Albánsko - všeobecné informácie |
ČO VIDIEŤ BEZPEČNOSŤ COLNÉ PREDPISY A VÍZA DOPRAVA JAZYK PENIAZE UBYTOVANIE VEĽVYSLANECTVÁ
| ČO VIDIEŤ |
Albánsko je krajinou s ohromným turistickým potenciálom, ktorý je však stále iba marginálne rozvinutý, a to z dvoch kľúčových dôvodov: absencie lepšej infraštruktúry a existencie pretrvávajúcich predsudkov. Tieto príčiny vedú k stavu, v ktorom je Albánsko navštevované väčšinou iba balkánskymi entuziastmi, ktorí majú o krajine dostatočné vedomosti a zároveň ich neodradia niektoré prekážky v doprave a pod., ktoré v okolitých krajinách západného Balkánu už nie sú natoľko citeľné.
V prvom rade má Albánsko fantastické morské pobrežie, ktoré síce nie je tak dlhé ako chorvátske, avšak výrazne dlhšie ako čiernohorské. V krajine sú dve hlavné pobrežné úseky, ktoré sú zaujímavé pre návštevníkov - oblasť okolo Durrësu neďaleko Tirany, a južný pás medzi Vlorou a Sarandou. V západnej Európe je len minimum cestovných kancelárií, ktoré sprostredkúvajú letné dovolenky v Albánsku, v strednej Európe sú prakticky neexistujúce (keď nerátame "dobrodružné" poznávacie zájazdy, ktoré však smerujú do vnútrozemských horských oblastí) a v susedných balkánskych krajinách obyvateľstvo taktiež návštevu Albánska príliš nevyhľadáva. Z tohto dôvodu tu nenájdete žiadne letoviská zavalené turistami, naopak, k dispozícii vám budú dlhé piesočnaté pláže bez výraznejšieho ruchu, avšak na strane druhej je potrebné pripraviť sa i na množstvo špiny a odpadkov v blízkosti väčších miest (toto platí hlavne pre mestské pláže v okolí Durrësu). A samozrejme - dostať sa sem si vyžaduje viac času a energie, keďže cestná infraštruktúra je stále pomerne biedna.
Vo vnútrozemí má Albánsko veľmi zaujímavé pohoria, ktoré sú lákadlom pre turistických nadšencov. Väčšina krajiny je hornatá; už v tesnej blízkosti Tirany sa nachádza vrch Dajti, kde vedie z mesta lanovka. Severné Albánsko je de facto celé hornaté, najvyššie hory sú však na juhu krajiny na čele s priesmykom Llogaraja, odkiaľ sú nádherné výhľady do okolia.
Hlavné mesto Tirana nie je síce destináciou, kde vydržíte niekoľko týždňov a stále je čo objavovať, návšteva na niekoľko dní sa však oplatí už len z dôvodu atmosféry a taktiež citeľného kontrastu medzi Tiranou a zvyškom krajiny; hlavné mesto je v porovnaní s inými lokalitami jediným skutočným "mestom" v pravom zmysle slova. Inak sú najkrajšie architektonické pamiatky zrejme v južnej časti krajiny s výnimkou Skenderbegovho hradu v Kruji, ktorá je neďaleko Tirany. Na juhu nájdete Berati s krásnymi domami z bieleho kameňa, skalné mesto Gjirokastër, či antické ruiny v Butrinti. Tieto tri destinácie rozhodne stoja za návštevu.
| BEZPEČNOSŤ |
O Albánsku koluje i v československom prostredí množstvo mýtov a legiend, ktoré spochybňujú bezpečnostnú situáciu v krajine a neinformovaným osobám dávajú pocit, že sa jedná o divokú a zabudnutú destináciu, kde sa vám môže prihodiť takmer čokoľvek. Tieto mýty nachádzajú inšpiráciu zrejme v dvoch zdrojoch: po prvé to je dlhotrvajúca izolácia Albánska, ktorá sa stala pochopiteľným základom pre vznik rôznych viac či menej pravdivých príbehov. Po druhé je to naozaj neutešená situácia v 90. rokoch (vrátane krachu pyramídových schém v r. 1997 a následného rozkradnutia zbraňových skladov), keď vláda v Tirane ani zďaleka nekontrolovala celé územie krajiny a organizovaný zločin narastal na svojom význame. Je však potrebné posudzovať Albánsko dnešnou optikou a snažiť sa o zbavenie predsudkov, ktoré nerozlišujú medzi situáciou pred pätnástimi rokmi a dnes.
V 90. rokoch, ale i bezprostredne po ukončení priľahlého konfliktu v Kosove, boli isté časti Albánska nebezpečné pre bežných návštevníkov. V r. 1997 napr. kontrolovali oficiálne bezpečnostné zložky de facto iba stredné Albánsko, zatiaľ čo severné a južné časti krajiny boli pod kontrolou lokálnych ozbrojených skupín (buď s provládnou orientáciou na severe, alebo protivládnou na juhu). Na niektorých cestách dochádzalo k prepadávaniu vozidiel banditmi (toto sa týkalo obzvlášť cesty z Gjirokastru smerom na sever, a potom ciest v sev. Albánsku okolo Bajram Curri a Tropoje), pričom obzvlášť severné zle prístupné časti krajiny smerom na kosovskú hranicu a mesto Kukës sa považovali za eldorádo organizovanej kriminality. V r. 2001 došlo v Albánsku k dodnes neobjasnenej strate troch českých turistov, ktorí sa pravdepodobne stali obeťou lúpežného prepadnutia. Tento stav je už zrejmou minulosťou. Banditizmus na cestách už vymizol a pravdepodobnosť prepadnutia je v krajine de facto identická, ako kdekoľvek inde na Balkáne. Bežní návštevníci sa nemajú príliš čoho obávať (turistika na severnom Kaukaze je napr. výrazne nebezpečnejšia, než v Albánsku), hoci v spomínaných izolovaných severných oblastiach je možno i z hľadiska pohodlia a komunikácie s miestnym obyvateľstvom lepšie vziať si lokálneho sprievodcu.
Problémom naďalej zostáva dopravná situácia - ešte pred dvadsiatimi rokmi Albánci vlastnili osobné autá len v minimálnom rozsahu, pričom následný rozvoj automobilizmu bol do veľkej miery spontánny a neregulovaný. Množstvo vodičov tak nevie poriadne jazdiť, resp. jazdí na autách v zlom technickom stave - časté sú tak havárie, ku ktorým prispieva i chudobná cestná infraštruktúra. Šoférovanie v Tirane je ešte o úroveň horšie ako v rušnom Belehrade a na spôsob dopravy si treba zvyknúť - zdieľa isté ázijské črty ako časté trúbenie a väčší dôraz na intuíciu, než predpisy. V krajine je minimum diaľnic, lokálne cesty sú často úzke, plné zákrut a výtlkov. Ak budete šoférovať po krajine v noci, prepadov sa síce už báť netreba, avšak riziko v podobe havárie je relatívne vyššie, ako napr. v strednej Európe.
Kultúrne fenomény ako krvná pomsta, o ktorých sa rozpráva napr. v Čiernej Hore s cieľom odradiť turistu od návštevy Albánska, síce stále do istej miery existujú, avšak zahraničných návštevníkov sa nijakým spôsobom netýkajú. Podobne tak si netreba robiť ťažkú hlavu z organizovaného zločinu údajne zapleteného do obchodu s orgánmi; krajina je momentálne stabilná a aktivity podsvetia zostávajú bežným turistom utajené. Je však potrebné brať do úvahy bezpečnostnú situáciu v susedných krajinách s albánskym obyvateľstvom (primárne Kosovo a Macedónsko), keďže prípadné vypuknutie konfliktu bude mať minimálne nepriamy dopad i na situáciu v Albánsku. Albánci sú inak veľmi milí ľudia, ktorí vám obvykle radi pomôžu, avšak mimo väčších miest treba rátať s jazykovou bariérou. Albánčina sa nepodobá na žiaden slovanský jazyk, takže na rozdiel od Srbska či Chorvátska je tu dohovor o poznanie náročnejší. V oblastiach, kde verejná doprava funguje len sporadicky a často sa budete musieť spoľahnúť na taxík (hlavne sa jedná o cestu zo Skadaru do Podgorice cez hraničný priechod Han i Hotit) si dajte pozor na podvodníckych taxikárov.
Kvalita vody, mlieka a potravín obzvlášť na vidieku môže byť mierne horšia; potenciálne sa môžete stretnúť s tráviacimi ťažkosťami, avšak stále sme v Európe, žiadne hnačky na indický spôsob by sa konať nemali.
| COLNÉ PREDPISY A VÍZA |
Pre turistické cesty do Albánska v trvaní do 30 dní stačí občanom SR platný cestovný pas alebo občiansky preukaz, pričom maximálna dĺžka pobytu je 90 dní. Do 30 dní nie je nutná prihlasovacia povinnosť, po uplynutí uvedenej doby sa návštevníci Albánska musia hlásiť na hraničnej a cudzineckej polícii a informovať o plánovanej dĺžke a mieste pobytu. Niekoľko oficiálnych zdrojov vrátane stránok slovenského MZV informuje o tom, že pri vstupe sa na hranici platí administratívny poplatok vo výške 10 EUR na osobu, je však otázne, nakoľko je toto ustanovenie v praxi stále relevantné (pri poslednej návšteve krajiny v marci 2012 nebol žiaden poplatok vyžadovaný).
Podľa informácií českého MZV je pri vjazde vozidla do Albánska potrebné na hraničnom priechode vyžadovať tzv. Potvrdenie o vjazde vozidla (albánsky vertetim hyrje për makinat). Doklad sa má vydávať za účelom výpočtu dane z prevádzky vozidla, ktorá činí 1 EUR za pobyt do 60 dní. Daň sa má platiť v okamihu výjazdu z krajiny, pričom pokiaľ je pobyt dlhší než 60 dní, zvyšuje se poplatok o 1 EUR za každý deň pobytu nad 60 dní. V praxi som sa však s týmto opatrením nestretol a žiadna daň za vozidlo vyžadovaná nebola; asi to tak (ako mnoho vecí na Balkáne) závisí od posúdenia konkrétneho colného pracovníka.
Dovoznému clu nepodlieha dovoz nasledovného tovaru na jedného cestujúceho:
- primerané množstvo vecí neobchodnej povahy pre osobnú potrebu a suveníry neprevyšujúce hodnotu 30 000 ALL, tj. cca 230 EUR
- 200 ks cigariet, 100 ks krátkych cigár, 50 ks cigár alebo 250 g tabaku
- 1 l destilátu, 2 l víny, 50 g parfému či 0.25 l toaletnej vody
V praxi bývajú colné kontroly na albánskych hraniciach vykonávané skôr pro forma, taktiež sa o poznanie zredukovalo vymáhanie úplatkov.
| DOPRAVA |
| DO ALBÁNSKA |
LETECKY
Do Albánska zo strednej Európy žiadne veľké nízkonákladové spoločnosti nelietajú. Hlavným prepravcom, ktorý najviac vyťažuje tiranské letisko, je Belle Air - albánska spoločnosť, ktorá sa oficiálne profiluje ako nízkonákladová, avšak reálne sú jej ceny podobné klasickým spoločnostiam. Lieta i z Viedne. Okrem toho sem lieta napr. Germanwings z niekoľkých nemeckých miest; najviac destinácií je v Taliansku, kde pracuje početná albánska emigrantská komunita. Inak sú letenky dosť drahé, a to aj v porovnaní so susednými balkánskymi krajinami. V Albánsku je len jedno medzinárodné letisko v Tirane, ktoré svojou veľkosťou pripomína podobné malé letiská v susedných štátoch. Národný prepravca Albanian Airlines koncom r. 2011 skrachoval; tak či tak sa jednalo o dosť nedôveryhodného prepravcu. Keďže turistický potenciál krajiny zostáva stále značne nerozvinutý, do Albánska nelietajú ani takmer žiadne charterové sezónne lety. Napriek cene leteniek môže byť pre niektorých návštevníkov letecká doprava najvýhodnejšia - spojenie po zemi je dosť únavné a na dlhé lakte. Medzinárodné vlakové linky do Albánska neexistujú a autobusové linky taktiež nie sú žiadna sláva - najviac ich do krajiny premáva z albánskych oblatí v susedných štátoch.
Prehľad odletov a príletov z letiska Tirana.
Možnosti letov do Tirany z letísk v ČR, SR a okolí:
| Letecká spoločnosť | Odletové letisko | Približná najnižšia cena* | Prestupy |
| ADRIA AIRWAYS | VIEDEŇ | 223 € | 1 |
| ČSA | PRAHA | 313 € | 0 |
| TURKISH AIRLINES | VIEDEŇ | 334 € | 1 |
| AUSTRIAN AIRLINES | VIEDEŇ | 385 € | 0 |
*ceny sú za spiatočnú letenku pre dospelú osobu vrátane letiskových poplatkov a s rezerváciou 3 mesiace vopred. Pre aktuálny stav cien leteniek odporúčam napr. Student Agency, či CKM.
Akokoľvek čudne to môže znieť, ale z okolitých krajín západného Balkánu do Tirany neexistujú žiadne priame letecké spojenia. Jedinou výnimkou je Kosovo, odkiaľ z Prištiny do Tirany lieta už spomínaná albánska nízkonákladová spoločnosť BelleAir, avšak i tu je ponuka dosť "flexibilná" - spojenie raz funguje, a raz nie - je potrebné dopredu si overiť jeho existenciu.
AUTOBUSOM
Albánsko-Srbsko Albánsko-Chorvátsko Albánsko-Kosovo Albánsko-Macedónsko Albánsko-BiH Albánsko-CG
Do Albánska nepremávajú žiadne priame autobusové linky z ČR ani SR a pravdepodobne ani nikdy premávať nebudú. Okrem toho je potrebné dodať, že v československom a obecne stredoeurópskom priestore žijú hlavne Albánci pochádzajúci z krajín bývalej Juhoslávie (Kosovo a Macedónsko), pričom Albánci z Albánska migrovali hlavne do Talianska po otvorení hraníc začiatkom 90. rokov; dopyt po autobusovej linke medzi Albánskom a strednou Európou je tak prakticky neexistujúci. Vzhľadom na stále nerozvinutú turistickú infraštruktúru v krajine nie je veľký počet zájazdových turistov a nepremávajú sem tak ani žiadne charterové autobusové linky cestovných kancelárií. Pre individuálnych cestovateľov je zrejme najrozumnejšou autobusovou variantou cesta cez Čiernu Horu, no i tá je zdĺhavá a únavná.
Medzi Srbskom a Albánskom nepremávajú žiadne priame autobusové linky. Do Albánska sa dá zo Srbska dostať buď cez Čiernu Horu (spojenie Ulcinj - Shkodra), alebo cez Kosovo (spojenie Prizren - Tirana). Možnosťou je i cesta cez Macedónsko, kde sa však najskôr treba dostať zo Skopje do Tetova, a odtiaľ ďalej do Albánska. Všetky spojenia sú zdĺhavé, najlepšou je zrejme prvá varianta cez Čiernu Horu, keďže medzi Srbskom a CG premáva najväčšia frekvencia spojov.
Z Chorvátska do Albánska nepremávajú žiadne priame autobusové linky. Najjednoduchšou variantou je ísť najprv do Čiernej Hory a potom pokračovať z Ulcinju ďalej do Albánska smer Shkodra.
Z Kosova premáva do Albánska relatívne veľký počet spojov, kosovská i albánska realita cestovania je však založená na "flexibilite" a liberálnom prístupe k dodržiavaniu časových harmonogramov. I tento stav sa už postupne zlepšuje, naviac medzi Albánskom a Prizrenom bola postavená nová diaľnica, ktorá skrátila cestu z pôvodných 10 hodín trmácania sa po horských priesmykoch na príjemné tri až štyri hodiny. Istou výnimkou je cesta medzi Shkodrou a Gjakovou. Z veľkej časti sa cestovatelia plavia kompou po jazere Koman v severnom Albánsku medzi Komanom a Fierzou. Toto úzke a dlhé jazero sa vinie medzi vysokými skalnými útvarmi a jedná sa o možno najkrajšiu plavbu trajektom v južnej Európe. Na trajekte je kaviareň, z hornej paluby sa však otvárajú nádherné výhľady. Nezabudnite sa teplo obliecť, v tejto časti Albánska je pomerne chladno v každom ročnom období. Pre túto trasu sa vopred informujte v Gjakove; spoločnosť sa volá Miroci Reisen.
Autobusy z Prištiny do Tirany premávajú buď cez macedónske Tetovo, alebo albánsky Kukës.
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod* | Odchod | Odchod | Odchod | Odchod |
| PRIŠTINA | 04:00 | 05:00 | 06:00 | 15:00 | 17:00 | - | - | - | - |
| PEĆ | - | - | - | - | - | - | - | - | - |
| PRIZREN | - | - | - | - | - | 07:00 | 06:30 | 16:30 | - |
| GJAKOVA | - | - | - | - | - | - | - | - | 05:00 |
| SHKODRA | - | - | - | - | - | - | - | 10:30 | |
| TIRANA | 10:00 | 11:00 | 12:00 | 21:00 | 23:00 | - | 10:00 | 19:30 | - |
| DURRËSI | - | - | - | - | - | 10:00 | - | - | - |
* Premáva v utorok, štvrtok a v nedeľu.
Albánske mestá až na výnimky nemajú centrálne autobusové stanice a autobusy odchádzajú i prichádzajú na "určené" miesta, ktorých je po danom meste roztrúsených niekoľko - napr. linky zo severu prichádzajú na miesto x, linky z juhu na miesto y a tak podobne. Naviac sa tieto miesta zvyknú dosť často meniť v dôsledku výstavby a iných zásahov do infraštruktúry. Ak sa o centralizácii poriadkov autobusových liniek v okolitých krajinách dá vravieť ako o nedostatočnom, potom v Kosove i v Albánsku je niečo podobné na míle vzdialenou métou. Len minimum autobusových spoločností má vlastné internetové stránky, pričom i tie existujúce neposkytujú online dostupný cestovný poriadok. Cestovanie v Albánsku autobusom je tak napriek vysokému dopytu zo strany obyvateľstva a postupnému nárastu počtu turistov dosť nepredvídateľnou záležitosťou. V Tirane autobusy prichádzajú zo smeru Kosovo pred Národné historické múzeum na centrálnom námestí Skenderbega, toto sa však taktiež môže časom zmeniť.
V Kosove je situácia lepšia, keďže provincia bola dlhodobo súčasťou bývalej Juhoslávie a boli tu tak vybudované centrálne mestské autobusové stanice podobne ako v ostatných juhoslovanských republikách. Každé mesto v Kosove má tak svoju autobusovú stanicu, ktoré však nemajú žiadne internetové stránky s online cestovnými poriadkami.
V podstate jedinými nielen hodnovernými, ale zároveň vôbec dostupnými online zdrojmi o cestovných poriadkoch z Kosova do Albánska sú sprievodcovia InYourPocket Prizren a InYourPocket Pristina.
Z Macedónska premávajú do Albánska priame autobusové linky, ale obyvkle nie zo Skopje. Východzou destináciou je v tomto prípade Tetovo, čo je neoficiálne hlavné mesto albánskej menšiny v Macedónsku - do Tetova sa dá bez problémov dostať častými autobusmi zo Skopje. Autobusy na trase Tetovo - Tirana prechádzajú mestečkom Struga pri Ohridskom jazere. V letnej sezóne existujú dodatočné spoje do prímorského letoviska Durrësi zo Skopje (autobusy odchádzajú o 19:00 a 19:30). Spojenia sa dajú potenciálne vyhľadať na stránkach autobusových staníc v Skopje, resp. v Tetove.
| Stanica | Odchod | Odchod |
| TETOVO | 20:15 | 22:30 |
| TIRANA | 04:15 | 06:30 |
Z Bosny a Hercegoviny sa do Albánska priamym spojom dostať nedá a keďže si len ťažko predstaviť, kto by takúto linku využíval, zrejme ani nikdy dať dostať nebude.
Z Čiernej Hory sa do Albánska dá autobusom dostať priamo iba do mesta Shkodra z Ulcinju. Na tejto trase premávajú minibusy, je však pomerne náročné dostať sa k aktuálnym časom odchodov, keďže tieto sa zvyknú meniť a naviac minibus v Ulcinji neodchádza z hlavnej autobusovej stanice. Do Tirany je nutné dostať sa cez Shkodru; z Podgorice žiadne pravidelné autobusy nepremávajú. Cesta do Shkodry z Ulcinju trvá približne 1,5 hod., avšak môže sa predĺžiť v závislosti na upchatosti hraničného priechodu Sukobin/Muriquani.
Podľa najnovších informácií z Ulcinju minibusy firmy Samsel odchádzajú o 06:00 a 13:00 z parkoviska vedľa hlavného trhu v centre mesta. Ďalšia spoločnosť Hoxha prevádzkuje minibusy o 06:00 a 14:30. Pre istotu si tieto časy na mieste overte.
VLAKOM
Nuž, toto je viac než jednoduché. Ak je železničná doprava v Kosove v tristnom stave, potom v Albánsku je to hádam ešte horšie. Vnútroštátna doprava, ktorá je popísaná v ďalšej sekcii, je ešte ako tak znesiteľná (a sieť spojení i v porovnaní s Kosovom hustejšia), avšak medzinárodné vlakové spojenia s Albánskom neexistujú. Inak povedané, vlakom sa do krajiny z nijakého smeru momentálne dostať nedá.
Jediná cezhraničná železničná trať vedie na trase Shkodra - Bajzë - Podgorica. Trať bola skonštruovaná v 80. rokoch, avšak v procese rozpadu Juhoslávie bola zdevastovaná. V r. 2003 bola na trati obnovená nákladná preprava, ktorá frekvenciou dva vlaky denne pretrváva dodnes. V pláne je i zavedenie pravidelnej osobnej dopravy, čo by znamenalo zároveň jedinú albánsku medzinárodnú železničnú linku, avšak zatiaľ k jej realizácii nedošlo.
| PO ALBÁNSKU |
AUTOBUSOM
Autobusová doprava v Albánsku je špecifická. Keďže železnice sú v biednom stave, autobusy sú pre miestne obyvateľstvo často jedinou možnosťou prepravy z miesta na miesto. Medzi všetkými väčšími mestami tak autobusy premávajú, oproti ostatným krajinám západného Balkánu tu však sú prítomné isté rozdiely, ktoré cestovatelia musia brať nevyhnutne do úvahy.
V prvom rade, ak v Chorvátsku a Srbsku autobusy viac-menej dodržiavajú cestovné poriadky a v Kosove sa o to aspoň na pohľad snažia, v Albánsku cestovné poriadky prakticky neexistujú. Najviac autobusov síce vyráža v skorých ranných hodinách a podvečer všetka verejná doprava v podstate končí (mimo najhlavnejších ťahov premávka ustáva už okolo druhej poobede), toto sú však len všeobecné pozorovania. Inak sa často stáva, že autobusy čakajú na mieste, až kým nie sú plné; autobus tak má síce "oficiálne" vyraziť povedzme o ôsmej, avšak reálne vyrazí napr. o deviatej, pričom toto každý berie ako samozrejmosť. Druhou špecifickou črtou albánskej autobusovej dopravy je neexistencia autobusových staníc. Autobusy odchádzajú z parkovísk či iných väčších plôch, ktorých je v jednom meste často niekoľko podľa cieľovej destinácie. V praxi to vyzerá tak, že autobusy napr. do destinácií na severe vyrážajú z miesta x, na juhu z miesta y a na východ z miesta z. Tieto miesta nemajú žiadne oficiálne značenie a musíte sa dopátrať k ich polohe prostredníctvom rozhovorov s miestnymi, či návštevou niektorej turistickej agentúry. Ideálnym zdrojom informácií sú taxikári, ktorí vždy vedia aktuálne miesta odchodov. No a toto nás privádza k ďalšej nepríjemnosti - tieto miesta odchodov totiž nie sú stále tie isté, ale majú tendenciu sa meniť s ohľadom na prebiehajúcu výstavbu. Aktuálne informácie sú tak základom pre úspešné cestovanie.
Vozový park a kvalita ciest sú v Albánsku najhoršie na Balkáne. Väčšina autobusov sú staré mercedesy; uvidíte tu aj naozaj dosť staré kúsky zo 70. rokov dovezené z Nemecka už pred dávnymi rokmi. Cestovanie v nich nutne nemusí byť nepohodlné, omnoho horšie je vysporiadanie sa s nekvalitnou cestnou infraštruktúrou, ktorá trvanie ciest znateľne predlžuje. Medzi Tiranom a Durrësom existuje diaľnica, slušná cesta je i severným smerom do Shkodry. Smerom na juh od Tirany sú však cesty omnoho horšie, naviac často vedú cez horské priesmyky. Na strane druhej vám cestovanie bude spríjemňovať krásna scenéria. Okrem klasických dlhých autobusov premávajú v Albánsku i tzv. furgony, čo sú v podstate minibusy, ktoré sú nepatrne drahšie a nepatrne rýchlejšie.
Lístky sú lacné; hoci paradoxne Albánsko nie je najlacnejšou krajinou západného Balkánu pri prihliadnutí na životnú úroveň, ceny za dopravu naozaj patria k najnižším. Keďže autobusové stanice neexistujú, lístky sa vždy kupujú u vodiča - resp. platí sa u vodiča či sprievodcu, lístky často ani nie sú vydávané. Rezervácie neexistujú - ak je aj počet pasažierov väčší ako počet sedadiel, nič sa nedeje a ľudia sa natlačia i s batožinou, ako sa dá.
Na internete existuje niekoľko viac či menej dôveryhodných kompilátov približných časov odchodov autobusov/furgonov spoločne s príslušnými lokalitami, avšak je lepšie neriadiť sa nimi absolútne a vždy si informácie na mieste preveriť.
VLAKOM
Železničná doprava v Albánsku funguje, je však na značne nízkom štandarde. Ešte približne 10 rokov dozadu bolo bežným štandardom cestovanie v obstarožných vozňoch s rozbitými oknami a nefunkčnými záchodmi, je však zároveň spravodlivé dodať, že situácia sa aspoň čiastočne zlepšila dovozom síce starších, ale zachovaných vozňov z Nemecka a Rakúska, ktoré o niečo pozdvihli komfort cestovania. Prvá trieda, reštauračné vozne a ďalšie "vymoženosti" tu neexistujú, všetky vlaky majú vozne iba jednej triedy.
Albánske železnice používajú dieselové lokomotívy československej výroby a je nutné pripraviť sa na vskutku dlhé časy presunov. Na množstve tratí existuje napr. iba jedna koľaj, ktorá naviac vyzerá, že sa každú chvíľu rozsype. Cesty tak trvajú nielen dlho, ale naviac spoje chodia dosť zriedka. Albánska vnútroštátna železničná preprava je tak možno najbizarnejšia v Európe, na strane druhej pravdepodobne aj najlacnejšia, keď lístky stoja ešte o niečo menej, ako autobusy. Železničná sieť nie je práve najhustejšia, ako vidno na priloženej schematickej mape; na pobreží sa dostanete až po Vloru, avšak smerom na východ existuje len jedna trať končiaca v Pogradci pri Ohridskom jazere. Severovýchod a juhovýchod krajiny železničné spojenie nemá. Lístok si kúpite na stanici pred odchodom vlaku; vopred sa lístky kupovať nedajú.
O stave albánskych železníc vypovedá i to, že majú dlhodobo nefunkčné webové stránky. Toto je vskutku unikátne; pri autobusových spoločnostiach je to na Balkáne stále častým javom, avšak všetky ostatné balkánske krajiny majú normálne, funkčné a viac menej prehľadné internetové stránky svojich železničných spoločností s cestovnými poriadkami. V albánskom prípade to neplatí, a keďže krajina naviac nie je napojená na medzinárodnú železničnú sieť, je nutné cestovné poriadky vyhľadávať na rôznych neoficiálnych stránkach. Autenticita daných informácií preto nie je zaručená a pred odchodom vlaku je potrebné overiť si informácie na danej železničnej stanici.
Spojenie na trase Tirana - Durrës:
| DURRËS - TIRANA | |||||||
| DURRËS | odchod | 06:15 | 09:45 | 13:00 | 15:35 | 18:20 | 20:15 |
| TIRANA | príchod | 07:15 | 10:45 | 14:00 | 16:35 | 19:20 | 21:15 |
| TIRANA - DURRËS | |||||||
| TIRANA | odchod | 06:00 | 07:30 | 08:40 | 14:20 | 17:00 | 20:00 |
| DURRËS | príchod | 06:58 | 08:30 | 09:40 | 15:18 | 17:58 | 21:00 |
Spojenie na trase Tirana - Shkodra. Pre prestup do/z Durrësu je treba prestúpiť vo Vorë.
| Stanica | Odchod | Stanica | Odchod | |
| TIRANA | 13:10 | SHKODRA | 05:40 | |
| VORË | 13:48 | MILOT | 07:16 | |
| MILOT | 15:05 | VORË | 08:57 | |
| SHKODRA | 17:00 | TIRANA | 09:28 |
Spojenie na trase Tirana - Durrës - Vlora / Elbasan - Pogradec. Rrogozhinë je prestupným uzlom.
| Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | Stanica | Odchod | Odchod | Odchod | ||
| TIRANA | 06:00 | 14:20 |
|
VLORA | 05:00 | - | - | ||
| DURRËS | 07:15 | 15:18 | 15:18 | FIER | 06:39 | - | - | ||
| RROGOZHINË | 08:26 | - | - | POGRADEC | - | - | 13:45 | ||
| ELBASAN | 10:10 | 18:23 | - | ELBASAN | - | 06:40 | 17:09 | ||
| POGRADEC | 13:33 | - | - | RROGOZHINË | 08:22 | 08:25 | 18:31 | ||
| FIER | - | - | 18:30 | DURRËS | 09:34 | 09:34 | 20:08 | ||
| VLORA | - | - | 20:10 | TIRANA | 10:45 | 10:45 | 21:15 |
AUTOSTOPOM
Stopovanie v Albánsku je realizovateľné, no možno sa budete stretávať s prekvapenými pohľadmi domácich, ktorí turistov príliš často nevídajú a naviac si ľudí zo "západu" predstavujú ako boháčov, ktorí by stopovanie nikdy nepotrebovali využívať. Ochota zastaviť je pomerne veľká už zo zvedavosti, na strane druhej je dôležité uistiť sa pred jazdou, že od vás nebudú pýtať peniaze za zvezenie - vyskytuje sa to častejšie, než v okolitých krajinách. Naviac je problémom jazyková bariéra, keďže albánčina je absolútne nezrozumiteľný jazyk a vo vidieckych oblastiach ľudia iné jazyky spravidla neovládajú. Odporúčam preto naučiť sa aspoň základy jazyka a vziať si so sebou slovník.
Stopovanie najviac využijete v odľahlejších oblastiach so zlou dopravnou dostupnosťou.
Staré albánske ŠPZ pôvodne identifikovali vozidlá podľa okresov. Tieto sú stále v platnosti, dnes sa však vydávajú nové ŠPZ, ktoré už okresnú príslušnosť nemajú. Albánskych okresov je relatívne veľké množstvo, pre ich skratky si pozrite Wikipédiu.
| JAZYK |
V Albánsku sa používa výhradne albánčina. Je to indoeurópsky jazyk, ktorý však podobne ako baskičtina tvorí samostatnú jazykovú skupinu s jedným členom - nezaraďuje sa do žiadnej širšej množiny indoeurópskych jazykov. Pre neznalca jazyka je albánčina nezrozumiteľná a nepodobá sa na žiaden iný jazyk, ktorým sa v oblasti západného Balkánu rozpráva. Je síce pravdou, že rokmi albánčina prebrala množstvo slov z gréčtiny, turečtiny i srbčiny, avšak tento podiel je príliš malý na to, aby učinil jazyk zrozumiteľnejším. Slovanskými jazykmi sa v krajine nerozpráva, keďže Albánsko nebolo súčasťou Juhoslávie. Znalosť angličtiny stále nie je príliš rozšírená, avšak prekvapivo veľa ľudí rozumie taliančine - tak z dôvodu početnej emigrantskej komunity, ako aj rozšírenia talianskych televíznych programov v krajine. Každopádne vám pri cestovaní po Albánsku môže pomôcť albánsky slovník aspoň so základnými slovíčkami a frázami.
| PENIAZE |
V Albánsku sa ako platidlo používa albánsky lek. Podobne ako napr. macedónsky dinár je to nekonvertibilná mena, ktorú nikde za hranicami v podstate nevymeníte a taktiež ju nikde mimo Albánska nezoženiete. Minimálne v Tirane je však vo väčšine inštitúcií možnosť platiť Eurom, čo situáciu značne uľahčuje; je však dobré sa napr. v reštaurácii informovať vopred, keďže to nie je univerzálnym pravidlom. Zmenární a bánk existuje veľký počet; pokiaľ v Albánsku zostanete dlhšie ako len pár dní a budete sa pohybovať i mimo hlavného mesta, odporúčam peniaze zameniť, keďže skôr či neskôr natrafíte na situáciu, v ktorej budete lokálnu menu potrebovať.
Albánsko je v rebríčkoch životnej úrovne na spodku krajín západného Balkánu, avšak v rebríčku spotrebiteľských cien tomu tak nie je. Niektoré segmenty (napr. doprava), sú až smiešne lacné, iné (napr. reštauračná strava) sú porovnateľné s okolitými krajinami. Obecne sú napr. južné Srbsko, či niektoré časti Macedónska, zrejme o niečo lacnejšie než Albánsko, krajina je však v porovnaní so strednou Európou (a napr. Chorvátskom) pre bežných turistov stále dosť lacná.
| UBYTOVANIE |
V Albánsku síce nie je mnoho klasických dovolenkárov známych z Chorvátska či Čiernej Hory, avšak na pobreží a v turisticky atraktívnych destináciach (Berat, Gjirokastër) natrafíte i na ubytovanie v súkromí. Nečakajte rozsah a výber ako na dalmátskom pobreží, ale ubytovanie zoženiete a s najväčšou pravdepodobnosťou za relatívne smiešne sumy. Ak na nikoho nenatrafíte (hľadajte cedule s nápisom Dhoma te lira), skúste sa spýtať taxikárov, či by vám nejaké ubytovanie tohto typu nevedeli doporučiť, pozor však na kvalitu - izbu si pred akceptáciou ubytovania prehliadnite.
V Tirane nájdete mnoho ubytovacích možností hotelového, resp. penziónového typu. Na scéne sa objavilo niekoľko príjemných menších a moderne vybavených hotelov a penziónov, ktoré sú cenovo relatívne dostupné i pre cestovateľov s nižším rozpočtom. Ak si vyberiete niektorý väčší hotel, zaplatíte viac, pričom kvalita sa nemusí ani zďaleka vyrovnať požadovanej cene.
V ostatných mestách, ktoré turisti nemajú dôvod navštevovať, je ubytovacia scéna značne nerozvinutá. V Albánsku sa vzhľadom na väčšie vzdialenosti a veľmi zlú kvalitu ciest nedá realizovať scenár prištinského typu, keď ste ubytovaní v jednom meste v strede krajiny a do ostatných destinácií podnikáte jednodňové výlety. V menších mestách sa však pripravte na existenciu bývalých štátnych komunistických hotelov, ktorých kvalita je ešte horšia ako zlá; ubytovanie v takýchto nezrekonštruovaných zariadeniach naozaj radšej neskúšajte. V mestečkách, ktoré majú svoj turistický potenciál, je však situácia lepšia a zohnať pekné a rozumné ubytovanie v penzióne už nie je taký veľký problém.
| VEĽVYSLANECTVÁ |
| Pre ČR: | Velvyslanectví České republiky v Tiraně | Pre SR: | Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tirane | |
| Adresa: | Rruga "Skënderbej" Nr. 10, Tirana | Adresa: | Rruga Skenderbeu 8, Tirana | |
| Telefón: | +355 42 234004 | Telefón: | +355 4 2274917 | |
| Fax: | +355 42 232159 | Fax: | +355 4 2274918 | |
| Mobil: | +355 68 4090111 | Mobil: | +355 68 6055140 | |
| E-mail: | tirana (at) embassy.mzv.cz | E-mail: | emb.tirana (at) mzv.sk | |
| Úradné hodiny: | 07:45 - 16:15; konzulárne úsek Ut. a Št. 9.00 - 12.00 a 15.00-16.00 | Úradné hodiny: | ZÚ je čerstvo zriadené, zatiaľ bez zverejnenia |