Bosna a Hercegovina - všeobecné informácie |
ČO VIDIEŤ BEZPEČNOSŤ COLNÉ PREDPISY A VÍZA DOPRAVA JAZYK PENIAZE UBYTOVANIE VEĽVYSLANECTVÁ
| ČO VIDIEŤ |
Bosna a Hercegovina poskytuje množstvo zaujímavých a príťažlivých miest, hoci väčšina turistov spozornie hlavne pri mene hlavného mesta Sarajeva. Toto sa nachádza vo veľmi peknej lokalite obklopenej horami, kde sa v roku 1984 konala zimná olympiáda a odkiaľ o necelých desať rokov nato ostreľovali mesto príslušníci Vojsk Republiky Srpskej. Mesto čiastočne stratilo svoj niekdajší multikultúrný glanc a dnes je obývaný výrazne moslimskou väčšinou, napriek tomu je však po vojne zreštaurované centrum rozhodne hodné návštevy. Mimo Sarajeva je zrejme najkrajším mestom hercegovinský Mostar, kde sa nachádza znovupostavený "starý" most cez rieku Neretvu, moslimská štvrť a taktiež katolícke kostoly a typické budovy klasicizmu postavené v období rakúskej okupácie v chorvátskej časti mesta. V jeho blízkosti sa taktiež nachádzajú vodopády Kravica a dedina Blagaj, kde môžete navštíviť mešitu zo 16. storočia a pevnosť Hercega Stjepana.
V centrálnej Bosne stoja za návštevu mestá Jajce s krásnymi vodopádmi priamo v centre a Travnik so stredovekým hradom. V Hercegovine sa okrem Mostaru oplatí navštíviť Trebinje v Republike Srpskej a Stolac vo Federácii, prípadne si odskočiť k moru do Neumu, ktorý sa nachádza v maličkom prístupovom koridore pre krajinu k dalmátskemu pobrežiu. Známym pútnym miestom je Medjugorje, kde malo v roku 1981 dôjsť k zjaveniu Panny Márie, dnes je však miesto dosť "preturistované" a komercia nahrádza spirituálne zážitky. Na severozápade krajiny sa dá navštíviť Bihać, ktorý je ideálnou destináciou pre vodné športy na rieke Une. Niektoré mestá stratili mnoho zo svojej niekdajšej aureoly, napr. v Banja Luke cez vojnu zničili všetky významné moslimské pamiatky vrátane mešity Ferhadija. Lokality vo východnej Bosne ako Srebrenica môžu byť zaujímavé len pre nadšených balkanistov, inak objavíte len vznášajúci sa duch úpadku a všeobecnej dezilúzie.
| BEZPEČNOSŤ |
Bosna a Hercegovina je pre zahraničných návštevníkov príjemnou krajinou, ktorá v mnohých aspektoch pripomína susedné Srbsko či Chorvátsko. Turistom nehrozia žiadne zásadné problémy pri dodržiavaní istých rozumných zásad. Pre rozhovory o politike, konzumáciu miestnych jedál, kvalitu pitnej vody a stav premávky platí to isté, čo v ostatných krajinách západného Balkánu. Keďže krajina bola vojnou zasiahnutá najviac zo všetkých na Balkáne, obyvateľstvo môže byť v otázkach súvisiacich so zapojením do konfliktu značne senzitívne a reakcie môžu byť ešte horkokrvnejšie, než v susedných krajinách. V turisticky atraktívnych lokalitách ako dalmátsky Neum, mestá typu Sarajevo či Mostar, pútnické Medjugorje, či prírodnými krásami priťahujúce Bihać a Jahorina, sa stretnete s množstvom iných návštevníkov a môžete očakávať slušný štandard služieb. Menšie problémy môžu nastať v odľahlých industriálnych regiónoch, kde tamojšie obyvateľstvo môže považovať zahraničných turistov za predstaviteľov tých krajín, ktorí sa vo vojne postavili na "nesprávnu" stranu - neznamená to, že by sa jednalo o vysokú pravdepodobnosť násilných útokov, skôr o obecnú atmosféru tichej rezistencie a absencie typickej balkánskej srdečnosti.
Na rozdiel od susedných krajín sa v BaH nachádza veľký počet nevybuchnutých nášlapných mín - ich prítomnosť spoznáte podľa typickych značiek lemujúcich lokality mimo hlavných ciest. Hoci od ukončenia konfliktu uplynulo už 15 rokov, každý rok na následky vybuchnutia mín umiera či trpí doživotnými následkami niekoľko ľudí a proces ich úplnej eliminácie prebieha značne pomaly. Varovania pred prítomnosťou mín tak rozhodne netreba brať na ľahkú váhu. Neznamená to však, že v každej oblasti mimo hlavných ťahov tieto míny ležia - po celej Bosne existuje množstvo sprístupnených turistických trás, ktoré sú bezpečné a odmínované.
| COLNÉ PREDPISY A VÍZA |
Občania EÚ môžu vstúpiť a zdržať sa na území BaH počas 90 dní i na základe platného občianskeho preukazu. Pre cudzincov platí prihlasovacia povinnosť, ktorá musí byť splnená do 24 hodín od prekročenia hranice BaH na miestnej pobočke cudzineckej polície. V prípade ubytovania v hoteli či v súkromí plní túto povinnosť ubytovateľ.
| DOPRAVA |
DO BOSNY A HERCEGOVINY PO BOSNE A HERCEGOVINE
| DO BOSNY A HERCEGOVINY |
LETECKY
Do Bosny a Hercegoviny, podobne ako do väčšiny krajín západného Balkánu, v súčasnosti nelietajú žiadne nízkonákladové letecké spoločnosti. Letenky sú pomerne drahé, niekedy síce lacnejšie, ako napr. do Macedónska, či Kosova, ale obvykle drahšie ako do Srbska či Čiernej Hory. Z Viedne do Sarajeva zvykol lietať národný bosniansky prepravca BH Airlines, ktorý bol lacnejší, než napr. Austrian, avšak v r. 2011 bola táto linka zrušená a je otázne, kedy sa obnoví. Krajina nemá s Českom, resp. Slovenskom, príliš dobré autobusové ani vlakové spojenie - priame linky neexistujú a je tak nutné cestovať s prestupom, obvykle v Rakúsku či Maďarsku. Letecká doprava je tak pre bezproblémové a priame dosiahnutie krajiny odporúčaniahodná, hoci nie najlacnejšia.
Prehľad odletov a príletov z letiska Sarajevo.
Možnosti letov do Sarajeva z letísk v ČR, SR a okolí:
| Letecká spoločnosť | Odletové letisko | Približná najnižšia cena* | Prestupy |
| AUSTRIAN | PRAHA | 189 € | 1 |
| LUFTHANSA | PRAHA | 194 € | 1 |
| LUFTHANSA | BUDAPEŠŤ | 198 € | 1 |
| CROATIA AIRLINES | VIEDEŇ | 214 € | 1 |
| AUSTRIAN | VIEDEŇ | 237 € | 0 |
*ceny sú za spiatočnú letenku pre dospelú osobu vrátane letiskových poplatkov a s rezerváciou 3 mesiace vopred. Pre aktuálny stav cien leteniek odporúčam napr. Student Agency, či CKM.
Z Chorvátska lieta Croatia Airlines zo Záhrebu do Sarajeva dvakrát denne. Zo Srbska lietajú Jat Airways z Belehradu do Sarajeva raz denne. Iné krajiny západného Balkánu zatiaľ so Sarajevom nemajú priame letecké spojenie.
AUTOBUSOM
Srbsko-BiH Chorvátsko-BiH Albánsko-BiH Macedónsko-BiH CG-BiH Kosovo-BiH
Do Bosny a Hercegoviny nepremávajú žiadne priame autobusové linky z ČR ani SR. Táto situácia sa môže časom zmeniť, avšak zrejme iba v prípade, ak sa zvýši počet občanov BiH pracujúcich v strednej Európe - hojné spoje do Rakúska či Nemecka z BiH sú totiž využívané práve gastarbeitrami. Charterové linky cestovných kancelárií do krajiny nepremávajú z pochopiteľných dôvodov; výnimkou je iba Neum na pobreží. Inak sú pre individuálnych cestovateľov zrejme najvýhodnejšou variantou cesty autobusom každodenné linky z Viedne:
| Stanica | Čas1 | Čas2 | Čas3 | Čas4 |
| VIEDEŇ | 18:00 | 17:00 | 18:00 | 17:00 |
| SARAJEVO | 06:35 | 05:35 | 06:50 | 05:50 |
Všetky spoje sú prevádzkované spoločnosťou Centrotrans.
1 Premáva každý deň okrem piatka, ide cez Bosanski Brod
2 Premáva v piatok, ide cez Bosanski Brod
3 Premáva každý deň okrem piatka, ide cez Bosansku Gradišku
4 Premáva v piatok, ide cez Bosansku Gradišku
Zo Srbska do Bosny a Hercegoviny premáva veľmi široko rozvetvená sieť spojov, a to z pochopiteľných dôvodov hlavne do Republiky Srpskej. Z Belehradu a iných väčších srbských miest sa bez problémov dostanete de facto kdekoľvek v Republike Srpskej. Tieto spoje sú frekvenciou v podstate totožné s vnútroštátnou srbskou autobusovou dopravou. Relatívne dostatočné je však i spojenie medzi Srbskom a Federáciou BiH. Na rozdiel od pobrežných destinácií Čiernej Hory, kde autobusy prichádzajú zo Srbska hlavne v ranných hodinách, spojenie medzi BiH a Srbskom neurčuje turistický ruch a autobusy tak premávajú vo všetkých denných hodinách. Trasa medzi Belehradom a Sarajevom trvá od šesť do osem hodín a prechádza malebným bosnianskym prostredím, diaľnicu však nečakajte - tie sa v BaH nenachádzajú nikde.
Rozpis liniek na trase Belehrad - Sarajevo a Belehrad - Sarajevo-Lukavica (srbská časť Sarajeva):
| Stanica | Odchod1 | Odchod1 | Stanica | Odchod2 | Odchod3 | Odchod4 | Odchod3 | Odchod5 | |
| BEOGRAD | 06:00 | 16:00 | BEOGRAD | 06:15 | 08:00 | 11:30 | 13:15 | 22:30 | |
| KONJEVIĆI BiH | 09:55 | 19:55 | KARAKAJ | 09:20 | - | - | - | - | |
| TIŠĆA | 10:50 | 20:50 | ZVORNIK | 09:25 | 11:55 | 15:30 | 16:40 | 01:50 | |
| LUKE | 10:56 | 20:56 | MILIĆI | 10:00 | 12:37 | 16:20 | - | - | |
| BAKIĆI | 11:47 | 21:47 | VLASENICA | 10:15 | 12:55 | 16:35 | - | 02:30 | |
| SREDNJE | 12:10 | 22:10 | HAN PJESAK | 10:45 | 13:25 | 17:10 | 18:30 | 03:00 | |
| SARAJEVO | 12:45 | 22:47 | SOKOLAC | 11:15 | 14:20 | 17:45 | 19:15 | 03:45 | |
| - | - | - | PALE | 12:30 | 15:05 | 18:45 | 20:00 | 04:30 | |
| - | - | - | SARAJEVO - LUKAVICA | 13:30 | 16:00 | 19:30 | 20:50 | 05:00 |
1 Prepravca: Lasta Beograd
2 Prepravca: Kondor
3 Prepravca: Centrotrans Istočno Sarajevo
4 Prepravca: Aciko
5 Prepravca: Alamanis Tours
Ostatné trasy je vzhľadom na veľký počet liniek zbytočné uvádzať - pre vyhľadanie konkrétnej linky odporúčam stránky hlavných autobusových spoločností v BiH a Srbsku, ako aj stránky Prevoz Putnika.
Z Chorvátska dosť záleží na tom, kam v Bosne a Hercegovine sa chcete dostať. Najlepšia dostupnosť je so západnou Hercegovinou, avšak i tu sú spoje obvykle menej frekventované, než medzi Srbskom a Republikou Srpskou. Z Dubrovnika existujú spojenia tak do Sarajeva, ako aj do iných destinácií v krajine, ale je potrebné počítať s nízkou frekvenciou - 1 až 2 linky denne. Do Sarajeva odchádzajú autobusy o 8:00 a 15:15, pričom idú cez Mostar. Do Mostaru ide ešte jeden spoj o 17:15, ktorý ide cez Medjugorje. Do Trebinje hneď za hranicou ide spoj o 13:30 okrem nedele.
Zo Splitu premávajú do Sarajeva tri linky denne o 07:00, 09:30 a 16:00 s príchodmi o 14:00, 17:30 a 22:30 (druhý a tretí spoj idú cez Mostar). Okrem toho premávajú do Mostaru ešte linky o 06:00, 10:55, 15:10 a 17:20.
Zo Záhrebu idú do Sarajeva nasledujúce spoje:
| Stanica | Odchod1 | Odchod1 | Odchod2 | Odchod3 | Odchod1 |
| PULA | - | - | - | 14:30 | - |
| RIJEKA | - | - | - | 16:00 | - |
| KARLOVAC | - | - | - | 17:55 | - |
| ZAGREB | 06:30 | 12:30 | 16:45 | 18:50 | 22:00 |
| BANJA LUKA | 09:55 | 15:55 | - | - | 00:45 |
| JAJCE | 11:30 | 17:30 | - | - | 02:30 |
| DONJI VAKUF | 12:15 | 18:20 | - | - | 03:15 |
| TRAVNIK | 13:05 | 19:10 | - | - | 04:00 |
| VITEZ | 13:20 | 19:25 | - | - | 04:15 |
| BUSOVAČA | 13:35 | 19:40 | - | - | 04:30 |
| KISELJAK | 14:10 | 20:15 | - | - | 05:00 |
| MAGLAJ | - | - | - | 00:15 | - |
| ZENICA | - | - | - | 01:15 | - |
| SARAJEVO | 14:50 | 20:55 | 23:55 | 02:45 | 06:00 |
| KONJIC | - | - | 01:25 | - | - |
1Prepravca: Croatia Bus
2Prepravca: Globtour Međugorje
3Prepravca: Autotrans
Rozpis liniek na trase Záhreb - Mostar (linky majú rôzne trasy, preto sa nedajte pomýliť na pohľad divným poradím časov):
| Stanica | Odchod2 | Odchod1 | Odchod1 | Odchod1 | Odchod3 | Odchod4 |
| ZAGREB | 08:00 | 09:00 | 13:55 | 16:00 | 21:30 | 22:30 |
| KLJUČ | 12:30 | - | - | - | - | - |
| JAJCE | 13:30 | 13:35 | - | - | - | - |
| MOSTAR | 18:10 | 17:30 | 22:20 | 23:10 | 06:00 | 07:10 |
| MEĐUGORJE | 18:35 | 18:35 | 21:40 | 23:00 | - | 07:40 |
| ČAPLJINA | 19:05 | 18:15 | 23:00 | 00:30 | - | - |
| NEUM | - | - | 00:10 | - | - | - |
| PLOČE | - | - | - | 22:30 | - | - |
1Prepravca: Panoramabus Zagreb, Globtour Međugorje
2Prepravca: Panoramabus Zagreb, Autoprevoz Mostar
3Prepravca: Autoherc Grude, Autoprevoz Mostar
4 Preprevca: Autobusni promet Varaždin
Záhreb je obecne veľmi dobrým východzím bodom pre destinácie v Bosne a Hercegovine; stránky jeho autobusovej stanice poskytujú dobré informácie o spojoch do rôznej časti krajiny.
Z Albánska sa do Bosny a Hercegoviny priamym spojom dostať nedá a keďže si len ťažko predstaviť, kto by takúto linku využíval, zrejme ani nikdy dať dostať nebude.
Z Macedónska premáva do rôznych častí Bosny a Hercegoviny niekoľko pravidelných liniek. V pondelok, štvrtok, piatok a nedeľu o 13:10 premáva spoj spoločnosti Niš-Ekspres zo Skopje do Banja Luky a Sarajeva. Ten istý prepravca v tie isté dni premáva zo Skopje do Sarajeva i o 20:30. Macedónsko-albánsky prepravca Step Tours premáva zo Skopje vždy v stredu a nedeľu o 20:00 do Sarajeva a Zenice cez Maglaj a Srebrenicu. Tento spoj ide cez Srbsko a v Macedónsku vyráža z Gostivaru (18:30) a Tetova (19:00).
Z Čiernej Hory sa spojenie líši podľa toho, či chcete cestovať do Federácie BiH, alebo do Republiky Srpskej. Do Federácie jazdí relatívne málo liniek, do Republiky Srpskej ich jazdí o niečo viac. Miernou výnimkou je Sarajevo, kde už v súčasnosti nájdete dosť spojov premávajúcich i priamo na hlavnú sarajevskú autobusovú stanicu, a nielen na tú vo východnom Sarajeve. Do destinácií v Republike Srpskej ako Banja Luka, Doboj, Prijedor atď. premávajú nočné linky, ktoré sú dosť únavné, scenériu krajiny si kvôli tme neužijete a naviac kvalita ciest nie je bohviečo. Ak však viete v autobuse zaspať, ušetríte takýmto nočným presunom peniaze za hotel.
| Stanica | Odchod* |
| HERCEG NOVI | 08:00 |
| NEUM | 10:35 |
| METKOVIĆ | 11:15 |
| DOLJANI | 11:35 |
| ČAPLJINA | 11:50 |
| POČITELJ | 12:00 |
| MOSTAR | 12:45 |
| JABLANICA | 13:40 |
| KONJIC | 14:25 |
| HADŽIĆI | 15:22 |
| ILIDŽA | 15:35 |
| SARAJEVO | 15:50 |
*Prepravca: Blue Line Herceg Novi
Rozpis spojov na linke Podgorica - Sarajevo:
| Čas odchodu | Čas príchodu | Prepravca |
| 07:40 | 14:00 | Krcunović Podgorica |
| 09:30 | 15:00 | GLUNEX Nikšić |
| 13:35 | 20:00 | Transprom Sarajevo |
| 20:40 | 05:00 | Bosnaexpres Doboj |
| 23:40 | 07:00 | Centrotrans Sarajevo |
Z Podgorice premávajú i ďalšie spoje do rôznych destinácii v Republike Srpskej. Z pobrežia je možnosť dostať sa do BaH oproti tomu veľmi limitovaná - napr. napriek tomu, že Herceg Novi je od Trebinje vzdialený iba 40 km, premáva sem iba jeden spoj denne o 08:00 (a i jeho existenciu je potrebné overiť na autobusovej stanici v Novom Hercegu, keďže možno bude časom zrušený). Často tak budete musieť najskôr prísť do Podgorice a odtiaľto pokračovať náväzným spojom ďalej do BaH.
Z Kosova do Bosny a Hercegoviny žiadne priame linky nepremávajú.
VLAKOM
Z Českej i Slovenskej republiky sa do Bosny a Hercegoviny vlakom cestovať dá, nie je to však natoľko priamočiara cesta, ako napr. do Srbska. Hlavnou nevýhodou je neexistencia priameho spoja - je potrebné prestupovať v Budapešti, kam sa však dá tak z Prahy, ako aj z Bratislavy dopraviť absolútne bez problémov. Zo stanice Budapešť - Deli, alebo Budapešť Kelenföld (jedná sa o dve menšie budapeštianske stanice, na ktoré z Bratislavy priame spoje nepremávajú - je tak nutný transfer zo stanice Keleti na stanicu Deli; ideálne odporúčam využiť líniu metra M2), následne premáva vlak IC 259 Dráva, ktorý vás dovezie priamo do Sarajeva. Sarajevo leží viac menej priamo na juh pod Budapešťou a vlak tak ide nepretržite južným smerom cez Pécs, chorvátsky Osijek, Doboj v Republike Srpskej, až po približne 11 hodinách dorazí do Sarajeva. Oproti autobusovej trase z Viedne je to zrejme pohodlnejšia varianta, naviac tieto vlaky zväčša nebývajú príliš plné. Reštauračný vozeň je k dispozícii iba na maďarskom území. Od hranice s Chorvátskom je vlak zväčša tvorený iba dvoma-troma vozňami.
Bosnianske železnice nedisponujú zjednotenými webovými stránkami - pre informácie je vhodné prezrieť tak stránky Železníc Federácie Bosny a Hercegoviny, ako aj Železníc Republiky Srpskej.
Jednotlivé časy odchodov sa samozrejme môžu časom zmeniť, pred cestou si je potrebné pre každý prípad overiť aktuálne časové údaje napr. na IDOSe, či serveri nemeckých železníc.
| IC 259 Drava* | |
| Stanica | Odchod |
| BUDAPEST - DELI | 09:56 |
| BELI MANASTIR | 14:30 |
| DARDA | 14:46 |
| OSIJEK | 14:58 |
| DJAKOVO | 15:35 |
| STRIŽIVOJNA - VRPOLJE | 15:51 |
| SLAVONSKI ŠAMAC | 16:29 |
| DOBOJ | 18:14 |
| ZAVIDOVIĆI | 19:03 |
| PODLUGOVI | 20:41 |
| SARAJEVO | 21:09 |
* Maďarské stanice sú v tejto tabuľke vynechané
Z Chorvátska sa do Bosny a Hercegoviny dá vlakom dostať viacerými spôsobmi. Medzi turistami je zrejme najpopulárnejšia južná trasa z pobrežného mestečka Ploče smerom na Mostar a Sarajevo, ktorá vedie údolím rieky Neretvy, je naozaj malebná a hoci trvá dlhšie než tá istá trasa autobusom, jedná sa o neporovnateľne príjemnejší zážitok. Vlak pomaly prechádza krajinou a vy si máte možnosť vychutnávať jedny z najkrajších pohľadov, aké sa vám na Balkáne môžu naskytnúť. Vlak 396 pokračuje cez celé územie BaH na sever do Záhrebu, zatiaľ čo vlak 390 v Sarajeve končí, dá sa však prestúpiť na vlak 398, ktorý ide tiež ďalej do Záhrebu.
V tabuľke je rozpis vlakov na trase Ploče - Sarajevo - Záhreb, avšak bez uvedenia všetkých staníc na trase. Pre kompletný súpis všetkých staníc, ako aj overenie aktuálneho cestovného poriadku, viď stránky Chorvátskych železníc, či Železníc Federácie BaH.
| 396 | 390 |
398 | |
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod |
| PLOČE | 06:28 | 17:12 | - |
| METKOVIĆ | 07:04 | 17:45 | - |
| ČAPLJINA | 07:26 | 18:07 | - |
| MOSTAR | 08:02 | 18:43 | - |
| KONJIC | 09:10 | 19:47 | - |
| SARAJEVO | 10:54 | 20:59 | 21:27 |
| ZENICA | 12:12 | - | 22:47 |
| DOBOJ | 13:47 | - | 00:29 |
| BANJA LUKA | 15:43 | - | 02:21 |
| PRIJEDOR | 16:41 | - | 03:15 |
| SISAK | 19:15 | - | 05:51 |
| ZAGREB | 20:09 | - | 06:44 |
Tabuľka pre opačný smer Záhreb - Sarajevo - Ploče:
| 397 | 399 |
391 | |
| Stanica | Odchod | Odchod |
Odchod |
| ZAGREB | 08:53 | 21:24 | |
| SISAK | 09:47 | 22:18 | |
| PRIJEDOR | 12:15 | 00:47 | |
| BANJA LUKA | 13:13 | 01:45 | |
| DOBOJ | 14:45 | 03:12 | |
| ZENICA | 16:37 | 04:55 | |
| SARAJEVO | 18:18 | 06:15 | 07:05 |
| KONJIC | 19:30 | - | 08:17 |
| MOSTAR | 20:38 | - | 09:21 |
| ČAPLJINA | 21:14 | - | 09:57 |
| METKOVIĆ | 21:36 | - | 10:19 |
| PLOČE | 22:09 | - | 10:52 |
Okrem tejto hlavnej linky premáva ešte lokálny spoj na trase Tuzla - Brčko - Drenovci (HR).
Zo Srbska bola železničná doprava do BaH v dôsledku vojnového konfliktu dlhé roky pozastavená. Momentálne opäť premáva priama linka z Belehradu do Sarajeva. Táto železničná trasa bola v časoch Titovej Juhoslávie mimoriadne populárna a vlaky boli často plné. Vojna a následné dramatické zhoršenie vzťahov medzi Srbskom a BiH však prinieslo i zrušenie tohto spoja, ktorý však bol na konci roku 2009 obnovený (o tejto udalosti si môžete prečítať napr. na stránkach BBC). Vlak ide dlhšie ako autobus, okolité prostredie je však veľmi pekné a cesta stojí za to - i ako malý symbolický návrat do šťastnejších juhoslovanských časov. Pre ďalšie informácie viď stránky Železníc Srbska.
| 451 | |
| Stanica | Odchod |
| BEOGRAD | 08:15 |
| NOVA PAZOVA | 08:50 |
| STARA PAZOVA | 08:59 |
| RUMA | 09:44 |
| SREMSKA MITROVICA | 10:07 |
| ŠID | 11:20 |
| TOVARNIK | 11:28 |
| VINKOVCI | 12:06 |
| STRIŽIVOJNA | 12:26 |
| DOBOJ | 14:42 |
| ZENICA | 16:17 |
| SARAJEVO | 17:35 |
| PO BOSNE A HERCEGOVINE |
AUTOBUSOM
Autobusová doprava v Bosne a Hercegovine je najjednoduchším a najbezproblémovejším spôsobom premiestňovania po krajine. Keďže železničná sieť je z dôvodu hornatého terénu len slabo rozvetvená, autobusy sú primárnym dopravným segmentom. S cestovaním autobusmi po BaH sa však predsa len spájajú dva problémy. Po prvé, cestnej sieti chýbajú diaľnice a síce sa tak budete môcť kochať krásnou krajinou navôkol, vaša prepravná rýchlosť bude dosť limitovaná. Po druhé, dopravné spojenia medzi Federáciou a Republikou Srpskou nie sú príliš dobré - existujú síce, avšak často iba jeden spoj denne, čo činí cestovanie medzi entitami dosť nepohodlné. Neplatí to však pre všetky linky. V rámci jednej entity je hustota autobusovej dopravy rozhodne dostačujúca. Platia pritom tie isté pravidlá, ako v ostatných krajinách bývalej Juhoslávie - spoje obvykle nebývajú plné a s výnimkou najexponovanejších trás v piatky a nedele sú rezervácie vopred zbytočné.
Cestovné poriadky konkrétnych autobusových staníc - pokiaľ sú k dispozícii - nájdete v jednotlivých regionálných sekciách. V Bosne a Hercegovine (ako vo väčšine balkánskych krajín) neexistuje centrálna internetová databáza všetkých autobusových odchodov (a vzhľadom na chaotický stav lokálnych prepravov zrejme ešte istý čas ani existovať nebude). Krajina je dokonca pozadu i oproti svojim susedom v Srbsku či Čiernej Hore - ani sarajevská autobusová stanica nemá vlastnú webstránku. Pomerne dobrým zdrojom môžu byť stránky najväčšieho bosnianskeho prepravcu Centrolines, či spoločnosti Centrotrans z východného Sarajeva. Vozový park je skutočne rôznorodý, avšak hlavne v Republike Srpskej je obecne na dosť nízkej úrovni - v porovnaní so Srbskom rozhodne. Na turisticky najvyužívanejších trasách ako Mostar - Sarajevo jazdia moderné klimatizované autobusy.
VLAKOM
S vlakmi v krajine je to také všelijaké. Neexistuje centrálna bosnianska železničná spoločnosť (resp. existuje, ale v kompetencii má zrejme iba starostlivosť o stav tratí, nie o samotné sprostredkovanie dopravy) a osobnú vlakovú dopravu tak majú v náplni práce spoločnosti náležiace dvom entitám - Željeznice Federacije Bosne i Hercegovine a Željeznice Republike Srpske. Na stránkach ŽFBH síce nájdete akýsi výcuc z cestovných poriadkov, avšak bez možnosti vidieť detaily spojov (toto platí pre vnútroštátne spoje, medzinárodné rozpísané sú), stránky ŽRS fungujú veľmi podobne.
Železničná sieť je dosť riedka. Viac menej tri štvrtiny územia krajiny sú obsluhované jedinou železničnou traťou vedúcou z chorvátskeho prístavu Ploče cez Mostar do Sarajeva. Táto linka je zároveň zrejme jediná, ktorú v hojnejšej miere využívajú i zahraniční návštevníci. Hlavným železničným uzlom je Doboj, kde sa pretína linka zo Sarajeva vedúca ďalej na sever do Chorvátska s linkou pozdĺžne obsluhujúcou sever BaH - táto trasa vedie z Bihaću cez Banja Luku a Doboj do Tuzly, Brčka a cez chorvátsku hranicu do priľahlého mestečka Drenovci. Okrem toho na území Republiky Srpskej existuje ešte krátka lokálna trať z Bijeljiny do srbského Šidu, avšak od r. 2005 je osobná doprava na tomto úseku pozastavená a koľajnice pozvoľna zarastajú trávou. To isté sa týka trate Živinice - Zvornik na východ od Tuzly, ktorá vedie ďalej do Srbska smerom na Šabac a Rumu - premávajú tu iba nákladné vlaky voziace uhlie z Tuzly a hliník zo Zvornika.
Pre ponuku rôznych zliav na lokálnych, medzi-entitových a medzinárodných tratiach viď príslušnú stránku ŽFBH.
AUTOSTOPOM
Stopovanie v Bosne a Hercegovine je relatívne bezproblémové, avšak snáď viac ako pri akomkoľvek inom spôsobe dopravy s dôrazom na slovíčko relatívne. Môžete mať veľké šťastie a získať pocit, že sa v krajine stopuje lepšie ako kdekoľvek inde, ale rovnako tak čakať dlhé hodiny, než bude niekto ochotný vás vziať. Reálne je BaH, podobne ako i okolité balkánske krajiny, lepšou stopárskou destináciou ako "zabité" oblasti typu južné Taliansko či Španielsko, ale zároveň nie je stopárskym rajom ako Turecko. V podstate neexistujú žiadne rozdiely medzi stopovaním tu a v Srbsku, Čiernej Hore, či Macedónsku. Ešte viac ako u nás tu platí, že sa lepšie stopuje dievčatám a párom ako samotným mužom - balkánska náklonnosť k opačnému pohlaviu sa tu prejavuje veľmi výrazne. Vodiči však zriedka zvyknú pýtať za jazdu peniaze, ako sa to deje v Albánsku či Rumunsku. Ak ste však cudzinec a neovládate lokálny jazyk, je vhodné ujasniť si ešte pred jazdou, že nehodláte za zvezenie platiť.
Hlavným problémom stopovania v BaH sú cesty. Diaľnice tu neexistujú a o čo sú pohľady na okolitú prírodu uchvacujúcejšie, tým je cesta horšia. Na strane druhej sa však stopár nemusí zaoberať nuansami stopovania na ďiaľničných odpočívadlách, ale môže bez problémov stopovať na akejkoľvek bosnianskej ceste. Balkánski vodiči jazdia dosť bláznivo a ak sa rozhodnú vás vziať, zastavia vám aj v prudkom stúpaní a navyše v zákrute - spoliehať sa na to však pochopiteľne nedá.
Ak obecne platí, že kamióny sú na stopovanie fajn, v horských oblastiach BaH (čo platí na väčšinu územia krajiny) to až také zrejmé nie je. Vozový park kamiónov v krajine je tvorený množstvom starších strojov z 80-tych rokov, ktoré sa na horských cestách pohybujú rýchlosťou okolo 20km/h. Pripravte sa tak na dlhý čas strávený v interiéri kamiónu a srdečný rozhovor s vodičom.
Cez hranice sa stopuje horšie takmer všade, avšak na strane druhej hranice medzi Srbskom a Republikou Srpskou, resp. medzi Chorvátskom a západnou Hercegovinou ani príliš hranice nepripomínajú. Na oboch stranách hranice žijú príslušníci tej istej etnickej skupiny a doprava je tu tak celkom frekventovaná. Pozor na odľahlé časti krajiny ako napr. cesta z východnej Hercegoviny do Čiernej Hory, kde je intenzita dopravy dosť malá.
V Bosne a Hercegovine sa z dôvodu potlačenia etnickej nenávisti používajú ŠPZky, podľa ktorých nie je možné identifikovať okres, v ktorom je automobil registrovaný - orientácia podľa ŠPZiek je tak reálne nemožná. Od r. 2009 sa vydávajú nové ŠPZky európskeho formátu, ktoré sa však len nepatrne odlišujú od pôvodných ŠPZiek.
| JAZYK |
V Bosne a Hercegovine sa oficiálne používajú tri jazyky - srbský, chorvátsky a bosniansky. Všetky patria do jazykovej vetvy juhoslovanských jazykov spoločne s bulharčinou, macedónčinou, slovinčinou a čiernohorčinou. Bosniančina, chorvátčina, srbčina a čiernohorčina pritom boli počas obdobia trvania Juhoslávie považované za vetvy tzv. srbo-chorvátskeho jazyka a existujú medzi nimi len malé rozdiely. Srbčina a chorvátčina sa odlišujú niektorými gramatickými rozdielmi, ako aj vo výslovnosti (chorvátčina - jekavica, srbčina - ekavica). Okrem toho je chorvátčina podobne ako čeština puristický jazyk - nahrádza pôvodne vypožičané slová z iných jazykov neologizmami (vidno to napr. v názvoch mesiacov, či športov), zatiaľ čo srbčina, takisto ako slovenčina, nie je. Ako je už z názvu zrejmé, bosnianski Chorváti používajú chorvátčinu a bosnianski Srbi srbčinu, pričom bosnianski Moslimovia (Bosniaci) oficiálne používajú bosniansky jazyk, ktorý je skôr doprovodným prejavom národnej emancipácie a lingvisticky by ho pri absencii politicky motivovaných dôvodov zaradili pravdepodobne medzi dialekty srbčiny, resp. chorvátčiny.
Bosniansky jazyk má výslovnosťou bližšie k chorvátčine (jekavská výslovnosť) a zároveň sa v ňom nachádza väčší počet prebratých slov z turečtiny. Pre cestovateľa do krajiny má asi najväčší význam používanie rôznych typov abecedy. Ako vieme, pravoslávne obyvateľstvo na Balkáne obecne používa cyriliku, zatiaľ čo moslimské a katolícke latinku. Vo Federácii BiH sa tak v podstate bez výnimky používa latinka, zatiaľ čo v Republike Srpskej prevláda cyrilika, nepoužíva sa však bezvýhradne.
Tabuľka rôznych typov cyriliky používanej na Balkáne.
| PENIAZE |
V Bosne a Hercegovine sa ako platidlo používa tzv. Konvertibilná marka, ktorá je naviazaná oficiálnym kurzom na Euro v pomere 1 € = 1.95 KM. Jedná sa vlastne o pokračovanie zavedenej praxe z 90-tych rokov, keď bola KM naviazaná na nemeckú marku. Zavádzanie novej meny sa v jej počiatkoch stratávalo s problémami, keď bosnianski Srbi i Chorváti trvali na používaní "svojich" platidiel dinára a kuny, avšak ekonomické a praktické motivácie pomerne rýchlo zvrátili situáciu v prospech Konvertibilnej marky.
Čo sa týka cenovej úrovne, je Bosna a Hercegovina na balkánske pomery niekde zhruba v strede, pričom záleží i na mieste, kde sa nachádzate. Ceny sú obecne všade nižšie ako v Chorvátsku, avšak hlavne turisticky vychytené časti Federácie BiH sú drahšie než Srbsko či Macedónsko. Menej navštevované oblasti a drvivá väčšina Republiky Srpskej sú cenovo v podstate porovnateľné so Srbskom, čo znamená o trochu nižšie než v ČR / SR.
Ceny za základné potraviny sú veľmi podobné cenám v strednej Európe. Reštauračné zariadenia môžete nájsť skutočne rôznorodé - stredná cenová hladina je opäť podobná stredoeurópskej, v Mostare a Sarajeve však cenový priemer stúpa a v turisticky neatraktívnych regiónoch naopak klesá. V množstve pouličných stánkov s rýchlym občerstvením dostanete chutnú a veľkú pljeskavicu do ruky už za 2 KM, v obyčajnej reštaurácii zaplatíte za to isté jedlo na tanieri obvykle 6-10 KM. Veľké pivo stojí obvykle 2-3 KM. Drahšie reštaurácie ponúkajúce morské špeciality, taliansku kuchyňu a pod. vás však môžu vyjsť i na 20 KM a viac. Autobusová doprava je mierne drahšia ako na Slovensku, vlaky sú naopak pomerne lacné. Obecne vás každopádne pobyt v BaH nezruinuje a výdaje budú veľmi podobné tým v okolitých krajinách s výnimkou Chorvátska.
| UBYTOVANIE |
Bosna a Hercegovina je de facto vnútrozemskou krajinou (jedinou výnimkou je prístav Neum na dalmátskom pobreží). Tento fakt znamená, že okrem Neumu je ubytovanie v súkromí menej dostupné, než v prímorských destináciach chorvátskeho a čiernohorského pobrežia. Neznamená to však, že by neexistovalo. V mestách, ktoré sú hojnejšie navštevované turistami (neplatí to iba pre Mostar a Sarajevo, ale i napr. Stolac, Trebinje, Jajce atď.), síce neuvidíte x tabuliek s nápismi "Sobe" (izby), avšak lokálne turistické agentúry či infocentrá majú zoznam poskytovateľov a bez problémov vám ubytovanie sprostredkujú. Kvalita ponúkaného ubytovania sa môže značne líšiť - niekde sa jedná o veľké penzióny prevádzkované svojimi majiteľmi už dlhé roky, inde je v ponuke jedna izbička v menšom dome zdieľanom i s majiteľom. Cena za noc na osobu sa pohybuje okolo 10 € - 20 KM. Obzvlášť v menších mestečkách, kde je ponuka hotelov limitovaná, je ubytovanie v súkromí (ak je dostupné) obvykle najvýhodnejšou možnosťou.
Hotelové ubytovanie v krajine sa v zásade dá rozdeliť do dvoch kategórií - staré štátne hotely postavené v 60-tych a 70-rokoch, nutne potrebujúce rekonštrukciu, a moderné nové hotely a penzióny s rôznou mierou vkusu a charakteru. Len ťažko sa tu dá aplikovať nejaká všeobecná charakteristika, keďže aj socialistické, aj moderné hotely sa individuálne výrazne odlišujú. V oboch kategóriach nájdete vyhovujúce ubytovanie s dobrým pomerom cena/výkon, ako aj predražené služby v nevyhovujúcich, či jednoducho neútulných priestoroch. V menších mestách, ktoré nie sú často navštevované turistami, ubytovacie kapacity chýbajú, v meste je často iba jeden hotel a ten si ako správny monopol stanovuje predražené ceny.
| VEĽVYSLANECTVÁ |
| Pre ČR: | Velvyslanectví ČR v Sarajevu | Pre SR: | Veľvyslanectvo SR v Sarajeve | |
| Adresa: | Franjevačka 19, 71 000 Sarajevo | Adresa: | Trnovska 6, 710 00 Sarajevo | |
| Telefón: | +387 33 238 746 | Telefón: | +387 33 716 440 | |
| Fax: | +387 33 447 526 | Fax: | +387 33 716 410 | |
| Mobil: | +387 61 130 896 | Mobil: | +387 62 738 627 | |
| E-mail: | sarajevo (at) embassy.mzv.cz | E-mail: | emb.sarajevo (at) mzv.sk | |
|
Úradné hodiny: |
Po. - Pi.: 9.00 -13.00 | Úradné hodiny: | Po. - Št.: 09:00 - 12:00 |