na tvar krajiny podotknúť, že linky sa v zásade delia na dve skupiny - zo Záhrebu smerom na juhozápad (Dalmácia) a smerom na východ (Slavónia). Ak idete z jedného veľkého mesta do druhého, ani si v podstate nepotrebujete vopred zisťovať cestovný poriadok, spoj s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde približne každú hodinu - obzvlášť v ranných a poobedňajších hodinách. Cez obed mávajú spoje menšiu frekvenciu premávky. Ceny sú na balkánske pomery relatívne vysoké; rozhodne vyššie než v Srbsku. Študentské zľavy sa na vnútroštátnych linkách poskytujú len zriedkavo.
Vozový park je na dobrej úrovni - staré autobusy (často vyradené napr. z Nemecka), ktoré bežne premávajú v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a ďalších krajinách, v Chorvátsku už de facto neuvidíte. Cestovanie je tak porovnateľné so strednou Európou, klimatizácia a pod. je samozrejmosťou. Toto sa týka predovšetkým diaľkových liniek - na kratších regionálnych trasách premávajú i staršie vozidlá, to je však pomerne bežné i mimo Balkánu.
Po Chorvátsku sa už cestuje bez problémov, keďže diaľničná sieť bola citeľne rozšírená postupným predlžovaním diaľnice A1 smerom na juh do Ploče. Hlavné trasy tak zahŕňajú A6 západným smerom do Rijeky a na Istriu, A1 na juh do Dalmácie, A2 do Slovinska smerom na Maribor, A4 na Varaždin a do Maďarska a samozrejme A3, ktorá prechádza Slavóniou a vedie do Belehradu (z nej ešte vychádza odbočka A5 do Osijeku). Na všetkých týchto trasách premávajú časté spoje tak zo Záhrebu, ako aj medzi jednotlivými väčšími mestami. Rezervácie na vnútroštátne autobusy obvykle nie sú potrebné, avšak v letnej sezóne sa občas stáva, že jeden konkrétny spoj je vypredaný - obvykle však nie dlho po ňom nasleduje ďalší. Lístok si však musíte zakúpiť na autobusovej stanici; lístky u vodiča sa kupujú v prípade, že na autobus nastupujete niekde pozdĺž jeho trasy na zastávke označenej obvyklým symbolom. Na staniciach nájdete cestovný poriadok, avšak na zastávkach pozdĺž ciest (toto sa týka i menších miest pozdĺž hlavných ťahov, ktoré nemajú samostatnú autobusovú stanicu) poriadok nie je - ostáva vám obvykle len sadnúť si a čakať, kým spoj príde. Vnútroštátna autobusová doprava v Chorvátsku nemá žiadny kompletný centralizovaný online dostupný rozpis cestovných poriadkov, avšak celkom dobre fungujú webové stránky hlavných autobusových staníc v Záhrebe, či Splite, resp. aj ďalších staníc vo väčších mestách. Inak ako zdroje cestovných poriadkov pre konkrétne destinácie slúžia stránky jednotlivých autobusových spoločností, ktorých po Chorvátsku premáva skutočne veľké množstvo. Keď si kupujete lístok na autobusovej stanici, môže sa vám na frekventovaných trasách stať, že linku obsluhuje viacero spoločností, ktorých ponuka sa môže cenovo líšiť - spýtajte sa tak na cenové rozdiely.
VLAKOM
Ako si môžete všimnúť na priloženej mapke železničných liniek v Chorvátsku, železničná sieť je veľmi slušne rozvetvená a jediným problematickejším regiónom pre cestovanie vlakom je južná Dalmácia, kde južne od Splitu vlakové linky končia. Obzvlášť východný smer od Záhrebu je nadštandardne obsluhovaný, ale bez problémov sa dostanete i napr. na Istriu. Do menších dalmátskych miest vlaky nepremávajú - môžete sa však dopraviť do Zadaru, Splitu či Šibeniku a ďalej pokračovať autobusom.
Vlaky premávajú celkom často a na lokálnych trasách nezvyknú byť plné. V letnej sezóne sú najvyťaženejšími spojmi linky do Dalmácie a na Istriu. Spojenie si môžete bez problémov vyhľadať v cestovných poriadkoch chorvátskych železníc.
Úroveň cestovania v Chorvátsku je porovnateľná so strednou Európou - komfort cestovania sa pomerne zvyšuje a vozový park je taktiež čoraz kvalitnejší. Chorvátske železnice ponúkajú rôzne množstevné zľavy - ich ponuku si preverte na príslušných internetových stránkach.
LOĎOU
Chorvátsko je jedinou krajinou západného Balkánu, ktorá má dostatočne dlhé pobrežie pre fungovanie vnútroštátnej lodnej dopravy spájajúcej jednotlivé pobrežné strediská. Spoločnosť, ktorá tieto linky prevádzkuje, sa nazýva Jadrolinija a jej lode premávajú celý rok, hoci frekvencia v lete je vyššia než v zimných mesiacoch. Lodné linky premávajú i medzi Talianskom a chorvátskym pobrežím - hlavná trasa je na osi Bari–Rijeka–Dubrovnik so zastávkami v Zadare, Splite a na ostrovoch Hvar, Korčula a Mljet. Najkrajšia časť trasy je zrejme medzi Splitom a Dubrovnikom pomedzi množstvo ostrovov.
Cestovanie loďou je omnoho pohodlnejšie než autobusom, a keďže je Chorvátsko známe primárne svojim scénickým pobrežím, práve toto je spôsob dopravy, ktoré si najviac užijete. Je však zároveň potrebné brať do úvahy zvýšené cenové náklady, pričom v letnej sezóne sú ceny mierne vyššie. Spiatočné lístky obsahujú 20% zľavu. Na stránkach Jadrolinije nájdete pomerne prehľadné cenníky; linky sú rozdelené na medzinárodné, vnútroštátne a lokálne. Taktiež tam nájdete cestovné poriadky.
Ak máte zakúpený lístok na dlhšiu trasu, môžete sa po ceste zastaviť v niektorom z prístavov po ceste, pokiaľ o tom vopred informujete a necháte si lístok príslušne označiť - tento spôsob je lacnejší, ako dva samostatné lístky. Ak chcete cestovať v kabíne, je potrebné si ju zarezervovať vopred (cca týždeň), avšak miesto na palube je zvyčajne dostupné i bez predchádzajúcej rezervácie. Lístok si však stále musíte kúpiť v cestovnej agentúre alebo v niektorom z predajných miest Jadrolinije - priamo na palube sa už lístky nepredávajú. Zahŕňajúc všetky lokálne trasy spájajúce dalmátske pobrežné mestečká s priľahlými ostrovmi disponuje Jadrolinija obrovským počtom liniek, pričom návštevníkom krajiny vrelo odporúčam využitie aspoň jednej - už pre ten pocit cestovania loďou v naozaj krásnom prostredí.
AUTOSTOPOM
Stopovanie v Chorvátsku je možné, avšak je potrebné počítať s istými špecifikami. Na lokálnych cestách vo vnútrozemí, kde sa pohybuje len minimum turistov, sa stopuje obecne celkom dobre, resp. porovnateľne s Českom či Slovenskom. Hlavný ťah smerom na pobrežie - diaľnica A1 - však nie je pre stopárov až tak priaznivé miesto. Je tu síce vybudované pomerne veľké množstvo odpočívadiel (tzv. odmorište) a čerpacích staníc, avšak premávka na nich nie je ani zďaleka natoľko frekventovaná, ako u nás, či v Nemecku a pod. Celkom často sa stáva, že na veľkom parkovisku stojí len zopár áut, a i z tohto malého množstva tvoria väčšinu turisti s autami nacpanými batožinou, malými deťmi a pod. Príčina zrejme tkvie v tom, že A1 nie je hlavným tranzitným ťahom pre kamiónovú prepravu a jej funkcia spočíva predovšetkým v uľahčení dopravy do prímorských letovísk. Odporúčam tak snažiť sa stopnúť niekoho, kto vás vie zobrať čo najbližšie k cieľovej destinácii; presúvanie sa po čerpacích staniciach, ako sa to dá bez problémov realizovať napr. v Nemecku, vás môže výrazne zdržať.
Na jadranskej magistrále sa nestopuje príliš dobre. Po prvé, veľkú väčšinu vozidiel opäť tvoria letní dovolenkári, ktorí majú autá plné, či nechcú z princípu brať stopárov. Okrem toho tu často nie je kde zastaviť, keď je na jednej strane strmý zráz a na druhej vysoké skaly. Nakoniec vám však niekto z miestnych zastaví, dokonca občas sa v protiklade s vyššie uvedeným dostanete z miesta takmer ihneď, nie je to však pravidlom. Zle sa stopuje pri hraniciach s Čiernou Horou a Srbskom - väčšina áut končí v dedinkách pri hranici, avšak neprechádza ju. Vzhľadom na stále pretrvávajúce tenzie medzi krajinami nie je frekvencia osobnej automobilovej dopravy (opäť nerátajúc turistov) extra vysoká. O niečo lepšia je situácia smerom do BaH, kde žije primárne chorvátske obyvateľstvo.
Chorváti stopovanie poznajú a nezvyknú pýtať peniaze za zvezenie - ak si však nie ste istí, pre istotu sa ešte pred zahájením jazdy dohodnite s vodičom. Štátne poznávacie značky chorvátskych vozidiel sú identifikovateľné podľa prvých dvoch písmen, ktoré označujú konkrétny chorvátsky okres. Keďže je týchto okresov pomerne veľa, vypisovať ich sem nemá veľký zmysel, ich zoznam si pozrite na Wikipédii.
| JAZYK |
V Chorvátsku sa hovorí chorvátskym jazykom, ktorý oficiálne patrí do jazykovej vetvy juhoslovanských jazykov spoločne s bulharčinou, macedónčinou, slovinčinou, srbčinou, čiernohorčinou a bosenčinou. Bosenčina, chorvátčina, srbčina a čiernohorčina pritom boli počas obdobia trvania Juhoslávie považované za vetvy tzv. srbo-chorvátskeho jazyka a existujú medzi nimi len malé rozdiely. Srbčina a chorvátčina sa odlišujú niektorými gramatickými rozdielmi, ako aj vo výslovnosti (chorvátčina - jekavica, srbčina - ekavica). Okrem toho je chorvátčina podobne ako čeština puristický jazyk - nahrádza pôvodne vypožičané slová z iných jazykov neologizmami (vidno to napr. v názvoch mesiacov, či športov), zatiaľ čo srbčina, takisto ako slovenčina, nie je. Bosenský a čiernohorský jazyk je skôr doprovodným prejavom národnej emancipácie týchto juhoslovanských nástupníckych republík a lingvisticky by ich pri absencii politicky motivovaných dôvodov zaradili pravdepodobne medzi dialekty srbčiny, resp. chorvátčiny.
Chorvátsky jazyk je tak čo sa týka výslovnosti podobný ostatným jazykom tzv. srbo-chorvátskeho jazykového priestoru s výnimkou srbčiny, keďže využíva jekavskú formu. Znamená to, že kde Chorvát, Bosniak, či Čiernohorec použije "je", či "ije", Srb povie iba "e" - napr. "dijete - dete". Pre cestovateľa má asi najväčší význam používanie rôznych typov abecedy. Ako vieme, pravoslávne obyvateľstvo na Balkáne obecne používa cyriliku, zatiaľ čo moslimské a katolícke latinku. V Chorvátsku sa používa iba latinka, pričom mladá chorvátska generácia už má často problém i s čítaním cyriliky. Chorvátčina má niekoľko dialektov - na Istrii sa používa čakavština, ktorá je dosť podobná slovinskému jazyku (a srbskí nacionalisti majú tendenciu tvrdiť, že toto je pravý chorvátsky jazyk, zatiaľ čo štandardizovaná chorvátska štokavština je vlastne srbčina), v Dalmácii sa často miesto "e" používa "i" a pod.
Anglicky hovorí hlavne mladšia generácia, ale z dôvodu obrovského významu cestovného ruchu je jazyková vybavenosť obecne lepšia, než napr. v Srbsku. Množstvo ľudí okrem toho pracovalo ako gastarbeitri v Nemecku, z čoho pochopiteľne vyplýva znalosť nemčiny. Pri troche snahy sa každý Čech či Slovák dohovorí slovanskou hatmatilkou.
| PENIAZE |
V Chorvátsku sa ako platidlo používa kuna. Euro sa príliš nevyužíva, je potrebné vymeniť si peniaze za kuny - toto sa týka i platenia mýta na diaľnici. Cenovo je Chorvátsko suverénne najdrahšou krajinou na Balkáne (nepočítajúc Slovinsko, ktorého zaradenie na Balkán je istým spôsobom problematické). Doprava je o niečo drahšia ako v strednej Európe, ceny tovarov podobné, stravovanie v turisticky exponovaných oblastiach často výrazne predražené. Netýka sa to všetkých častí krajiny - Slavónia, Lika, Banija a pod. (regióny, ktoré turisti príliš nenavštevujú) sú cenovo prístupnejšie. Pobrežie je drahé, takisto ako hlavné mesto Záhreb; Dubrovnik je vôbec najdrahším balkánskym mestom. K vysokým cenám prispievala i dlhodobo nadhodnotená mena. Zmenární, bánk a bankomatov existuje všade dostatočné množstvo.
| UBYTOVANIE |
Rovnako ako v Čiernej Hore, avšak v omnoho väčšej miere, existuje na chorvátskom pobreží obrovská ponuka sezónnych ubytovacích kapacít v súkromí, označených tabuľkami "Sobe" (izby). Kvalita ponúkaného ubytovanie sa môže značne líšiť - niekde sa jedná o veľké penzióny prevádzkované svojimi majiteľmi už dlhé roky, inde je v ponuke jedna izbička v menšom dome zdieľanom i s majiteľom. I v dôsledku nedávnej hospodárskej krízy počet dovolenkárov na chorvátskom pobreží (týka sa to tak Dalmácie, ako aj Istrie) do istej miery ubudol, a tak ponuka súkromného ubytovanie i v najvyššej sezóne obvykle prevyšuje dopyt. Pozdĺž jadranskej magistrály môžete vidieť mužov i ženy s tabuľkami "Sobe", ktorí postávajú popri ceste s nádejou, že prechádzajúci vodiči budú mať o ponúkané ubytovanie záujem. Cena za noc na osobu typicky začína na 10 €, avšak v prípade takto nízkej ceny očakávajte aj podobne nízky štandard. Za 15 € na noc by ste už mali dostať ubytovanie v rozumnej kvalite.
Ubytovanie v súkromí je na pobreží zďaleka najvýhodnejšou možnosťou - hotely sú dosť drahé a určené primárne pre klientov využívajúcich služby cestovných kancelárií, okrem toho v sezóne bývajú často plné. V zásade sa hotelové ubytovanie dá rozdeliť do dvoch kategórií - staré štátne hotely postavené v 60-tych a 70-rokoch, nutne potrebujúce rekonštrukciu a moderné nové luxusné hotelové komplexy využívané s obľubou nemeckými a škandinávskymi dovolenkármi. Ani jedna z možností nie je pre nezávislého cestovateľa obzvlášť atraktívna, i keď existujú výnimky - pre popis jednotlivých ubytovacích zariadení viď jednotlivé regionálne sekcie.
Vo vnútrozemí je situácia odlišná. Hlavné mesto Záhreb disponuje dostatkom ubytovacích kapacít, avšak záhrebské hotely sú komparatívne dosť drahé. Turistické atrakcie sa primárne koncentrujú na pobreží, vo vnútrozemí ich nájdete len pár (napr. Plitvické jazerá), kde ubytovanie je problémom, avšak v menších vnútrozemských mestách, ktoré nie sú často navštevované turistami, ubytovacie kapacity chýbajú. Ponuka je často nedostatočne široká, ak nie rovno monopolizovaná, čomu zodpovedajú i občas premrštené ceny.
| VEĽVYSLANECTVÁ |
| Pre ČR: | Velvyslanectví České republiky v Záhřebu | Pre SR: | Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Záhrebe | |
| Adresa: | Radnička cesta 47/VI, 10 000 Zagreb | Adresa: | Prilaz Gjure Deželica č. 10, 10000 Zahreb | |
| Telefón: | +385 1 617 7246 | Telefón: | +385 /1/ 4877070 | |
| Fax: | +385 1 6176630 | Fax: | +385 /1/ 4877078 | |
| Mobil: | +385 916121533 | Mobil: | +385 98 278 182 | |
| E-mail: | zagreb (at) embassy.mzv.cz | E-mail: | emb.zagreb (at) mzv.sk | |
| Úradné hodiny: | Po.-Pi.: 07:45 - 16:15; príjem žiadostí na konz. odd.: 09:00 - 12:00 | Úradné hodiny: | Po. - Pi.: 09:00 - 12:00 |
Česká republika disponuje ešte konzulárnymi úradmi v Rijeke a Splite, Slovensko v Splite a Osijeku. Pre bližšie informácie viď webové stránky príslušných zastupiteľských úradov ČR, resp. SR.